Keď odložila metlu, (a) vzala do rúk gitaru

Česká pesničkárka Dagmar Andrtová-Voňková počas komunizmu upratovala aj zametala lístie. Dnes skladá najmä o prírode.

Foto N - Miro Čevela

Dagmar Andrtová-Voňková je česká folková pesničkárka, kvôli ktorej už mnohí gitaristi chceli svoj nástroj zahodiť. Známa svojím jedinečným gitarovým štýlom, podriadeným charakteru piesne, okamihu, nálade, výpovedi. Raz rozochvieva struny búchaním, ťahaním, krútením či škriabaním spolu s expresívnym spevom, ktorý o pár sekúnd strieda ticho, šepot, žiaľ, prosba, spolu s pohladením struny, hmatníka či poklopkaním tela gitary. Alebo vytiahne z futrálu sláčik a zahrá s ním na gitare. A niekedy vytiahne aj dva.

Hudbu chápe ako súzvuk duše, veršov a tónov. Aj preto často ostávala nepochopená. „Nevedela som to inak. Tak som to cítila,“ hovorí Dagmar Andrtová-Voňková.

Za komunizmu ste ako členka združenia Šafrán zažili mnoho príkoria. Ako vnímate s odstupom času slobodu a čo pre vás znamená dnes?
Okrem toho, že môžem cestovať, kam sa mi zachce, sloboda pre mňa znamená, že sa nemusím nikomu spovedať a môžem hrať, čo chcem, ako chcem aj komu chcem. Hlavne, že môžem slobodne tvoriť.

To ste však robili aj v časoch neslobody.
Áno. Príliš som sa nezaoberala myšlienkou, čo môžu piesne spôsobiť. Na jednej strane som chcela dostať do svojich piesní to, čo si myslím, ale zároveň som mala v podvedomí varovanie, aby som neohrozovala usporiadateľov podujatí. Ohľad na druhých považujem za prirodzenú ženskú vlastnosť. Muži sú priamočiarejší.

Výsluchom na ŠtB ste sa aj tak nevyhli.
Často mi pri výsluchoch vraveli:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |