Denník N

Sitkom Susedia: Prečo desať rokov starý humor stále baví státisíce ľudí

Susedia. Foto – TV Markíza
Susedia. Foto – TV Markíza

Rovnaké postavy, podobné zápletky, desať rokov staré hlášky od „nem dopadne dobre“ po „prekvapkaný“. Prvé dva diely obnoveného sitkomu Andyho Krausa a Petra Marcina aj tak mali na Markíze obrovskú sledovanosť.

Byt Františka Stromokocúra a jeho ženy Zuzany. Manželská dvojica a ich staronoví susedia, László Komárom a jeho žena Ildikó, si chcú pripiť na Lászlóove narodeniny. László dostane ako darček dvadsaťročnú whisky, za ktorú dal František tristo eur.

Ildikó ju na Františkovo pohoršenie vylieva do umývadla. „László je už desať rokov absentér, toto v žiadnom prípade,“ oznamuje spoločnosti. László sa medzitým borí s ozdobným papierom, do ktorého bola whisky zabalená.

Keďže sa pred chvíľou snažil zalepiť rozbitú urnu, kde bol uložený popol „aňuci“, mamičky Ildikó, všetko sa mu lepí na ruky. Prilepí sa mu nielen papier, ale aj prázdny pohár, do ktorého si susedia po vyliatí whisky do umývadla aj tak nemajú čo naliať.

„Nemáš acetón?“ pýta sa László Františka. „Ty si chceš pripiť acetónom?“ odvetí zaskočený František. „Nem, ale aby som odlepil ruky,“ vysvetlí László a odskočí si do svojho bytu, kde má acetón v kufríku s náradím.

Susedia. Foto – TV Markíza

Keď príde do bytu, nedarí sa mu so zalepenými rukami do kufríka dostať. S namixovaným televíznym smiechom v pozadí ho skúša otvoriť zubami, keď tu na otvorené dvere zaklope mladá správkyňa domu, ktorú hrá herečka Dominika Richterová.

„Môžem o niečo poprosiť?“ spýta sa jej László. „Mám lepkavé ruky a potrebujem otvoriť vercajk.“ Susedka mu vyhovie a keď hľadá v kufríku acetón, čosi z kufríka vypadne na zem. Správkyňa sa zohne, László sa otočí za ňou a prilepia sa mu ruky na jej boky.

V tom prichádza Lászlóva žena Ildikó. „Čo vy tu dvaja robíte?“ spýta sa Ildikó. „Ja som tu to… a ona mi otvárala vercajk,“ kokce zaskočený László.

„Takže my tu nebývame ešte ani jeden deň a tebe už tuto susedka vyberá vercajk?“ pýta sa nahnevaná Ildikó. Keď sa snaží dvojicu odtrhnúť od seba, Lászlóovi na rukách zostane prilepená sukňa mladej susedky a ona s výskotom vybieha z bytu.

Milión divákov

Skečom s vercajkom a acetónom vrcholila prvá epizóda štvrtej série sitkomu Susedia, ktorý sa na obrazovky televízie Markíza vrátil po desiatich rokoch. Televízia ho odvysielala na Nový rok, teda 1. januára, s obrovským úspechom. Diel videlo niečo vyše milióna divákov starších ako dvanásť rokov.

Na porovnanie, najsledovanejší program celého roka 2017, hokejový zápas Slovensko-Lotyšsko z Majstrovstiev sveta, videlo na Jednotke RTVS 970-tisíc ľudí. Markíza už 1. januára 2018 toto číslo so Susedmi prekonala a dosiahla 45-percentný podiel na trhu.

Druhý diel Susedov, ktorý sa vysielal v pondelok 8. januára, bol tiež veľmi úspešný. Videlo ho 750-tisíc ľudí, čo sa môže zdať podstatne menej, ako mala prvá časť, ale v skutočnosti je to pri dnešnej televíznej realite obrovská sledovanosť.

Markíza aj s druhým dielom dosiahla 40-percentný trhový podiel. Rekordná prvá epizóda mala milión divákov aj vďaka tomu, že po Silvestri bolo veľa ľudí doma, išlo o premiéru, na ktorú boli mnohí zvedaví, a televízia vtedy pustila Susedov zámerne bez reklamy, aby čísla sledovanosti boli čo najvyššie.

Peter Marcin a Andy Kraus, autori Susedov. Foto – TV Markíza

Susedia vznikli ešte v roku 2006 ako prvý sitkom, ktorý u slovenských televíznych divákov naozaj prerazil. Predchádzajúce televízne pokusy, od Duchov, cez Silvánovcov až po Zborovňu, boli prijímané s rozpakmi. Susedia prirodzene tiež nedosahovali kvality zahraničných komediálnych seriálov, ako boli napríklad Priatelia, ale Markíza sa s nimi trafila do toho, čo slovenský divák chce.

Autori seriálu Andy Kraus a Peter Marcin do seriálu vytiahli overenú komickú dvojicu, lesníka Františka Stromokocúra a jeho maďarského priateľa Lászla Komároma, ktorú si vymysleli v zábavnom programe Uragán. Možno preto na prípravu seriálu nepotrebovali skupinové rozhovory s divákmi (takzvané focus groups), ktoré pri vývoji a hodnotení seriálov dnes televízie často využívajú.

„My sme si robili focus groups tak, že sme tie postavičky pár rokov hrali pred vypredanými hľadiskami a videli sme, na čo ľudia reagujú,“ vysvetľuje jeden z autorov, Peter Marcin. „Až potom vznikol samotný sitkom. Asi to je vysvetlenie, prečo mal seriál taký nenormálny úspech. Teraz už len pokračujeme v tom, čo bolo nastavené.“

Susedia mali premiéru v pondelok 4. septembra 2006 a Markíza odvysielala tri série po 17 častí, dohromady teda 51 dielov. V priemere si každú epizódu nenechalo ujsť takmer 1,2 milióna divákov vo veku nad 12 rokov, silvestrovské špeciály sa však šplhali až k sledovanosti 1,5 milióna ľudí. To znamenalo, že traja z piatich ľudí, ktorí mali v tom čase na Slovensku pustený televízor, pozeralo Susedov.

Potom dostal seriál na desať rokov pauzu.

Lepo je biti sosed

Základná odpoveď na otázku, ako to, že Susedov na Nový rok videlo milión ľudí, teda súvisí s faktom, že seriál s titulnou piesňou „Ešte stále som tu ja“ od Paľa Haberu a Andyho Ďuricu bol fenoménom už pred desiatimi rokmi.

A to až takým, že Markíza námet predala aj do zahraničia. „Lokálne adaptácie seriálu Susedia vznikli v Slovinsku a Chorvátsku,“ hovorí Lukáš Kočišek z PR oddelenia Markízy. „Slovinskú verziu vysielala v rokoch 2008 až 2011 počas šiestich televíznych sezón s veľkým úspechom stanica Pop TV, pod názvom Lepo je biti sosed. Prvé sezóny vznikali na základe slovenských scenárov, ďalšie už písali tamojší scenáristi.“

Slovinskú verziu seriálu na oveľa menšom trhu pravidelne pozeralo okolo 100-tisíc ľudí a jednotlivé epizódy dosahovali asi 40-percentný podiel na trhu.

V Chorvátsku bola v roku 2009 na tamojšej stanici Nova TV vyrobená a odvysielaná pilotná epizóda s názvom Od vrata do vrata, tam ďalej seriál nevyrábali. Slovenskí Susedia sa vysielali v Českej republike, ale aj v lokálnej televízii na srbskej Vojvodine, kde žije asi 60-tisícová slovenská menšina.

Video: Slovinská verzia sitkomu Susedia

https://youtu.be/w310Ss1Is1g

Pôvodní Susedia skončili v roku 2007 pomerne náhle a na vrchole sledovanosti. Andy Kraus dostal ponuku od televízie Joj, pre ktorú vymyslel najdlhšie sa vysielajúci slovenský denný seriál Panelák. V prvých sériách obsadil ako hlavnú postavu v Paneláku aj herečku Viki Rákovú, ktorá v Susedoch hrala jeho ženu Ildikó.

Bulvár počas desiatich rokov rozoberal vzťahy medzi Marcinom a Krausom a Markíza na svojom hlavnom kanáli aj menších staniciach dookola opakovala pôvodných 51 častí Susedov. A to až tak často, že sa zo sitkomu stal vôbec najčastejšie reprízovaný slovenský televízny seriál.

Desať rokov od prvých Susedov sa slovenský televízny trh zmenil. Staníc je viac, ľudia majú väčší výber a programy nižšiu sledovanosť. Komediálny seriál Horná Dolná, ktorý na Markíze štartoval v roku 2015, na jeseň 2017 sledovalo priemerne niečo vyše 400-tisíc ľudí (aj keď prvá séria podobne ako Susedia lámala rekordy a divákov mala dvakrát viac).

Peter Marcin aj preto hovorí, že ich úspech prvých dvoch dielov novej, štvrtej série, prekvapil. Respektíve šokoval. „To bolo až neskutočné číslo. Dúfam, že nám diváci zachovajú priazeň. Vysvetlenie tej sledovanosti je jednoduché – veď starí Susedia – to bol naozaj fenomén a diváci sa na návrat tešili a dožadovali sa ho 10 rokov. A som im úprimne vďačný,“ vraví Marcin.

Susedia. Foto – TV Markíza

Prekvapkaný aj Ťuťuli muťuli

Lenže, akí sú vlastne „noví“ Susedia oproti tým „starým“? Prekvapivo rovnakí. Autori sa rozhodli zachovať všetko podstatné, čo diváci poznali z prvých troch sérií.

László si mýli slovenské slovíčka a František ho opravuje, kulisy z roku 2017 sa vlastne veľmi nelíšia od tých z roku 2006, dokonca aj hlášky počuť tie isté. Maďarskí hrdinovia sú „prekvapkaní“, Ildikó chce s manželom robiť „ťuťuli muťuli“ a divák sa opäť dozvie, že niečo „nem dopadne dobre“.

„Diváci nám dali na sociálnych sieťach a pri osobných stretnutiach jasne najavo, že nechcú žiadne novinky, ale ich obľúbené postavičky a charaktery. Som veľmi prekvapený koľko poznajú nielen hlášok, ale dokonca viet a dialógov zo starých častí. Ja sám si ich už nepamätám,“ vysvetľuje prístup autorov Peter Marcin.

„Stereotypy, ale v nových situáciách, ľudia milujú. Aby som použil príklad, nikto predsa neočakáva, že Charlie Sheen v seriáli Dva a pol chlapa prestane obháňať ženské a robiť prúsery. Práve naopak, tešíte sa na to a ak to v nejakom dieli nie je, tak vám to chýba.“

Jedna vec je však predsa len iná. Príhody slovenských a maďarských susedov mohli inak pôsobiť v roku 2006, kedy niektorí politici stále podnecovali národnostnú nevraživosť a vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi sa len dostávali tam, kde sú dnes. Predsa len, ešte v roku 2006 by si asi ťažko niekto vedel predstaviť, že Béla Bugár bude kamarát predsedu Slovenskej národnej strany a maďarskí menšinoví politici budú robiť ministrom SNS štátnych tajomníkov – a naopak.

Je rok 2017 a vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi z juhu krajiny sú zrejme najlepšie v dejinách samostatného Slovenska. Ako však hovorí Marcin, seriálu to z náboja neubralo. Scénky by podľa neho mohli fungovať aj bez postavičky popleteného Maďara.

„To bola len pridaná hodnota,“ myslí si autor seriálu. „Naozaj som sa stretával s tým, že ľudia nám hovorili, že sme pre spolužitie Maďarov a Slovákov urobili viac ako všetci politici dokopy. Dokonca maďarská televízia o nás nakrúcala reportáž. Ale samotný humor fungoval aj bez tejto politickej nadstavby, veď skoro každému je smiešne, ako naši priatelia z južného Slovenska komolia slová. Je to milo smiešne.“

Susedia. Foto – TV Markíza

Susedia, televízny proletár bez presahu?

Nemá význam ďalej debatovať o úspechu Susedov, seriálu treba jednoducho priznať, že je to fenomén. Prvé čísla sledovanosti štvrtej série naznačujú, že po úvodných desiatich dieloch, ktoré Markíza zatiaľ natočila, asi prídu aj ďalšie. „Výsledky sledovanosti úvodnej epizódy jasne preukázali, že divácky dopyt po ďalších príbehoch je aj po 10-ročnej prestávke extrémne vysoký,“ naznačuje Lukáš Kočišek z Markízy.

Otázne je, čím seriál diváka oslovuje v čase, kedy si televízie v zahraničí dávajú záležať na produkcii takzvanej quality TV a výborne napísané seriály lákajú aj tých najlepších hollywoodskych hercov.

Ak by sme totiž aj priznali, že je voči Susedom neférové porovnávať ich s produkciou Netflixu či HBO, v Česku ukázali, že aj televízie v našom prostredí dokážu produkovať kvalitné sitkomy s neprvoplánovými dialógmi. Či už ide o Čtvrtú hvězdu od Českej televízie či unikátny projekt Vyšehrad internetovej televízie OBBOD.

„Z môjho pohľadu sú Susedia seriál, ktorý je takým tým typickým televíznym proletárom, nádenníkom, tým, čo odvedie tú najčiernejšiu prácu a sotva sa má kde po šichte umyť,“ komentuje seriál teoretik popkultúry Juraj Malíček. Susedia sú podľa neho svojím jednoduchým humorom nastavení pre mainstream a chýba im presah, pre ktorý by si dokázali vybudovať súdržnejšiu komunitu fanúšikov.

„Naozaj a úprimne by ma zaujímalo, čo by sa stalo, ak by Susedia vychádzali po sériách na dvd, prípadne blu-ray,“ zamýšľa sa Malíček. „Aké by to malo predaje, či vôbec by sa čosi predalo, lebo toto si vo vzťahu k Susedom neviem predstaviť. Povedzme len tisíc ľudí z toho milióna, čo sa dívalo, čo ten seriál miluje natoľko, že by ho potrebovali v akejsi podobe naozaj vlastniť. Veľké seriály toto vedia, malé nie, Susedia sú v tomto význame malý, bezvýznamný seriál.“

Susedia. Foto – TV Markíza

Malíček neskrýva, že je k seriálu pomerne kritický. „Susedia ukazujú, že zmysel pre humor nie je jednou z našich typických národných vlastností, respektíve, že sme ochotní sa smiať na veciach, pri ktorých netreba prísť na to, že sú vtipné, ale smejeme sa v reakcii na to, že vlastne vtipné nie sú – ak by sme ich teda skutočne premysleli,“ vraví. „Zdá sa mi napríklad, že existuje rozdiel medzi Hornou Dolnou a Susedmi. To prvé možno má aj trochu ambície, to druhé má len výsledky.“

Malíček však seriálu priznáva jednu vec. Vznikol v podstate hollywoodskym modelom. Teda, tvorcovia úspešnej estrádnej šou, s ktorou najprv cestovali po mestách a neskôr sa dostali do rozhlasu a televízie, prevzali najpopulárnejšie typy, rozvinuli ich scénky a vybudovali televízny seriál.

„Tak vzniká časť komediálnej seriálovej produkcie v USA a Británii. Iste, Kraus a Marcin nie sú Louis C.K. a Jerry Springfield, ale proces je ten istý,“ vraví Malíček. Práve to môže byť dôvodom, prečo je seriál taký úspešný – autori si jednoducho dopredu vyskúšali, čo bude na priemerného slovenského diváka fungovať.

Estetik Erich Mistrík, ktorý sa venuje aj otázkam gýča, vraví, že ako ľudia potrebujeme príbehy, a preto seriály ako Susedia pozeráme. „Horšie je, ak ten príbeh nenúti človeka rozmýšľať a hľadať svoj vlastný zmysel života a vnucuje človeku predstavu, že bude šťastný, ak bude nasledovať postavu z príbehu,“ zamýšľa sa Mistrík.

„Nemám rád striktné rozlišovanie medzi ‚lacným‘ a ‚hodnotným‘, lebo sa často nedajú odlíšiť a mnohokrát si vymieňajú miesta. Seriály typu Susedia neodmietam preto, že by tam bol povrchný humor, lebo aj jednoduchá zábava je súčasťou života. Odmietam ich preto, lebo sú dotieravé a vnucujú divákovi stereotypné pohľady na svet, nenútia diváka o ničom rozmýšľať.“

Sám spoluautor Peter Marcin vraví, že sa výhradami k jednoduchosti humoru Susedov nezaoberá. „Ja milujem aj Montyho Pythona, ale aj jednoduchý vtip, keď je podaný s určitou profesionalitou,“ vraví Marcin.

„Pri humore, narozdiel od drámy, je potrebné niečo navyše – ten, čo to hodnotí, musí mať zmysel pre humor, a to nie vždy všetci majú. Je veľa ľudí, ktorí sa nezasmejú na vtipe, aj keď môže byť dobrý. Ja si na Susedoch vážim, že je to príjemný, nikoho neurážajúci humor, a navyše je to rodinný seriál.“

Teraz najčítanejšie