Denník N

Kažimír už obmedzil hypotéky pre mladých a teraz chce aj stavebnú prémiu

Foto - TASR
Foto – TASR

Plán je, aby lepšie zarábajúci nemali už na štátnu prémiu nárok.

Minister financií Peter Kažimír avizuje, že obmedzí štátnu podporu stavebného sporenia. Novou prioritou má byť podpora nájomného bývania.

Kažimír už vlani siahol na dotovanie úrokov na hypotéky pre mladých. Nahradil to často menej výhodným daňovým bonusom, ktorý je vo výške polovice zaplatených úrokov banke, no najviac 400 eur ročne.

Kažimír dáva najavo, že to myslí vážne aj s obmedzením stavebnej prémie. Nárok na ňu má mať už len ten, kto nemá príliš vysoký príjem, a nie automaticky každý, kto má stavebné sporenie.

Časť odbornej verejnosti už roky odporúča zrušiť obe podpory bývania. Dôvodom sú indície, že do značnej miery z nej profitovali práve banky a úroky na trhu sú posledné dva roky nízke. No doteraz vždy vyhral lobing bánk, medzi ktoré patria aj stavebné sporiteľne.

Ani Kažimír nejde úplne zrušiť štátnu prémiu, no aj takej zmene sa sporiteľne bránia.

Argumentujú, že je čudné, ak majú zisťovať príjem ľudí, ktorí si chcú sporiť a zatiaľ si neberú úver a aj to, že im to zvýši náklady na IT systém. Výšku príjmu dnes pri stavebnom sporení nezisťujú, skúmajú ho len pri žiadateľoch o úver.

Ako sa menila štátna prémia a názory na ňu

Štátna prémia je v tomto roku podobne ako vlani najviac 66,39 eura ročne. Kto ju chce získať, musí vložiť na stavebné sporenie do konca roka aspoň 1327,80 eura, čo pre bežného človeka nie je málo (vychádza to zhruba na 110 eur mesačne, peniaze stačí vložiť aj pred koncom roka).

Ak človek vydrží si takto sporiť šesť rokov, nikto potom nekontroluje, načo úspory spolu so štátnou dotáciou použije. Nemusí to byť teda nutne len na bývanie. Nasporené peniaze, samozrejme, znižujú zaplatené poplatky.

Ešte do roku 2000 bola štátna prémia v prepočte 199,16 eura a stačilo si na ňu nasporiť polovicu z dnešnej sumy. Odvtedy štátna prémia klesá alebo zostáva na úrovni predchádzajúceho roka, no treba si na ňu nasporiť v podstate čoraz viac peňazí.

O zrušení podpory stavebného sporenia hovorilo ministerstvo financií už za Radičovej vlády, ktorá prevzala po prvej Ficovej vláde verejné financie v žalostnom stave.

Vládny Inštitút finančnej politiky publikoval v roku 2011 analytický komentár, v ktorom upozornil na indície, že z podstatnej časti z tejto dotácie benefitujú tri vybrané súkromné spoločnosti na úkor klienta.

Ukázal to na dátach z roku 2010, keď štát na stavebnej prémii vyplatil viac ako 41 miliónov eur a stavebné sporiteľne z nej „odčerpali“ viac ako 83 % vo forme rôznych poplatkov.

Radičovej vláda nakoniec štátnu prémiu nezrušila. Druhá Ficova vláda mala v programovom vyhlásení podporu hypoték aj stavebného sporenia. V roku 2013 sa percento štátnej prémie počítané z vkladu aj zvýšilo, no nie pre to, čo stálo v programovom vyhlásení, ale tak to vyšlo už zo skôr určeného vzorca, ktorý zohľadňuje predovšetkým výšku úrokových sadzieb štátnych dlhopisov. Maximálna výška prémie sa nezvýšila a zostala na úrovni 66,39 eura. V takej výške je od roku 2006 doteraz.

Dotácia na stavebné sporenie vyplatená zo štátneho rozpočtu v posledných rokoch klesá. V roku 2015 šlo na podporu stavebného sporenia 36 miliónov, o rok neskôr 27,5 milióna, vlani to bolo 24 miliónov. Podobná suma sa plánuje aj na tento rok.

Ani Kažimír nechce zrušiť stavebnú prémiu úplne. Nárok na ňu chce obmedziť výškou príjmu, aby bola adresnejšia. Detailný návrh ministerstvo financií zatiaľ nezverejnilo.

Ak vychádzame z toho, čo ukázalo ministerstvo vlani, strop by mal byť vo výške 1,3-násobku priemernej mzdy na Slovensku. Kažimír hovorí, že príjem banky skúmajú pri hypotékach pre mladých, malo by to byť aj pri dotácii na stavebné sporenie.

Ak by to platilo teraz, nárok na stavebnú prémiu by mali ľudia s hrubou mzdou do 1203 eur (za prvé tri kvartály 2017 bola hrubá mzda 925 eur).

Argumenty vytiahnu, keď Kažimír predstaví detaily

Na trhu pôsobia iba 3 stavebné sporiteľne a najväčšia z nich, Prvá stavebná sporiteľňa (PSS), kontroluje takmer 80 % trhu. Potvrdzujú to aj výročné správy sporiteľní za rok 2016.

Všetky tri sporiteľne (okrem PSS aj Wüstenrot a ČSOB stavebná sporiteľňa) spravujú majetok spolu v sume 3,5 miliardy eur (dáta za rok 2016).

Sporiteľne neprajníkov presviedčajú, že o stavebné sporenie je stabilný či mierne rastúci záujem. PSS to ukazuje aj na číslach – kým v roku 2015 mala 830 606 zmlúv o stavebnom sporení, vlani 881 779 zmlúv. Priemerný ročný vklad klienta bol vlani na úrovni 981 eur. Dotácia štátu klesla v rovnakom období z 19,47 milióna eur (v roku 2015) na 15,95 milióna eur (v roku 2017).

Výhrady sporiteľní však otvorene pomenovala iba PSS, dve menšie stavebné sporiteľne si chcú počkať na konečnú verziu návrhu. Kedy ho ministerstvo financií zverejní, nie je zatiaľ jasné.

„Avizované zmeny v stavebnom sporení vnímame ako významný zásah do 25 rokov na Slovensku fungujúceho finančného systému,“ povedal hovorca PSS Radovan Slobodník s tým, že návrh ministerstva ešte nevideli. Hovorí tiež, že ak by takáto zmena prešla, sporiteľne by museli vybudovať nové technické prostredie. Reálne úspory pre štátny rozpočet by boli podľa neho zanedbateľné.

PSS oponuje Kažimírovi aj pri jeho argumente, že chce viac podporiť nájomné bývanie. „Boli to práve stavebné sporiteľne, ktoré v roku 2006 prišli s novým modelom nájomného bývania. Do dnešného dňa sa nenašla vôľa zrealizovať ho. Tvrdíme tiež, že ak chce vláda vyriešiť pálčivú otázku nájomného bývania, je k tomu potrebný aj súkromný kapitál, resp. kombinácia verejných a súkromných zdrojov,“ hovorí PSS.

Najväčšia stavebná sporiteľňa vlani v októbri pre Pravdu uviedla, že vždy dokázali odborne vyargumentovať opodstatnenie štátnej prémie v aktuálnej forme a veria, že sa im to podarí aj teraz.

Stavebné sporenie úročia vklady 1 % ročne, úrok platí na šesť rokov. Okrem toho je tam teraz stavebná prémia 5 %. No platia sa poplatky za zriadenie a vedenie účtu. Rendita (výnosnosť) stavebného sporenia je približne okolo dvoch až troch percent. Oponenti preto hovoria, že väčší výnos by ponúkli podielové fondy.

Malý prieskum medzi finančnými sprostredkovateľmi ukazuje, že v poslednom čase je záujem najmä o medziúvery. Súvisí to s tým, že banky dávajú menej veľkých hypoték ako v minulosti a klienti sa zvyšok snažia dofinancovať práve cez medziúver.

Teraz najčítanejšie