Denník N

Na čínskom vidieku skúmali, prečo sú z čarodejníctva obviňované najmä ženy

Foto - Fotolia
Foto – Fotolia

Označiť niekoho môže byť spôsob, ako sa dostať pred vašich rivalov a získať nad nimi výhodu, čo sa týka partnerov alebo iných zdrojov.

V antropológii existuje teória, že obvinenie z čarodejníctva funguje ako strašiak, ktorý ľudí núti, aby sa prispôsobili spoločenským pravidlám a príliš nevytŕčali.

Ak je to naozaj tak, obvinenie z čarodejníctva by mohlo fungovať ako svojho druhu sociálne lepidlo, ktoré dáva členov komunity dokopy, aby sa jej ideálom neprotivili a tiahli za jeden povraz.

Lenže niektoré výskumy ukazujú, že obvinenia z čarodejníctva komunitu naopak rozkladajú, keďže vytvárajú izolované skupiny ľudí, ktoré sa navzájom vyhýbajú.

Ako by to mohlo byť, otestovala antropologička Ruth Mace z University College London a jej tím v článku, ktorý vyšiel v januári v časopise Nature: Human Behavior.

800 dedín na juhozápade Číny

Odborníčka pre Denník N vysvetlila, že chápe, že obvinenia z čarodejníctva sa môžu objaviť jednoducho preto, že ľudia na čarodejníctvo veria, no vo svojom výskume chcela ísť hlbšie, „aby sme pochopili, prečo tu taký fenomén vôbec je a prečo je vo svete taký rozšírený. Zaujímalo nás, ako sa vyvinul“.

Desať rokov s prestávkami vedci zbierali dáta v 800 dedinách na juhozápade Číny. Skúmali, ako sa ľudia správajú a ako sa líšia sociálne kontakty ľudí, ktorých označili ako „zhu“ či „zhubo“, čiže čarodejníci alebo bytosti s nadprirodzenou schopnosťou otráviť, a tých, ktorí neboli obvinení z čarodejníctva. 

Vedci navštevovali domácnosti a ľudí sa pýtali, či ich deti majú vzťahy s ľuďmi obvinenými z čarodejníctva, alebo nie. Antropológov tiež zaujímalo, ako sú obyvatelia štedrí a ako a komu pomáhajú pri práci na poli. „Z týchto znakov sme vytvorili štyri sociálne siete, ktoré existujú medzi domácnosťami podľa príbuzenstva, partnerov, výmeny darov a výpomoci na poli,“ píše Mace pre The Conversation.

Spolupracovali rovnako

Autori štúdie zistili, že až 13 percent domácností bolo označených za čarodejnícke. „Ľudia z takto označených domácností mali iba veľmi zriedkavo deti alebo partnerstvá s ľuďmi, ktorí neboli označení za čarodejnícke. Ani si nevymieňali dary a na svojich poliach často napracovali. Ľudia obvinení z čarodejníctva si navzájom pomáhali a deti mali spolu, čo znižovalo náklady z vylúčenia z hlavných sociálnych sietí,“ uvádza Mace pre The Conversation.

Antropológovia dedinčanov požiadali, aby sa hrali „ekonomickú hru“, ktorá spočívala v tom, že pridelenú sumu peňazí mohli ľubovoľne rozdeliť medzi členov obce. „Nenašli sme žiadne dôkazy,“ komentuje výsledky Mace, „že by ľudia z domácností označených za čarodejnícke v tejto hre menej spolupracovali než akákoľvek iná skupina. V skutočnosti, ľudia z domácností označených za čarodejnícke sa v tomto ohľade podobali na iné domácnosti“.

Reputácia

Dedinčania často nevedeli, ako sa dostali k obvineniu z čarodejníctva. Obete si pamätajú, že jedného dňa sa o nich začali šíriť fámy, a ľudia sa im postupne začali vyhýbať. V iných prípadoch sa obvinenie z čarodejníctva „dedilo“ v rodine a keď ho mala matka, prešlo aj na dcéru.

Mace a jej kolegovia si myslia, že „obvinenia z čarodejníctva sa vyvinuli ako výsledok súperenia medzi domácnosťami. Označiť niekoho z čarodejníctva môže byť spôsob, ako sa dostať pred vašich rivalov a získať nad nimi výhodu, čo sa týka partnerov alebo iných zdrojov“, napísala Mace pre The Conversation.

Obvinenie z čarodejníctva môže poškodiť reputáciu rodiny, ktorú negatívne označili a na sociálnom rebríku môže do popredia posunúť rodinu, ktorá také označenie nemá.

Trestaním previnilcov, ktorých sa stránime, nemáme s nimi osobné kontakty, nepomáhame im na poli alebo si s nimi nevymieňame náradie, môžeme dávať najavo, že „nie sme ako oni“ a „sme lepší“. Ak by si ľudia nemohli uvedené formy trestov – napríklad prerušenie sociálnych vzťahov – , dovoliť, okolie by to mohlo interpretovať tak, že sú „rovnakí ako oni“, a teda tiež čarodejníci a čarodejnice.

Nástroj, ako poškodiť ženy

Autori si všimli, že v čínskych dedinách, kde výskum robili, ale aj v iných kultúrach, sú z čarodejníctva najviac obviňované ženy v strednom veku. „Hlásime sa k vysvetleniu, že stigmatizácia pôvodne vznikla ako mechanizmus na poškodenie žien, konkurentiek. Keď sa to ujalo, strach, že znak sa dá preniesť na ďalších ľudí, by mohol vysvetliť, prečo takéto presvedčenia zakorenili v kultúre,“ píše sa v štúdii.

Mace sme sa opýtali, prečo sú z čarodejníctva obviňované hlavne ženy: „To je ťažko povedať,“ vraví a dodáva: „Ak by išlo o súťaž, očakávali by ste obe pohlavia. Ak ide o patriarchálne sily, ktoré sa snažia dominovať nad tými matriarchálnymi, potom je rozdiel medzi pohlaviami zrejmý.“

Uvedené tvrdenia však antropologička Mace označila len za odvážne špekulácie a povedala nám, že pre ne nemá tvrdé dáta. Tiež nevie, či by sa poznatky zo štúdie dali preniesť na iné spoločnosti.

Dostupné z: doi:10.1038/s41562-017-0271-6

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

Veda

Teraz najčítanejšie