Ďalšie na rade je Lozorno – nový satelit Bratislavy, developeri chcú stavať kúsok od Karpát
V Lozorne vzniknú dve stovky domov na jednom konci obce, na druhej strane pri priehrade je plánovaná výstavba desiatok domov tesne pri chránenej prírode. Hrozí vznik ďalšieho nafúknutého satelitu, ktorý má viac obyvateľov, ako zvláda.
Iba polhodina jazdy po diaľnici z Bratislavy, krátky oblúk z D2-ky vpravo, potom vľavo a vitajte v Lozorne.
Hneď pri vstupe do obce si na opustenom poli môžete predstaviť obrovskú novú štvrť. Tá je zároveň dokonalým príkladom neistej budúcnosti Lozorna.
Projekt, za ktorým je podľa starostu bývalý riaditeľ televízie Markíza Pavol Rusko, sľuboval mnoho nových domov so stovkami obyvateľov. Najväčšia časť projektu padla, zostali po nej dlžoby a investor vrátil väčšinu pozemkov pôvodným majiteľom.
To však neznamená, že by sa nemalo stavať. Podľa územného plánu sa niekedy určite bude. No domáci netušia, aká veľká štvrť to bude a ako zmení ich životy.
To nie je všetko, Lozorno čakajú aj ďalšie nové stavebné projekty. Vyše trojtisícová obec sa tak už čoskoro môže nafúknuť aj o tretinu.
Príbeh Lozorna nie je ojedinelý. Podobne, ako sa desaťtisíce ľudí z celého Slovenska sťahujú do Bratislavy, migrujú ľudia aj opačným smerom – preč z Bratislavy do okolitých dedín a mestečiek. Z malých dedín vznikajú obrovské satelity, predimenzované miesta s domami a bytovkami, ale bez škôl, obchodov, ihrísk a inej vybavenosti. Napríklad Chorvátsky Grob sa tak nafúkol o neustále rastúcu Čiernu Vodu, rastú aj Ivanka pri Dunaji, Marianka či Bernolákovo.
Čo tu zostane po Ruskovi
Pekné vidiecke prostredie a výborná poloha Lozorna kúsok od hlavného mesta láka po zastavaní Marianky a Stupavy developerov do ďalšej obce na Záhorí, kde chcú postaviť stovky nových domov, viaceré priamo v chránenej prírode alebo v jej blízkosti.
Vedľa poľa sa začína typická dedina – tabuľa obce, po krajoch dlhej hlavnej ulice jedno- až dvojpodlažné domy, v centre Lozorna krčma, radnica, kostol a kultúrne centrum.
Najväčší projekt mal byť ten na okraji dediny. Firma Royal Invest Slovakia pred desiatimi rokmi ukázala podrobný zámer celej zóny, no okrem výmeny majiteľov sa nič neudialo.
Za neúspešným projektom bol podľa starostu Ľubomíra Húbeka Pavol Rusko už pred zhruba desiatimi rokmi, hoci v orgánoch firmy je oficiálne podľa obchodného registra až od decembra 2016, dnes je predsedom predstavenstva a ako jediný uvedený ako akcionár.
Tvár dediny výrazne mení aj iný významný podnikateľ. Norbert Hubinský, spoločník firmy Avocat, známej z kauzy SNS nástenkový tender, si tam postavil masívny štvorhranný dom, ktorý domáci posmešne volajú tesco alebo mauzóleum.
Budova do obce vôbec nezapadá, no väčšie zmeny Lozorno ešte len čakajú – o niečo ďalej, až na východnom kraji obce. Developeri plánujú postaviť desiatky domov v najzaujímavejšej časti Lozorna tesne na hranici lesov Malých Karpát a vodnej priehrady.
Výstavba priamo v lese a odpor miestnych
Rozľahlý oplotený pozemok s trojuholníkovým pôdorysom má skvelú polohu. Pozdĺž dvoch kratších ramien hraničí s lesom, z opačnej strany je blízko vodná priehrada. Územný plán tu ráta s výstavbou asi 20 domov.
V susedstve hneď cez cestu je už schválený plán na výstavbu ďalších 21 rekreačných domov spolu so športoviskami priamo na brehu priehrady.
Pri lese za posledné roky vyrástlo tiež viacero víl, ktoré si majitelia obohnali vysokými plotmi, no tieto dva veľké stavebné pozemky sú ešte prázdne. Majiteľ pozemku k projektu rekreačných domov Lake Relax Lozorno už síce predstavil svoj zámer, no koncom roka požiadal o zastavenie konania.
Výstavbu kritizovali ešte v roku 2016 miestni aktivisti Radka Švaleková a Peter Mihálik. Upozorňovali, že domy v tomto prostredí nie sú vhodné, doprava bude veľkou záťažou pre okolie a projekt bude mať zásadný vplyv na životné prostredie nielen pre ľudí, ale aj prírodu v Chránenej krajinnej oblasti Malých Karpát a Natura 2000, čo sú chránené vtáčie územia.
Švaleková hovorí, že výstavbu v Lozorne a v chránených Karpatoch riešia dlhodobo. Mihálik napríklad upozornil v marci 2015 aj na sporný výrub stromov v miestnej zvernici.
Úrady na nich podľa Švalekovej pozerali ako na jednotlivcov s tým, že nikto iný problém nemá.
„Založili sme preto vlani v januári združenie, ktoré má inú právnu váhu,“ hovorí Švaleková.
Teraz má združenie Lozorno pre občanov 30 členov a viacerých podporovateľov. Niektorí sa do pripomienkovania zapájajú od prípadu k prípadu. Stretávajú sa na káve alebo u niekoho doma, väčšie stretnutia organizujú v reštaurácii alebo si prenajmú miestnosť.
„Keď sme riešili vybudovanie MAN Truck & Bus Centrum pri vstupe do Lozorna, stovky ľudí podávali podnety na životné prostredie. Je to stanovené ako občianska vybavenosť, ale podľa návrhu investora by tam malo vzniknúť servisné centrum.“
Starosta: S minulosťou už nič nespravím
Zmeny územného plánu schválili ešte predošlé zastupiteľstvá. Starosta Lozorna Ľubomír Húbek (nezávislý) nie je nadšený z niektorých plánovaných projektov v obci, no hovorí, že má zviazané ruky.
„Zdedil som územný plán, s ktorým sa nestotožňujem, ale ak niekedy niekomu bolo povolené stavať, mali by sme mu to umožniť. Prečo nebojovali v roku 2007, keď to bolo ešte aktuálne?“
Vitajte v Marianke, ale najprv zaplaťte
Ak by sa obec postavila na odpor, riskovala by podľa starostu súdne spory. „Ak vlastník investoval milión eur do kúpy pozemku a projektu, vytrieska z vás peniaze, aby si prišiel minimálne na svoje náklady. Načo ísť do toho rizika?“ pýta sa starosta.
Obec teraz pracuje na novom územnom pláne, starosta varuje, že v budúcnosti môže byť ešte väčší problém s výstavbou priamo v lese na pozemkoch, ku ktorým sa ľudia dostali pochybne cez Slovenský pozemkový fond. Nový územný plán by to podľa neho mal regulovať. „Mojou úlohou je urobiť čo najlepší plán a vysporiadať sa s blbosťami, ktoré sú poschvaľované.“
Tisíc a viac nových obyvateľov
Lozorno má momentálne asi 3500 obyvateľov, súčasný územný plán ráta s nárastom asi na 4-tisíc ľudí, no môže to byť aj viac. „Maximum je 4500 ľudí, infraštruktúra viac neunesie. Kanalizácia a voda je maximálne na 5-tisíc ľudí. Preto tlačím v zmene územného plánu, aby nastavili hranicu a nad ňu nešli. Minulosť nechcem obmedzovať a zakazovať, to by boli súdne spory, pokuty a nechcem ísť vyššie a Lozorno zastabilizovať.“
Nový územný plán by obec mohla prijať niekedy na jar, zatiaľ teda nie je jasné jeho presné znenie.
Aktivistka Švaleková hovorí, že sa k nemu preto nevie vyjadriť. „Boli tam aj projekty, s ktorými sme nesúhlasili. Výstavba v CHKO, obstavanie priehrady, rekreačné chatky na brehu priehrady, projekty pre stovky ľudí.“
Lozorno by sa podľa nového územného plánu mohlo nafúknuť takmer až o tretinu obyvateľov a tam by to podľa ďalších projektov nemuselo skončiť. Radka Švaleková hovorí, že sa ešte nedá presne povedať, koľko má pribudnúť nových obyvateľov po zmene územného plánu, viacero nových projektov je stále neistých. Jej odhad je oproti starostovi výrazne vyšší a predpokladá nárast možno o 1500 obyvateľov.
Miesto domu seniorov bytovka
Lozornu však zostal ešte ďalší problém z minulosti. Kúsok nad priehradou v tichej lokalite priamo v lese boli kedysi kasárne, ktoré ministerstvo obrany v roku 2003 výhodne predalo obci ako prebytočný majetok za 116-tisíc eur.
Podmienka obchodu bola, aby tu obec zriadila domov sociálnych služieb a s majetkom nepodnikala. Obec nakoniec s kasárňami nerobila vôbec nič a v roku 2009 vtedajší starosta Ľubomír Haramia a poslanci predali budovy za viac ako dvojnásobnú cenu súkromnej firme, v ktorej bol aj starostov brat Jozef.
Jozef Haramia budovu, ktorá mala podľa zmluvy slúžiť ako dom seniorov, zrekonštruoval na byty, ktoré chce teraz predávať.
Haramia hovorí, že priestory po vojakoch neboli staticky ani dispozične vhodné a v budove chýbal napríklad výťah. Prerobil ju preto na obytný dom so 42 bytmi. „Sociálny rozmer sme dodržali, je tam 24 malometrážnych dvojizbových bytov plus garzónky pre mladé rodiny.“ Haramia tvrdí, že byty ponúknu najmä obyvateľom obce a dostanú ich výrazne lacnejšie oproti bežným komerčným cenám v okolí.
Miestny poslanec Ľuboš Tvrdoň hovorí, že kasárne boli zrekonštruované na byty bez povolenia. No väčším problémom podľa neho je nedodržaná podmienka kúpy – vybudovanie domu seniorov. „Nemali by tam byť jednoizbové a dvojizbové byty na predaj.“
Dom pre seniorov bude, ale nový
Haramia sľubuje, že neskôr postaví aj centrum pre dôchodcov, no úplne nové. Pôvodný zámer v kasárňach by sa podľa neho pre nízku kapacitu budovy ani neoplatil.
Na stole vo svojom penzióne pri priehrade vyťahuje projekt senior centra. Je to už niekoľká verzia projektu, ktorý postupne zmenšuje aj po pripomienkach obce. Predpokladanú kapacitu zariadenia pre dôchodcov okresal z pôvodných 400 lôžok na 120, z plánov zmizli aj bytové domy pre mladé rodiny.
„Nebudeme stavať nič, čo nechcú obyvatelia a čo nebude v územnom pláne,“ hovorí Haramia.
Developer nevie presne povedať, aká bude kapacita domu sociálnych služieb, ani aký bude rozpočet. „Začneme, keď to uznáme za vhodné a budeme mať peniaze vo vačku. Ideme na to postupnými krokmi. Naša firma v živote nezobrala úver.“ Haramia hovorí, že nechce spolupracovať so župou ani si pýtať eurofondy.
„Budeme to realizovať sami a svojpomocne. Nesklamem ľudí, ktorí sa pod to podpísali a predali nám pozemky. Bude tam bývanie pre mladých a starých ľudí. Tento rok budem mať 60 rokov a než pôjdem do dôchodku, ja s mojím bratom tam urobíme centrum minimálne pre seba a našich známych a občanov Lozorna.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
