Macejková odpísala Kiskovmu poradcovi Mazákovi, namiesto jeho mena používa iniciály

Komentár, ktorý skĺzava do roviny bulvárneho diela so znakmi osobného citového zafarbenia, tak po necelých troch týždňoch zareagovala na článok bývalého predsedu Ústavného súdu Jána Mazáka súčasná šéfka súdu Ivetta Macejková. Reakciu zverejnila v tlačovej správe v agentúre TASR a voči Mazákovi je veľmi osobná. Píše o ňom s iniciálmi J. M. a namiesto Denníka N použila výraz nemenovaný denník.

Mazák, ktorý je aj poradcom prezidenta, v komentári pre Denník N pred Vianocami skritizoval rozhodnutie pléna súdu, že až do konca februára budú o nových podaniach rozhodovať len novovymenovaní sudcovia Jana Laššáková, Miroslav Duriš a Mojmír Mamojka. Dôvodom má byť zabezpečenie rovnomerného prideľovania spisov.

Mazák sa pýta, prečo má byť  z tohto dôvodu porušená zásada zákonného sudcu. „Ústavný súd nemá dostatok intelektuálnych kapacít na to, aby nepripustil také prihlúple riešenie príchodu troch nových kolegov?“ pýta sa bývalý šéf súdu.

Prečítajte si

Ústavný súd v úplnom zložení začína hrubým porušením ústavnosti

Spochybnenie intelektuálnych kapacít súčasných ústavných sudcov označila Macejková za urážku, ktorá však pri porovnaní so štatistikami ich rozhodovacej činnosti vyznieva do prázdna. Napriek tomu píše aj o tom, že „urážlivé, nekorektné a vrcholne neprofesionálne výroky na adresu Ústavného súdu a sudcov predstavujú v kontexte daného komentára taký zásah do práv na ochranu osobnosti, ktorý by v iných prípadoch mohol viesť k podaniu civilnej žaloby o ochranu osobnosti.“

Predsedníčka Ústavného súdu sa však domnieva, že jej kolegovia „neprejavia autorovi komentára, zrejme fustrovanému zo závažného odborného zlyhania ‚poctu‘ v podobe spätnej väzby na jeho invektívy a vďaka ich nadhľadu a hodnotovému rebríčku, v ktorom na prvom mieste stojí ochrana základných ľudských práv a slobôd občanov tejto krajiny, sa nebudú jeho vyjadreniami ďalej zaoberať“.

Za Mazákovým článkom vidí frustráciu z nesprávneho a neúspešného právneho zastupovania hlavy štátu. Andrej Kiska totiž na Ústavnom súde v decembri „prehral“ spor o nevymenovanie kandidátov na ústavných sudcov. Zastupoval ho práve Mazák.

Predsedníčka súdu píše, že poradca prezidenta teraz v „snahe zakryť frustráciu“ fabuluje a špekuluje o motívoch sudcov Ústavného súdu. Jeho vyjadrenia sú podľa nej poľutovaniahodné, a to aj preto, že je bývalým predsedom súdu a že kandiduje na sudcu Všeobecného súdu Európskej únie.

Od Mazáka očakáva verejné ospravedlnenie prezidentovi za to, že nesprávnym právnym poradenstvom ho doviedol do stavu, keď viac ako tri roky porušoval ústavu. „Rovnako očakávam ospravedlnenie sudcom Ústavného súdu za vyjadrenia, ktorými znevážil ich postavenie a ich rozhodovaciu činnosť a rovnako i postavenie súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti,“ dodala predsedníčka.

Žiadna frustrácia ani ospravedlnenie

Mazák odmieta, že by v jeho prípade išlo o frustráciu. „Zastupovanie hlavy štátu v prípadoch kandidátov na sudcov Ústavného súdu bolo podľa mňa, avšak aj iných názorov,  úspešné,“ reaguje a vysvetľuje, prečo si to myslí. Odhalilo podľa neho to, že prvý senát Petra Brňáka rozhodoval bez rešpektovania stanoviska Benátskej komisie a porušil pritom niekoľkonásobne ústavu aj svoju predošlú judikatúru. Po druhé, viedlo aj k tomu, že politická scéna vážne uvažuje o zmene kritérií na sudcov Ústavného súdu, a ukázalo, aké je dôležité, aby na Ústavnom súde pôsobili predovšetkým ľudia s vysokým stupňom morálnej integrity.

„Článok som napísal len z preventívnych dôvodov, aby si uvedomili, že ich chyba sa dá využiť,“ dodáva Mazák s tým, že „v žiadnom prípade“ sa nehodlá prezidentovi a ani ústavným sudcom ospravedlňovať. „Niet na to žiaden dôvod.“

Kvôli Mazákovi prezident znefunkčnil súd

Predsedníčky súdu sa dotkla aj poznámka o tom, ako súčasný Ústavný súd s ľahkosťou kriví a ignoruje ústavu. „Takéto tvrdenia vyslovil človek, ktorého zjavne nesprávne a následne neúspešné právne poradenstvo v oblasti ústavného práva priviedlo prezidenta republiky do situácie, keď znefunkčnil ústavný orgán,“ napísala Macejková a vytkla aj to, že prezident porušoval viac ako tri roky ústavné práva kandidátov.

Zároveň sa zamyslela nad tým, že „osobitným negatívom poskytovania právneho poradenstva prezidentovi v týchto veciach je fakt, že autor komentára je za takéto právne poradenstvo zrejme odmeňovaný zo štátneho rozpočtu, a teda z daní všetkých občanov Slovenskej republiky“.

Prečítajte si

Prezident zistil, aké to je, keď sa žiaden ústavný princíp nemôže cítiť v bezpečí

Rozhodnutie o prideľovaní spisov novovymenovaným sudcom obhajuje tým, že nebudú o spisoch rozhodovať sami, keďže na Ústavnom súde sa vždy rozhoduje v senátoch. Preto dodatok k rozvrhu práce, ktorý ústavní sudcovia prijali, je v súlade so zákonom aj s ústavou. Mazákovi pripomenula, že ak sa obáva o náhodné prideľovanie spisov pomocou elektronickej podateľne, tak počas jeho pôsobenia takýto spôsob rozdeľovania chýbal. V tom čase o prerozdeľovaní rozhodoval on ako predseda.

Argumentuje aj dodatkom k rozvrhu práce z marca 2004, keď v čase Mazákovho šéfovania plénum zastavilo prideľovanie spisov dvom sudcom. A o dva roky neskôr sa Mazákovi ako predsedovi súdu do senátu vôbec neprideľovali nové spisy. Pri opatrení ohľadom novovymenovaných sudcov teda Ústavný súd podľa Macejkovej postupoval podobne, ako sa dialo počas Mazákovej éry.

Zlý príklad

Mazák vysvetľuje, že pri opatrení v roku 2004 išlo o sudcov, ktorí odchádzali, nie prichádzali na súd. „Prideľovať im veci, v ktorých by aj tak nekonali a nerozhodovali, nedávalo zmysel,“ hovorí s tým, že okruh zákonných sudcov sa teda zužoval, nie rozširoval. Veci sa však vždy prideľovali  všetkým sudcom aj v čase, keď v júli 2002 prišli traja noví sudcovia. Ani vtedy sa nerozhodlo o tom, že nové veci dostanú len títo noví traja sudcovia, veci dostávali všetci. Museli, lebo všetci boli zákonnými sudcami.

Podľa Mazáka je z toho obdobia oveľa dôležitejšou skutočnosťou to, že v tých rokoch sa na Ústavnom súde neprideľovali náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom Ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. Vylúčením desiatich sudcov na takmer tri mesiace však teraz došlo, hoci nevedomky, k ovplyvňovaniu pridelenia vecí.

Obrana číslami

Macejková obraňuje prácu súdu štatistikami o jeho činnosti. Z nich je podľa nej zrejmé, že priemerný počet rozhodnutých podaní na jedného sudcu od roku 2007, teda počas tretieho funkčného obdobia súdu, bol vyše dvanásťtisíc. Počas tohto obdobia podľa predsedníčky súdu rozhodol jeden ústavný sudca viac návrhov a sťažností ako všetci sudcovia pléna súdu počas druhého funkčného obdobia, keď mu šéfoval práve Mazák.

Ak on píše o tom, že pri rozhodnutí sa sudcovia riadili motívom „po mne potopa“, tak „práve potopa zostala na Ústavnom súde ako výsledok druhého funkčného obdobia Ústavného súdu práve pod vedením vtedajšieho predsedu Ústavného súdu J. M.“. Macejková tiež Mazákovi pripomenula, že ku koncu septembru 2006 odišiel z Ústavného súdu ešte pred ukončením funkčného obdobia, čím opustil jeden z najvýznamnejších ústavných funkcií v štáte a „uprednostnil tak zrejme osobné záujmy“. Mazák začal pôsobiť ako generálny advokát Súdneho dvora Európskej únie.

Na záver tlačovej správy pripojila v poznámkach aj údaje zo životopisu Mazáka, kde sa poukazuje na jeho politickú minulosť. Bol štátnym tajomníkom ministerstva spravodlivosti za Stranu občianskeho porozumenia, v ktorej bol istý čas aj prvým podpredsedom.