Denník N

Odkaz MMŠ: O zemiakoch, ktoré zachránili Európanov a urobili z nich vládcov sveta

Foto – Max Pixel
Foto – Max Pixel

Existuje mnoho teórií, prečo sa práve v Európe zrodila priemyselná revolúcia, vďaka ktorej Európania dobyli väčšinu sveta – niekto hovorí o osvietenstve, ktoré stálo za vznikom modernej vedy, iný o kultúre objaviteľstva, ďalší o kníhtlači, parnom stroji a tak ďalej.

Autorka toho textu, novinárka Gwynn Guilfordová však prichádza s naozaj prekvapivým, avšak logickým vysvetlením: za úspechom Európanov sú zemiaky.

Ešte okolo roku 1600 to vyzeralo s Európanmi veľmi zle. Pôda nedokázala uživiť ich rastúci počet, hladomory boli bežné. Rodičia niekedy radšej zabíjali novorodeniatka, lebo vedeli, že ich neuživia.

Problém bol v obilí. Vyžadovalo veľa pôdy a veľa práce. Okolo roku 1600 teda začal počet obyvateľov klesať.

A vtedy prišli z Ameriky zemiaky. V Andách na nich vyrástla celá civilizácia Inkov, tú však zničili španielski dobyvatelia, ktorí zároveň priviezli zemiaky do Európy.

Chudobní ľudia rýchlo objavili ich význam. Zemiaky mali výnosnosť dva až štyrikrát vyššiu ako dovtedajšie plodiny. Boli lacné, takže stačilo mať kúsok pôdy a rodina dokázala prežiť, navyše zemiaky obsahujú aj vitamín C, takže zabraňujú skorbutu.

A ešte ďalšia ich výhoda: dajú sa pestovať aj v chladných oblastiach, ktoré začali obsadzovať farmári (ktovie, čím by boli dodnes Orava či Kysuce nebyť zemiakov).

Zemiaky sa rýchlo rozšírili po celej Európe a hoci spočiatku posilňovali bojachtivosť šľachticov, ktorí mohli zrazu živiť svoje armády lacnými zemiakmi, v konečnom dôsledku prispeli k mieru. Vtedajšie vojny sa totiž viedli najmä o pôdu, lenže jej cena s príchodom zemiakov klesla (keďže jej bolo treba oveľa menej na jednu rodinu).

Historik Alfred Crosby tvrdí, že zemiaky zachránili Európu pred demografickou krízou a zároveň pomohli rozvoju ekonomiky (keďže ich pestovanie bolo vysoko efektívne a zostalo tak viac voľnej ľudskej práce na rozvoj priemyselnej revolúcie).

Od roku 1750 do roku 1900 tak vzrástol počet Európanov zo 126 na 300 miliónov. A 50 miliónov z nich odišlo dobýjať svet, najmä Ameriku, čo bola podľa Crosbyho „najväčšia ľudská vlna, aká kedy prekročila oceán a možno už nikdy taká nevznikne“.

Aj vďaka zemiakom teda Európania obsadili nových 30 miliónov štvorcových km na planéte a podiel obsadenej plochy zvýšili od roku 1750, keď bol 22 % z celkovej zemskej súše, na 36 % o dve storočia neskôr.

Medzinárodný obchod a kolonizácia tak ďalej zvyšovali dominanciu Európanov, pre ktorých už zemiaky postupne prestali byť dominantnou zložkou stravy a začali na dobytých územiach pestovať oveľa viac kukuricu.

Odkaz MMŠ

Teraz najčítanejšie