Prečo je Woody Allen stále rovnaký a pritom stále rovnako dobrý

Jar, leto, jeseň, zima a ďalší film od Woodyho Allena. Tak to ide rok čo rok.

Americký režisér má 82 rokov, aj pri takom tempe práce v takom veku si však stále drží latku kvality vysoko. Prekvapí to o to viac, že v nových filmoch neprichádza s ničím novým, skôr priznane kombinuje prvky, ktoré poznáme. Otázka pred jeho snímkou s poradovým číslo 47 preto ani neznie tak, či to bude dobrý film (to určite bude). Skôr nás bude zaujímať, čo postavil Woody Allen tentoraz z povedomých kociek svojho filmárskeho lega.

Teda, či je príbeh súčasný, alebo to bude retro, či sa bude odohrávať v turistickej lokalite, alebo sa filmár vráti do rodného New Yorku a či bude v jeho centre muž alebo žena. Prípadne koho z mladých hviezd doň teraz Allen obsadí.

Koleso zázrakov si zaraďme do priečinka retro príbeh ženy z New Yorku, v ktorom hrá zvodcu spevák Justin Timberlake. Inak sa o filme sa dá povedať doslova to isté, čo minulý rok o snímke Café society: je to hravé, otvorene nepôvodné, čo nikomu neprekáža a je skôr smutný než veselý film. Ako by sa Woody Allen na staré kolená vracal k svojim obľúbencom Bergmanovi a Antonionimu a do hry so žánrom holywoodskej melodrámy opäť vmiešal vážnejší tón existenciálnej drámy.

Domček nad strelnicou

Príbeh sa krúti okolo chudobnej rodiny v 50. rokoch, ktorá býva v zábavnom parku na newyorskom Coney Islande v domčeku priamo nad strelnicou (tak trochu to pripomína absurdný obraz z predstavenia Lasicu a Satinského o domčeku pod vodopádom, kde „je vlhko a stále počuť hukot padajúcej vody“). Životom unavená zrelá Ginny (výborná Kate Winslet) a jej manžel, kolotočiar a bývalý alkoholik Humpty (rovnako výborný Jim Belushi), ťahajú manželstvo viac z rozumu než z lásky. Zmenu si Ginny sľubuje od nečakanej letnej letnej romance s mladším akože-umelcom a plavčíkom (Justin Timberlake). Všetko sa však skomplikuje dlhodobou návštevou Humptyho dospelej dcéry.

Ako je to príznačné pre retro filmy neskorého Allena, minulosť tu nie je iba kulisou na rozprávanie príbehu. Dobový je, okrem postáv, spôsob jeho rozprávania, ktorý vtipne imituje dobové kinematografické konvencie. Keď sa napríklad snímka Kúzlo mesačného svitu (2014) odohrávala v 20. rokoch minulého storočia, znamenalo to, že na plátne uvidíme prelínačky, svietenie, či rámovanie obrazu, také ako v predvojnových filmoch.

Tentoraz sa Woody Allen vracia k ére, ktorú zažil, a rozhodol sa pohrávať so schémami melodrámy 50. rokov. Je to jasné v postavách či postavičkách, divadelných dialógoch aj hereckom prejave (v dnešných filmoch napríklad len málokedy vidíte postavu, ktorá vám chrbtom k partnerovi, pateticky vzlykajúc, vyloží celý svoj životný príbeh). Výživnú retro hru okrem toho umocňuje neistota, či vidíme ponášku na melodrámu, alebo skôr postavy z nízkej sociálnej vrstvy, ktoré sa do melodrámy z rozhlasu či televízie podvedome štylizujú.

Napätie tu opäť vzniká najmä z toho, ako Allen dodržuje, ironicky dodržuje, či prevracia konvencie melodrámy do typickej neskorej allenovky, ktorá robí autorovi dokonalé alibi. Všetko toporné, naivné a nepravdepodobné máme sklony pripisovať dobovému žánru. Čo naopak funguje a šliape, pokladáme za dôsledok Allenovho talentu byť stále in.

New York a minulosť

S tým vedomím prijmeme film, ktorý nielen že opakuje témy, ktoré režiséra fascinujú desaťročia, ale aj sa až tak veľmi podobá na vlaňajší film, že môžeme bez problémov zrecyklovať každé slovo recenzie na Café society. Je tu všetko: milostný trojuholník, vzťahy, ktoré prinášajú trápenie, a rozhodnutia spojené vždy s úzkosťou, šťastie, ktoré nemôže byť trvalé, len dočasné, dokonca aj bočný motív, ktorý mal byť vtipný, a tu, na rozdiel od Café society, naozaj vtipný je (malý chlapec podpaľač). Prvýkrát od oscarovej snímky Blue Jasmine sa však Woody Allen vracia k ženskej hrdinke. Namiesto obvyklého smiešneho, lebo príliš racionálneho ega muža tu máme exhibíciu Kate Winslet.

Známy vtip vraví, že Allen je ako režsér z jeho snímky Hollywood Ending, ktorý dokáže urobiť kvalitný film za každých podmienok, aj poslepiačky. Zatiaľ sa zdá, že to platí. Akurát sa skončilo obdobie výletov do turistických destinácií. Osemdesiatnik sa vracia k tomu, čo najlepšie pozná a čomu rozumie: k mestu New York a príbehom z minulosti.

Či je to kalkul alebo nie, výsledkom sú retro filmy, ktoré v dnešnej retrománii oslovujú aj najmladšie generácie. Uvidíme dokedy. Podmienky má v Amazone Woody Allen ideálne.