Vo Francúzsku požiadalo o azyl viac ako 100-tisíc ľudí, najväčšiu šancu majú Sýrčania

Symbolickú hranicu 100-tisíc žiadateľov o azyl dosiahlo Francúzsko vlani. Úrad na ochranu prisťahovalcov a osôb bez štátnej príslušnosti (Ofpra) uvádza presné číslo 100 412 žiadateľov.

„Ide o najväčší počet vo Francúzsku za posledných 40 rokov. Nie je to masívny príliv, ale skôr stabilný nárast,“ povedal riaditeľ Ofpra Pascal Brice. „Potvrdzuje to, že Francúzsko patrí k hlavným krajinám, kde sa v Európe žiada o azyl.“

Francúzsko má však stále nižší počet žiadateľov o azyl ako Nemecko, ktoré tento rok predpokladá okolo 200-tisíc žiadostí.

Nemecké úrady ešte v roku 2015 zaregistrovali viac ako 1 257 000 žiadostí a v roku 2016 okolo 722-tisíc, čo predstavuje 60 percent všetkých žiadateľov v Európe.

Taliansko, ktoré je tranzitnou krajinou pre migrantov smerujúcich do Európy, pritom v roku 2016 dostalo viac ako 121-tisíc žiadostí.

Stúpajúce čísla

Ofpra vedie štatistiky žiadateľov vo Francúzsku od roku 1981, keď o azyl požiadalo menej ako 20-tisíc ľudí. Od 90. rokov sa však počet žiadostí neustále zvyšoval a už v roku 2009 sa viac ako zdvojnásobil, na 47-tisíc žiadostí.

Vojna v Iraku a neskôr v Sýrii, a vojnové konflikty v Afrike viedli k ďalšiemu nárastu počtu žiadostí, predovšetkým v roku 2011.

Celkovo sa počet žiadateľov, ktorí od roku 2009 získali status utečenca, takmer strojnásobil.

Vlani pritom získalo ochranu pod úradom Ofpra takmer 43-tisíc ľudí, čo je v porovnaní s rokom 2016 nárast o 17 percent.

Podľa OSN žije vo svete viac ako 65 miliónov utečencov. Len časť z nich pritom prichádza do Európy.

Vo Francúzsku sa však znížila miera schválenia žiadostí o status azylanta, konkrétne klesla z 38 percent v roku 2016 na 36 vlani. Európsky priemer sa pritom pohybuje okolo 45 percent.

Najviac Albáncov a Afgancov

Pokles podielu schválených žiadostí podľa Briceho spôsobili predovšetkým Albánci, ktorí patria medzi najpočetnejšiu skupinu žiadateľov o azyl vo Francúzsku. Ich prílev v porovnaní s rokom 2016 narástol o 66 percent.

Albánsko sa však považuje za „bezpečnú krajinu“, preto Ofra poskytla ochranu iba 6,5 percenta migrantom z tejto krajiny.

Podľa Briceho prílev Albáncov do Francúzska súvisí skôr s ekonomickou migráciou, a preto francúzske a albánske úrady vlani v lete spustili program, ktorým chcú zamedziť nelegálnej migrácii.

Okrem Albáncov žiadajú vo Francúzsku o azyl predovšetkým Afganci, z ktorých azyl získalo 83 percent žiadateľov. Ofpra však upozorňuje, že počet Afgancov, ktorí vlani prišli do Francúzska, môže byť ešte vyšší, keďže sú medzi nimi aj takí, ktorí už zažiadali o azyl v inej európskej krajine, predovšetkým v Nemecku.

Po Afganistane prichádza do Francúzska najviac migrantov z krajín ako Haiti, Guyana, Sudán a Guinea. Rovnako sa zvyšuje aj počet žiadostí o azyl z frankofónnej západnej Afriky, hlavne z Pobrežia Slonoviny, ktorých počet sa v porovnaní s rokom 2016 viac než zdvojnásobil.

Rovnako vo veľkom prichádzajú aj obyvatelia z Demokratickej republiky Kongo, kde vo vojnovom konflikte od roku 1998 zomrelo viac ako šesť miliónov ľudí. Podľa Brica môže príliv ľudí z týchto krajín odrážať aj fenomén migračnej trasy vedúcej cez Líbyu.

Najväčšiu šancu získať azyl vo Francúzsku majú utečenci zo Sýrie, vlani však oň zažiadalo len okolo tri tisíc Sýrčanov, čo je o desatinu menej ako predošlý rok. Ofra pritom vlani akceptovala 95 percent zo všetkých ich žiadostí.

Po vlaňajšej dohode Európskej únie s Tureckom, ktorá zmiernila prílev migrantov do Európy, sa Brusel snaží spolupracovať s africkými krajinami, aby tak obmedzil migračné toky. Koncom minulého roka sa preto v Abidjane stretli lídri EÚ s lídrami Africkej únie na dvojdňovom samite.

Ľudia na ulici

Francúzi vlani skrátili dobu potrebnú na spracovanie žiadosti  o azyl na tri mesiace. Tento čas chce Ofpra v priebehu tohto roka ešte znížiť na dva mesiace, čo je cieľ, ktorý vlani stanovil prezident Emmanuel Macron.

„Do konca roka nechcem vidieť ľudí na ulici,“ povedal Macron mesiac po svojom zvolení za prezidenta a zdôraznil, že požaduje, aby dostali všetci prisťahovalci, ktorí prídu do Francúzska, ubytovania na päť mesiacov.

V súčasnosti pritom okolo 40 percent žiadateľov o azyl nemá kde bývať. Jedným z cieľov je vytvoriť prijímacie a tranzitné strediská, kde by migranti mohli stráviť prvé dni vo Francúzsku a počas nich podať žiadosť o azyl.

Francúzsko už kritizovali ľudskoprávne organizácie za nevhodné podmienky v tábore Calais pri Lamanšskom prielive. Niektorí maloletí za prístup k vode alebo sprchám museli zaplatiť pohlavným stykom.

Prečítajte si

Nemáme inú možnosť, ako prežiť, hovoria migranti, ktorí sa predávajú v Aténach

Francúzska polícia si zas vyslúžila kritiku za príliš násilné zásahy voči migrantom, hlavne v Paríži a Calais.

Macronova vláda preto pripravuje nový zákon o prisťahovalectve. Vo februári ho má predstaviť minister vnútra Gérard Collomb.