Ľudia, ktorí sa v Bratislave nakazili osýpkami, boli očkovaní. Ako je to možné?
Pätnásť rokov sme nerobili prehľad o tom, akých ľudí by sme mali očkovať a či majú starší ľudia dosť protilátok.
Už šesť dospelých ľudí v Bratislave sa za posledné týždne nakazilo osýpkami. V roku 2016 sme mali len jeden takýto prípad.
V súvislosti s osýpkami sa už niekoľko rokov veľa hovorí o rodičoch, ktorí odmietajú očkovanie, najnovšia vlna prípadov je však úplne iný problém. Ide o dospelých a zaočkovaných ľudí od 35 do 55 rokov. Až pri poslednom prípade nákazy išlo o nezaočkovaného muža, ktorý sa narodil pred rokom 1969, teda v čase, keď očkovanie proti osýpkam nebolo povinné. Podľa hygienikov sa nakazil v zahraničí.
Máte viac ako 49? Nie ste očkovaní
Tento prípad pripomína, že ľudia starší ako 49 rokov nie sú zaočkovaní. Hygienici hovoria, že mnohí z nich prekonali osýpky, a majú teda vytvorenú imunitu. Dáta o tom však nemajú, a tak nevieme, koľko ľudí starších ako 49 rokov osýpky neprekonalo, a teda nemá imunitu.
Hygienici to nevedia, pretože od roku 2002 sa u nás nerobili takzvané imunologické prehľady. Ide o veľké prieskumy, na ktorých sa zúčastnia tri až štyri tisícky ľudí a zisťuje sa, či majú protilátky proti osýpkam alebo žltačke či iným ochoreniam. A aj to, koľko ľudí je zaočkovaných.
Hygienici hovoria, že už viackrát rôznych ministrov požiadali, aby sa takýto prehľad spravil. Za ministrom Tomášom Druckerom (nominant Smeru) prišiel hlavný hygienik teraz prvýkrát.
Ako to funguje pri očkovaní
(Pôvodný zdroj si môžete pozrieť tu)
Takéto prieskumy sa v Česku robia každých päť až desať rokov, a tak by to malo byť podľa hlavného hygienika Jána Mikasa aj u nás. „My prichádzame päť minút pred dvanástou alebo možno skôr päť minút po dvanástej,“ hovorí. Po aktuálnych prípadoch osýpok je podľa neho už nevyhnutné spraviť takýto prieskum.
Drucker pripustil, že s hygienikmi o tomto probléme mohol hovoriť už pred polrokom, ale teraz, keď je to na stole, bude sa snažiť, aby bol prieskum čo najskôr hotový.
Výsledky asi o rok
S metodikou a odbermi chcú hygienici začať tento rok. Dúfajú, že výsledky budú mať najneskôr v roku 2019. Výsledkom nového prehľadu môžu byť aj zmeny v očkovacom kalendári, napríklad by sa mohlo rozhodnúť, že sa pridá ochorenie, proti ktorému budeme povinne očkovať. Do úvahy napríklad prichádza žltačka typu A alebo vakcíny proti HPV vírusu, ktoré spôsobujú rakovinu krčka maternice. Niektoré povinné očkovania sa môžu aj vyškrtnúť.
Prieskum pomôže aj určiť, ktoré skupiny ľudí sú rizikové a mali by sa preočkovať. To sa môže týkať aj ľudí, ktorí sú dnes starší ako 49 rokov a neboli očkovaní proti osýpkam. Alebo sa zváži, či nemajú byť povinne zaočkovaní lekári, sestry a ďalší zdravotný personál starší ako 49 rokov. Dnes to tak nie je.
Staré nestabilné vakcíny
Prehľad by mal ukázať aj to, koľko ľudí bolo očkovaných, ale nemajú dostatok protilátok. Práve tak to bolo pri piatich pacientoch, ktorí sa v Bratislave nakazili. A ako je to možné? Hygienici hovoria, že od roku 1968 do roku 1985 sa očkovalo nestabilnými vakcínami a tie po rokoch už nemusia byť účinné.
Časť ľudí narodených v týchto rokoch bola opakovane očkovaná. „Bola však u nich zistená nižšia hladina protilátok. Tento stav sa vysvetľuje aplikáciou vakcíny, ktorá nebola stabilná,“ tvrdia hygienici. Nevedia povedať, koľko ľudí bolo očkovaných nestabilnou vakcínou.
Podmienkou skladovania napríklad bolo, že mala byť uložená pri teplote mínus 20 stupňov. To v tom čase nebolo podľa hygienikov možné zabezpečiť. Stabilnejšie vakcíny boli dostupné od polovice osemdesiatych rokov.
Mikas napriek varovnými signálom nevidí dôvod na paniku a nebolo by podľa neho dobré, aby sa teraz ľudia dávali masovo preočkovať. Teraz si treba počkať na výsledky prehľadu a podľa toho sa rozhodnúť, koho a či preočkovať. Výsledkom môže byť aj to, že sa povinne proti osýpkam bude preočkovávať.
Ani podľa všeobecného lekára Mariána Šótha nie je dôvod na paniku, ak je človek zaočkovaný, preočkovanie podľa neho nutné nie je.
Ak by sa dnes niekto chcel preočkovať, je to problém. Na Slovensku nemáme vakcíny len proti osýpkam. Očkujeme tromi kombinovanými vakcínami. Dve sú proti osýpkam, v kombinácii proti príušniciam, ružienke – obe stoja desať eur. A tretia vakcína je proti osýpkam v kombinácii proti príušniciam, ružienke a ovčím kiahňam – tá stojí vyše 67 eur, uvádza Dôvera.
Ak sa človek rozhodne zaočkovať, musí mu to schváliť lekár a vakcínu si musí sám zaplatiť. „Za určitých špecifických okolností môže zdravotná poisťovňa schváliť úhradu vakcíny pre poistenca na základe medicínsky opodstatnenej žiadosti, ktorú zašle ošetrujúci lekár do poisťovne,“ tvrdí štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa. Môže to zaplatiť, aj keď nastane epidémia a nariadi to ministerstvo.
Ako sa pacienti nakazili osýpkami? Piati, ktorým sa to stalo vlani v decembri, sa nakazili v Bratislave. Prví dvaja pracovali vo firme, kde pracovali aj ľudia z Rumunska. Práve Rumunsko je s Gréckom a Talianskom krajinou, kde je epidémia osýpok podľa údajov z októbra minulého roka stále aktuálna.
Aj keď hygienici osobu, ktorá nákazu šírila, nenašli, predpokladajú, že práve od cudzinca osýpky „chytili“ aj našinci.
Ďalší traja ľudia sa nakazili od týchto dvoch Slovákov, hygienici tvrdia, že sa to mohlo stať v čakárni, keď čakali na vyšetrenia. Na začiatku sa totiž nevedelo, že majú osýpky, a ich priebeh bol mierny. Bratislavský hygienik Otakar Fitz hovorí, že lekári urobili všetko správne a nemohli vedieť, že ide o osýpky. Mali podozrenia aj na iné ochorenia, a preto museli robiť iné vyšetrenia. „Izolácia všetko nerieši,“ povedal Fitz.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
