Denník N

Po Reportéroch mení RTVS reláciu Dejiny.sk, ktorej tím moderoval aj debatu kritizovanú Hrnkom

Interiér rozhlasu. Foto N – Tomáš Benedikovič
Interiér rozhlasu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Náhle zrušenie investigatívnej relácie Reportéri vedením RTVS kritizuje opozícia, minister Maďarič aj svetová organizácia Reportéri bez hraníc.

Dočasným zrušením poslednej televíznej investigatívnej relácie, programu Reportéri, sa zmeny vo vysielaní verejnoprávnej RTVS nekončia.

Vedenie Slovenského rozhlasu mení reláciu Dejiny.sk, ktorú vysiela Rádio Regina. Reláciu externe autorsky pripravovali novinár Róbert Kotian a Peter Turčík.

Podľa Kotiana im vedenie RTVS oznámilo, že program budú robiť od februára iní ľudia. RTVS však tvrdí, že dvojicu nemenia – len dopĺňajú.

„Neprišlo k výmene autorského tímu. Kolektív cyklu Dejiny.sk sa od februára doplní a rozšíri o ďalších autorov zameraných na ekonomické a spoločenské témy a históriu. Dôvodom je snaha o rozmanitosť tvorivých prístupov a pohľadov na dôležité dátumy našej novodobej histórie,“ tvrdí hovorkyňa RTVS Erika Rusnáková.

Kotian s Turčíkom by podľa hovorkyne mali v tíme relácie zostať. Dvojicu si ešte pred Novým rokom vedenie RTVS vybralo aj pre debatu o rozdelení ČSFR, ktorá rozhnevala podpredsedu SNS Antona Hrnka. RTVS ju odvysielala 1. januára 2018 na Dvojke a Rádiu Slovensko.

Moderátori si pozvali sociologičku Zoru Bútorovú, historika Dušana Kováča, politológov Samuela Abraháma a Jozefa Bátoru, novinára Mariána Leška či bývalého guvernéra Národnej banky Vladimíra Masára. Výber diskutujúcich označil Hrnko za „úplné dno“.

Zmluvu mali do marca, no končia

RTVS si ešte v decembri podľa Centrálneho registra zmlúv od Kotiana a Turčíka objednala ďalších dvanásť častí cyklu, teda až do marca tohto roka.

„Na dnešnej porade tímu k osmičkovému roku riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník oznámil, že januárové diskusie relácie Dejiny.sk ešte robíme my dvaja s Petrom Turčíkom,“ vysvetľuje pre Denník N autor relácie Kotian. „Tieto relácie sú už nahraté a zaradené v rozhlasovom systéme. Februárové a marcové relácie budú robiť iní ľudia. Zmluvy na ne máme podpísané my dvaja, tak neviem, ako sa to bude riešiť.“

Ako Rezník svoj krok vysvetlil? „Bolo to bez vysvetlenia, aspoň na tej porade žiadne konkrétne vysvetlenie tejto zmeny nezaznelo. Či to súvisí s kritikou našej debaty k rozdeleniu ČSFR a 25 rokom samostatného Slovenska, neviem dokladovať. Názor, samozrejme, mám,“ dopĺňa Kotian.

Hrnkovi na debate prekážalo, že hostia kritizovali rozdelenie bez referenda, ktoré ľuďom sľuboval aj vtedajší predseda HZDS a premiér Vladimír Mečiar.

„Slovenský občan ani český občan by v referende nikdy nehlasovali napríklad ani za zánik c. a k. monarchie, ale ak sme chceli žiť ako národy, museli to opustenie habsburskej ríše rozhodnúť politici,“ napísal Hrnko.

„Nespomínam si, že by pri príležitosti okrúhleho jubilea vzniku ČSR dali diskutovať českým kniežatám a uhorským grófom, čo si myslia o zániku monarchie. To, čo urobila dnes Slovenská televízia, je úplné dno. Neospravedlniteľné.“

Anton Hrnko. Foto N – Vladimír Šimíček

RTVS vtedy na Hrnkovu kritiku reagovala, že výroky politikov zo zásady nekomentujú.

Denník N požiadal vedenie RTVS o stanovisko k zmene v relácii Dejiny.sk aj prípadným ďalším škrtom.

Možno aj rozhlasová relácia K veci

V rozhlase sa hovorí aj o tom, že by vedenie mohlo škrtnúť aj rozhlasovú debatu K veci, ktorú Rádio Slovensko vysiela takmer každý deň po Rádiožurnále, ktorý je o 18.00.

Debata sa ešte donedávna podrobnejšie venovala trom témam dňa. Nedávno sa ju rozhodlo vedenie RTVS skrátiť, dnes zvyknú prebrať témy len dve. Vedenie rozhlasu však dovnútra argumentuje tým, že spravodajský Rádiožurnál je príliš krátky.

Vedenie RTVS však tvrdí, že debata K veci zatiaľ pokračuje.

Redaktori RTVS zatiaľ nechcú verejne hodnotiť zmeny, ku ktorým po Novom roku v telerozhlase prichádza. Hovoria však, že redakcia je zo škrtov rozladená a nálada v Mlynskej doline ani sídle rozhlasu nie je dobrá.

Maďarič: Som zaskočený

V priebehu dňa kritizovali náhle zrušenie Reportérov (posledný diel programu odvysielajú v pondelok) viacerí politici, vrátane ministra kultúry Mareka Maďariča (Smer). Maďarič sa pred voľbou riaditeľa RTVS netajil tým, že by skôr ako Jaroslava Rezníka chcel na čele telerozhlasu dovtedajšieho riaditeľa Václava Miku.

„Som touto informáciou zaskočený. V tejto chvíli ide o zrušenie investigatívnej relácie Reportéri. Je zarážajúce, že o tomto vážnom rozhodnutí, ako som si overil, nebola informovaná Rada RTVS,“ odpovedal Maďarič Denníku N.

Marek Maďarič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Opozičná Sloboda a solidarita napísala, že po zrušení Reportérov „verejnosť pochopí skutočný zmysel voľby nominanta SNS Jaroslava Rezníka za generálneho riaditeľa RTVS“.

Podpredsedníčka SaS Jana Kiššová si myslí, že investigatívnu žurnalistiku, ktorá odhaľuje prešľapy štátnej moci, treba v RTVS podporovať, a nie rušiť. „Ideálne to nebolo ani za predchádzajúceho vedenia RTVS,“ napísala Kiššová vo svojom stanovisku. „No teraz zostane len poukazovanie na nešváry v bežných medziľudských vzťahoch, čo si kedysi dovolili kritizovať aj komunisti,“ napísala podpredsedníčka SaS.

Svetová organizácia Reportéri bez hraníc na Twitteri napísala, že nezávislosť slovenskej verejnoprávnej televízie je ohrozená. Pripomína, že rozhodnutie prišlo po sťažnosti Matice slovenskej, v mnohom názorovo blízkej vládnej SNS, na jeden z príspevkov v Reportéroch.

Jedna opodstatnená sťažnosť za tri roky

Vedenie RTVS včera vysvetľovalo zrušenie Reportérov ich nedostatočnou kvalitou a častými sťažnosťami. „Rozhodlo viac dôvodov. Základný je ten, že svojou kvalitou nezodpovedala nárokom, aké má relácia tohto typu spĺňať – témami, ani ich spracovaním,“ napísala hovorkyňa RTVS Erika Rusnáková.

„Uchopenie tém bývalo problematické z hľadiska smerovania, záberu, výberu a vyváženosti zastúpenia strán, v reportážach sa vyskytovalo mnoho faktografických chýb a nenáležitých uzáverov, čo generovalo stále vyšší počet oprávnených sťažností a žalôb zo strany dotknutých subjektov, čo následne stálo a stojí ďalších zamestnancov i celú RTVS nemálo času, energie a financií na urovnanie sporov.“

Denník N požiadal Radu pre vysielanie a retransmisiu o prehľad sťažností na Reportérov za posledné tri roky. V roku 2015 prišli na Radu tri sťažnosti, v roku 2016 jedna. Všetky boli neopodstatnené, alebo sa nedali preskúmať.

V roku 2017 Rada pre vysielanie dostala sedem sťažností. Štyri boli neopodstatnené, dve sa stále prešetrujú, jedna sa týka aj príspevku o Matici slovenskej, ktorý odvysielali 20. novembra.

Jedinou sťažnosťou, za ktorú Rada udelila trest, bola reportáž o oceneniach pre lídrov HZDS a komunistickej strany pri príležitosti 95. výročia založenia právnickej fakulty. Za porušenie nestrannosti a objektívnosti Rada upozornila RTVS na porušenie zákona, pokutu televízia nedostala.

Žalôb je však viac. „V súčasnosti prebieha v súvislosti s odvysielanými reportážami relácie Reportéri 13 súdnych konaní. Suma, ktorú si žalobcovia uplatňujú voči RTVS je okolo 3,5 milióna eur,“ vraví hovorkyňa RTVS Rusnáková.

Moderátor a jeden z autorov relácie, Pavol Fejér, si vlani odniesol dve Novinárske ceny. V audiovizuálnej kategórii investigatívnych príspevkov zvíťazil s reportážou Národná cyklistická jama. Druhú cenu získal novinár v kategórii Najlepšia reportáž za príspevok Družba štátu a zločinu.

RTVS za Rezníka

Teraz najčítanejšie