Denník N

Kažimírovo daňové kryptosústo

Vymáhať dane z kryptomien je veľká výzva. Je to niečo podobné, ako keby chcelo ministerstvo financií zdaňovať každý odoslaný email.

Autor je analytik INESS

Už to bolo na spadnutie. Každý máme aspoň jedného kamaráta, ktorého podozrievame, že sa stal kryptomilionárom. Aj keď na konci dňa viac ľudí len rozprávalo, pritom nič nenakúpili. Správy o každodenných miliardových nárastoch kryptotrhu dorazili aj na ministerstvo financií. Bola by škoda neodkrojiť si aj tu desiatok, takže sa budú kryptomeny daniť.

Na rozdiel od platforiem zdieľanej ekonomiky (do ktorých sa ministerstvo financií chce pustiť tiež) to však bude preň a daňové úrady mimoriadne náročné sústo, čomu nasvedčuje už to, že minister vo vyhlásení daňové subjekty viac prosil, ako sa im vyhrážal.

Jednou oblasťou zdanenia môže byť (bude?) zdanenie ťaženia kryptomien. Podobá sa to na podnikanie (sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnutia zisku), kde sú vstupné náklady ako počítače a elektrina, a výnosy. Ťažiari pripomínajú klasické ťažobné firmy, ktoré uhlie či železnú rudu predávajú na burze.

Druhou, podstatnejšou oblasťou je zdanenie niečoho, čo by sme mohli voľne nazvať „kapitálový výnos“, teda rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou kryptomeny. Podobne, ako sa dania výnosy z akcií či iných cenných papierov.

Prvá výzva, s ktorou sa ministerstvo bude musieť vyrovnať, je metodického charakteru. Čo sú kryptomeny – platobný prostriedok, komodita, cenný papier či nejaký úplne nový hnuteľný majetok? Nezapadajú do žiadneho existujúceho chlievika a neexistuje zatiaľ žiadna zhoda ani medzi vyspelými krajinami. V Nemecku sú kryptomeny privátnymi platobnými prostriedkami. V USA finančná správa (IRS) považuje kryptomeny z pohľadu daní za majetok a už v roku 2013 objasnila spôsob zdaňovania. Japonsko oficiálne uznalo bitcoin ako platidlo v roku 2017. Vo Fínsku sa zdaňujú podobne ako kapitálové výnosy, pričom miestna finančná správa ich považuje za obdobu CFD (contract for difference) a neumožňuje daňové uznanie straty.

Druhou výzvou je stanovenie oficiálneho kurzu. Pri zahraničných menách to robia centrálne banky. Mohli by to robiť aj pri kryptomenách, ak ich uznajú za platidlo, ale ktorú burzu si vyberú ako referenčnú? Búrz je mnoho desiatok, ak nie stoviek a kryptomien zhruba 1400, pričom nové neustále vznikajú. Na každej z búrz sa obchodujú len niektoré z nich.

Situácia sa ďalej zamotáva tým, že niektoré kryptomeny sú len tokenmi, ktoré používajú podkladovú kryptomenu (hlavne ethereum) ako „palivo“. Pri mnohých menách vznikajú takzvané forky, keď vlastník kryptomeny dostane k nej rovnaké množstvo novej kryptomeny. Navyše kryptomenu nemusíte vymeniť za peniaze, ale si rovno za ňu niečo môžete kúpiť. Čoraz viac ľudí používa kryptomeny na platenie aj v bežnom živote či na lacné transfery peňazí zo zahraničia. Budeme musieť zdaňovať kapitálové výnosy, ak si ráno kúpime litecoin a večer ho minieme za bagetu, pretože medzitým jeho eurová hodnota narástla o sedem percent?

Z pohľadu daní je rozdiel, či je niečo platobný prostriedok alebo cenný papier. Kryptomeny sú však z každého rožka troška a daňovák to nemá ako obsiahnuť bez toho, aby vylial dieťa z vaničky. Je to, ako keby ste išli na výlet do USA s dolárovou hotovosťou a slovenský daňový úrad vám chcel zdaniť kapitálový výnos pri každom nákupe hamburgera, lebo kurz eura a dolára sa hýbe.

A teraz si predstavte, že takéto niečo budú kontrolovať lokálni daňováci, ktorí si ešte nedávno lámali hlavu nad PayPalom. A to sme ešte neotvorili kapitolu „kontrola plnenia povinností“. Väčšina kryptomien je len pseudoanonymná, umožňujú vystopovať vlastníkov. To si však vyžaduje značné ľudské (IT profesionáli a analytici) a technické zázemie. Nákladnosť takéhoto vymáhania bude veľmi vysoká. Je to niečo podobné, ako keby chcelo ministerstvo zdaňovať každý odoslaný email. Chcieť môže, ale dokázať to bude iný oriešok. Niektoré kryptomeny sú navyše plne anonymné a dajú sa vystopovať, len ak užívateľ spraví nejakú chybu. V súčasnosti svetové kryptoburzy (aspoň formálne) zisťujú identitu svojich klientov a mohli by poskytovať údaje finančnej správe. Už teraz však existujú decentralizované kryptoburzy, a ak sa tlak daňových úradov zvýši, dokážu sa rozvinúť veľmi rýchlo a stratí sa aj tento informačný kanál.

Naháňanie daní z kryptomien určite nebude ľahké. Snáď výsledkom snaženia ministerstva financií nebude najhorší možný scenár, keď prekombinované pravidlá zabijú legálne použitie kryptomien a presunú ich celé do ilegality.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie