Denník N

Prečo je Woody Allen stále rovnaký a pritom stále rovnako dobrý

Americký režisér sa vracia k tomu, čo pozná: k New Yorku a do minulosti.

Jar, leto, jeseň, zima a ďalší film od Woodyho Allena. Tak to ide rok čo rok.

Americký režisér má 82 rokov, aj pri takom tempe práce v takom veku si však stále drží latku kvality vysoko. Prekvapí to o to viac, že v nových filmoch neprichádza s ničím novým, skôr priznane kombinuje prvky, ktoré poznáme. Otázka pred jeho snímkou s poradovým číslo 47 preto ani neznie tak, či to bude dobrý film (to určite bude). Skôr nás bude zaujímať, čo postavil Woody Allen tentoraz z povedomých kociek svojho filmárskeho lega.

Teda, či je príbeh súčasný, alebo to bude retro, či sa bude odohrávať v turistickej lokalite, alebo sa filmár vráti do rodného New Yorku a či bude v jeho centre muž alebo žena. Prípadne koho z mladých hviezd doň teraz Allen obsadí.

Koleso zázrakov si zaraďme do priečinka retro príbeh ženy z New Yorku, v ktorom hrá zvodcu spevák Justin Timberlake. Inak sa o filme sa dá povedať doslova to isté, čo minulý rok o snímke Café society: je to hravé, otvorene nepôvodné, čo nikomu neprekáža a je skôr smutný než veselý film. Ako by sa Woody Allen na staré kolená vracal k svojim obľúbencom Bergmanovi a Antonionimu a do hry so žánrom holywoodskej melodrámy opäť vmiešal vážnejší tón existenciálnej drámy.

Domček nad strelnicou

Príbeh sa krúti okolo chudobnej rodiny v 50. rokoch, ktorá býva v zábavnom parku na newyorskom Coney Islande v domčeku priamo nad strelnicou (tak trochu to pripomína absurdný obraz z predstavenia Lasicu a Satinského

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Filmové recenzie

Teraz najčítanejšie