Stromy, ktoré rástli na bratislavskej autobusovej stanici Nivy, už slúžia ako lavičky

Na dočasnej autobusovej stanici už nájdete dva objekty – lavičky z topoľa čierneho, ktorý kedysi rástol v areáli bývalej stanice. HB Reavis totiž oslovilo sochára Richarda Senešiho, ktorý už roky dáva vyťatým stromom novú podobu a pripomína miesta, kde kedysi stáli.

Nie sú lavičky ako lavičky. Týchto sa chce človek dotknúť. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kedysi sa venoval vlastným sochárskym projektom, no posledných päť rokov sa intenzívne venuje stromom. Najmä tým, ktoré v meste padli – buď uvoľnili priestor developerským, stavebným projektom, alebo ich mesto vyrúbalo, prípadne padli počas silného vetra. Richard Seneši vždy išiel na miesto, sprevádzaný fotografom Petrom Čintalanom a dával kusom stromu, ktorý by skončil zoštiepkovaný v odpade, novú formu.

Toto bol však trochu iný prípad. Ešte predtým, ako HB Reavis začal práce na búraní niekdajšej budovy autobusovej stanice Mlynské nivy, z ktorej už dnes nie je nič, ho oslovil s otázkou, či by so stromami, ktoré boli v areáli, niečo neurobil. „Nečakal som to a bol som príjemne prekvapený. Nestáva sa, že by mal súkromný developer takýto prístup,“ hovorí Richard Seneši.

Dnes sú už na dočasnej autobusovej stanici dva objekty – veľké lavičky, ktoré si možno v množstve ľudí človek na prvý pohľad nevšimne, no pri druhom je jasné, že to nie sú obyčajné lavičky. Sú mohutné, obe sú vyrobené z veľkého kusa topoľa čierneho, ktorý rástol na rohu areálu stanice hraničiaceho so Svätoplukovou ulicou. Zatiaľ je to iba akýsi test, začiatok, ale Richard Seneši verí, že spolupráca bude pokračovať.

Ateliér Richarda Senešiho v areáli zberného dvora pripomína malé laboratórium. Foto N – Tomáš Benedikovič
Projektu Material Basic sa Richard Seneši venuje už viac ako päť rokov. Na jednej strane dáva nové využitie stromom, ktoré by skončili v odpade, a skúma pritom ich možnosti, na druhej upozorňuje na vzťah k zeleni a verejnému priestoru. Foto N – Tomáš Benedikovič
Detail jednej z lavíc, ktorá už je na náhradnej autobusovej stanici v Bratislave. Foto – Peter Čintalan

Nie je mu jedno, že stromy končia v odpade

V najbližšom období by ešte k lavičkám mali pribudnúť nevyhnutné súčasti celého projektu – fotografie Petra Čintalana, ktorý podrobne zdokumentoval každý jeden strom, ktorý bol vyrúbaný v areáli stanice. Spolu ich bolo presne stojeden. Na zem by chcel Richard Seneši ešte doplniť GPS súradnice označujúce presnú polohu miesta, kde strom rástol. Tie sú neodmysliteľnou súčasťou každého dreveného objektu, ktorý vyrobí. Napokon, to je aj jeden z hlavných zámerov projektu, ktorému dal pred rokmi názov material basic.

„O tom to je. Aby sme si viac všímali svoje bezprostredné okolie. Takto môžete mať doma jeden krásny kus dreva, ale on by bol naozaj oveľa krajší, keby bol ešte stromom vo vedľajšej ulici. Keď si ľudia budú všímať svoje okolie o čosi viac, potom sa nebudú diať také veci, ako sa dejú,“ hovorí Seneši.

Za viac ako päť rokov, čo sa projektu venuje, už videl priveľa stromov, ktoré sa v meste vyrúbali, lebo „boli choré“, no keď sa mu dostali do rúk,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |