Kto sú tu prasce?

Autorka je knižná editorka

Najlepší minister vnútra sa najnovšie venuje čistote identifikovateľných lietajúcich objektov, konkrétne špeciálu po prezidentovom návrate z Mexika. Rád by poslal faktúru „za čistenie interiéru lietadla, ktoré sa vrátilo… celé povracané“.

Komunikačne to vôbec nie je zlé – keď totiž kritizujem čiusi nečistotu, automaticky sa staviam do roly toho čistého, ktorý upratuje. Primitívnosť celej idey nečítajme tak, že Kaliňák si to predstavuje ako autobus do školy v prírode. On len chce, aby si to tak predstavoval pospolitý ľud. Načrtáva obraz zhýralého feudálneho panovníka, ktorý nemá inšej roboty, ako sa aj so svojou družinou váľať prežratý a ožratý, pričom najlepší minister zachraňuje nielen čistotu, ale aj útoky na štátnu pokladnicu.

Kancelária prezidenta celkom bezmocne odpovedá, že je ľudsky pod psa venovať sa fyzickej nevoľnosti. Vecnú odpoveď si môžeme predstaviť celkom inak: každé božie lietadlo sa po každom lete upratuje. Veľmi pravdepodobne to robí nejaká zazmluvnená firma za paušálnu úhradu (vo svete civilného lietania je to služba, za ktorú aerolínie platia letiskám). Vecná odpoveď však nikdy nebude mať taký dosah ako čierno-biely jazyk obvinenia: ste špinavci, ja som po vás upratal, ale dám vám to zaplatiť.

Vyšlo mu to. Videla som aj diskusiu, kde príslušníci čistučkého národa sprdli za lietadlo dokonca parlament. A vyšlo to aj preto, lebo pre prípad, že by poslední Janko s Marienkou nerozumeli, minister dodal pre úplnosť: „Prasce.“

Je to však typická situácia, kde sa názory na to, kto je prasa, zvyknú diametrálne líšiť.