Seriál McMafia by pokojne mohol byť aj dokumentárnym filmom

Diváci po celom svete môžu od začiatku roka sledovať nový výpravný seriál BBC, na ktorom televízia spolupracuje s Amazonom a ktorý sľubuje, že z neho bude pútavý a štýlový triler. Nebudú sklamaní.

Na seriál sa môžeme pozerať ako na zábavu. Ale možno by sme ho mali vnímať ako aktuálne spravodajstvo či skôr záznam budúcnosti, ktorá nás všetkých očakáva, ak nebudeme vážne odpovedať na hydrocefalické monštrum štátom sponzorovaného organizovaného zločinu.

Skutočný príbeh

Seriál, z ktorého som videl zatiaľ dve úvodné epizódy, prekonáva dokonca aj tie najdevastujúcejšie investigatívne dokumenty vo svojom ponuro presnom zobrazení hrozivého sveta, v ktorom sa bez problémov prepletajú peniaze, politické konexie a nemilosrdné násilie. Osem epizód rozpráva hrôzostrašný príbeh nebezpečenstva, zákernosti a dilem.

Mnohí očakávajú, že tento seriál bude dokonca lepší ako jeho predchodca Nočný recepčný, oceňovaná televízna adaptácia knihy od autora špionážnych trilerov Johna Le Carrého o tom, ako osamelý agent MI6 zničí obchodníka so zbraňami s dobrými konexiami.

Z môjho pohľadu je McMafia istotne omnoho lepší portrét takéhoto prostredia. Nejde o to, že Tom Hiddlestone, ktorý hral Jonathana Pinea, hotelového manažéra, čo bol zároveň špiónom, nie je taký veľký herec ako James Norton, lámač ženských sŕdc s vzdelaním z Cambridge, ktorý žiari v novom seriáli ako člen ruského kriminálneho gangu s britským vzdelaním.

McMafia je lepšia, pretože má omnoho bližšie k pravde. Le Carrého zloduch v Nočnom recepčnom Richard Roper, ktorého hrá Hugh Laurie, bol skarikovanou paródiou medzinárodného obchodníka so zbraňami. Ale zlí chlapci v novom seriáli majú pôvod v reálnom živote.

Zrod bohatstva

Počas troch desaťročí, čo som v styku s východnou Európou, som sa stretával aj s mafiánskymi bosmi, oligarchami a šéfmi tajných polícií. Ako viem z vlastnej skúsenosti troch dekád vo východnej Európe, často je ťažké odlíšiť jedných od druhých.

Väčšina bohatstva, ktoré sa zrodilo v Rusku v deväťdesiatych rokoch, má svoj pôvod v nelegálnom biznise. To nepredstavovalo nevyhnutne stigmu. Sovietsky zväz umelo a bezcitne zakazoval takmer všetko súkromné podnikanie.

V tých časoch som mal tendenciu vidieť v obchodníkoch na čiernom trhu ako bojovníkov za ekonomickú slobodu. Áno, technicky porušovali zákon, lenže plánovaná ekonomika, ktorú dodnes milujú krajne ľavicoví socialisti ako tí z vedenia súčasnej britskej Labouristickej strany, katastrofálne zlyhala, obchody boli prázdne a šóry kolosálne. Boli to títo „špekulanti“, ktorí porozumeli tomu, že môžete zarobiť peniaze na tom, keď uspokojíte potreby svojich zákazníkov.

Niektorí z týchto podnikateľov svoj biznis zlegalizovali hneď, ako to zákon umožnil. Iní preferovali temnejší obchod. Uvedomili si, že úplatkárstvo, právnické kľučky a zastrašovanie boli takmer základnými nástrojmi, ako robiť biznis v chaotických rokoch, ktoré prišli po kolapse komunizmu. Mnohí z nich si tiež uvedomili, že neexistuje lepší obchodný partner ako ľudia zo starej tajnej polície.

Bol to presne tento svet, v ktorom sa kalila kariéra Vladimíra Putina. Súčasný ruský prezident sedel na lukratívnom mieste, kde sa stretali záujmy úradníkov jeho rodného Petrohradu, obchodníkov s prírodnými zdrojmi a miestnych kriminálnych gangov. Jeho kariéru vo vedení mesta, kde mal na starosti zahraničné ekonomické vzťahy mesta, poznačili škandály. A jeho priatelia z tých rokov dnes patria k najbohatším ľuďom v Rusku.

Písať o nich je ťažké, pretože si chránia svoju reputáciu a svoje súkromie prostredníctvom zúrivých a nákladných súdov na ochranu osobnosti. Niektorých z tých, ktorí im skrížili cestu, fyzicky napadli, ba stalo sa im aj horšie. Iní, ktorí prosperovali v deväťdesiatych rokoch, dnes žijú v zahraničí.

Berezovskij a Litvinenko

Kedysi som sa pravidelne stretával s Borisom Berezovským, šarmantným, ale vystrašeným miliardárom, ktorý sa rozkmotril s Putinom a utiekol do Londýna. Pohyboval sa po meste v dvoch hnedých limuzínach maybach, čo je zvlášť luxusná verzia nemeckého mercedesu. Aby sa vyhol pokusom o atentát (kedysi už prežil výbuch bomby v Moskve), obe autá mali tmavé sklá. Bolo nemožné určiť, ktoré z nich práve používa. Zvykol som sa s ním stretávať v jeho byte blízko Piccadilly Circus. Výťah nemal žiadne gombíky, obsluhovať ho mohla len bezpečnostná služba, ktorá používala kód, čo sa každý deň menil.

Napriek týmto sofistikovaným bezpečnostným opatreniam a vysočiznému a akoby vždy pritomnému izraelskému bodyguardovi, ktorý kedysi slúžil vo francúzskej cudzineckej légii, zomrel Berezovskij v roku 2013 v kúpeľni svojej berkshirskej rezidencie.

Súdny lekár smrť neuzavrel jednoznačne. Berezovského dcéra Jelizaveta si myslí, že jej otca zavraždili, hoci iní veria, že spáchal samovraždu, pretože čelil blížiacemu sa bankrotu. Túto záhadu možno nikdy nikto nevyrieši, ale je jasné, že mnohí ľudia žijúci v Británii, ktorí boli nejako spojení s Ruskom, zomreli za záhadných okolností.

Najznámejší je prípad Alexandra Litvinenka, ktorý ušiel zo svojej krajiny po tom, čo sa rozišiel so svojím zamestnávateľom, ruskou bezpečnostnou službou FSB.

Poskytol základný vhľad do britskej MI6, ktorá spolupracovala so Španielmi na vyšetrovaní prepojenia medzi ruským organizovaným zločinom a kremeľským praním špinavých peňazí. Španielske úrady sa pôvodne snažili túto kauzu vyšetrovať s tým, že s nimi bude spolupracovať ruská polícia. Ale nakoniec zistili, že citlivé informácie, o ktoré sa delili s ruskými kolegami, putovali priamo ku gangstrom, ktorých vyšetrovali. Keď si Španieli uvedomili, že je to neudržateľná situácia, obrátili sa s prosbou o pomoc na MI6.

Zainteresovaní ľudia veria tomu, že Litvinenkova asistencia na operácii Avispa, ako ju nazvali vyšetrovatelia, ho stála život. Minuloročné súdne vyšetrovanie došlo k záveru, že za jeho vraždou stojí ruský štát, ktorý použil zriedkavý a drahý jed, ktorým je izotop rádioaktívneho prvku polónium.

Skutočná ruská hrozba

Kniha, podľa ktorej vznikol seriál BBC, je založená na skutočných udalostiach. Jej autorom je Misha Glenny, jeden z najvyhlásenejších svetových novinárov. V knihe obnažil veľkosť a dosah medzinárodnej kriminality, ktorá podľa jeho odhadu predstavuje asi pätinu svetovej ekonomiky.

Glenny vysvetľuje spôsob, akým tento biznis funguje – pašeráctvo, falšovanie, vydieranie –, a tiež spôsob, akým sa vyhýba stíhaniu. V niektorých krajinách majú napríklad gangstri skutočne viac moci ako polícia. Niekde zas chýbajú politici, ktorí by sa nedali kúpiť: miliardy zarobené na ilegálnom obchode prúdia do politického systému, kam sa dostávajú prostredníctvom úplatkov a iných platieb.

Ale aj ako fikcia je seriál McMafia schopná minimálne opísať základné obrysy skutočného sveta. Scenáristi z Glennyho knihy šikovne vytiahli do popredia jedno vlákno príbehu – ruskú mafiu – a vytvorili z neho neprekonateľnú zápletku. Urobili dobre.

Pravdou je, že organizovaný zločin je celosvetovou pliagou. Čínske triády, kolumbijské kokaínové kartely a talianska ’Ndrangheta si skutočne zaslúžia svoju desivú reputáciu. Ale fiktívna McMafia sa správne zameriava na zvlášť nebezpečnú hrozbu ruského organizovaného zločinu, pre ktorý nie sú predstavitelia štátu protivníkmi, ale aktívnymi partnermi. Zlovestný hybrid sveta špionáže, gangstrov a veľkého biznisu nie je len prekliatím ťažko skúšaného ruského obyvateľstva, ale predstavuje tiež priamu hrozbu pre našu vlastnú bezpečnosť a prosperitu.

Od Kominterny ku Kriminterne 

To, čomu sa McMafia nevenuje, je najnovší front, na ktorom Rusko útočí na Západ – myslím útoky na náš politický systém prostredníctvom dezinformácií a obchodovania s vplyvom.

Dokonca aj scenárista s tou najbujnejšou fantáziou by považoval súčasné udalosti a zvraty v americkej politike za príliš ambiciózne. Ide napríklad o údajné zasahovanie do volieb alebo ruské kontakty s ľuďmi ako generál Michael Flynn, bývalý vysokopostavený špión, ktorý krátko slúžil ako národnobezpečnostný poradca Donalda Trumpa. Ale niektoré aspekty spojení medzi ľuďmi okolo Trumpa a Rusmi, ktoré vyšetruje bývalý šéf FBI Robert Mueller, vychádzajú akoby priamo zo seriálu.

Ako je napríklad možné, že boli riskantné financie Trumpovho stavebného impéria sanované za takých veľkorysých podmienok a údajne s pomocou vypraných ruských peňazí?

Je všeobecne známe, že stavebný priemysel v New Yorku a hráčsky priemysel v susednom New Jersey sú v centre záujmu ruského organizovaného zločinu. Aké presne obchody musel pán Trump robiť, aby jeho firmy v týchto sektoroch prežili?

V oboch prípadoch prezident i jeho spoločníci popierajú, že by urobili niečo zlé. Ale nepríjemnou pravdou je, že niekdajšie sovietske impérium, ktoré držali pokope tanky a komunistická ideológia, uvoľnilo priestor novému impériu, ktoré drží Kremeľ nakrátko prostredníctvom peňazí, vydierania, propagandy a špionáže. Spoločnou črtou týchto taktík je využívanie medzinárodného organizovaného zločinu.

V sovietskej ére bola organizáciou, ktorej cieľom bola propagácia medzinárodného komunizmu, Kominterna. Podľa britského politológa a svetoznámeho experta na ruskú špionáž a gangsterizmus Marca Galeottiho by sa jej nástupkyňa mala volať „Kriminterna“.

Ako Galeottii poznamenal v objavnej štúdii publikovanej začiatkom minulého roka, kriminálne podsvetie a ruský politický svet sú tesne previazané. Ruské kriminálne skupiny sa využívajú na pranie peňazí pre ruské politické účely, na kybernetické útoky, na obchod s ľuďmi a tovarom a dokonca aj na cielené atentáty v prospech Kremľa.

Príliš pravdivé dielo

Toto je svet, ktorý Glenny dobre pozná od čias sovietskeho impéria po dnešnú chobotnicu organizovaného zločinu. Stretli sme sa ako novinári v roku 1989 v Prahe, keď bolo vtedajšie Československo ešte stále okupované sovietskymi vojakmi. Glenny, ktorý bol vtedy korešpondentom BBC, si liečil zlomený palec, k čomu prišiel počas brutálneho zásahu policajta, ktorý ho potrestal za to, že chcel vysielať o opozičnej demonštrácii.

Ešte v tom istom roku sme boli obaja svedkami revolúcie a rozprávkového triumfu excentrických, vzdelaných disidentov, ktorých podporili milióny nahnevaných obyčajných ľudí. Táto udalosť vyniesla prozápadného dramatika Václava Havla do prezidentského kresla na Pražskom hrade.

Vtedy sme verili, že títo siví surovci už navždy odišli. Ako sme sa len mýlili! Česká politika oslabená korupciou sa dnes ohýba pod váhou špinavých ruských peňazí. Starí zlí chlapíci sa vracajú.

Je podivuhodné, že bývalého príslušníka komunistickej zásahovej jednotky Zdeňka Ondráčka, ktorý pomáhal zasahovať proti opozičným demonštráciám pomocou psov, obuškov a vodných diel, zvolili za hlavu parlamentného výboru pre dohľad nad bezpečnostnými službami.

Ale tými, ktorí profitujú zo súčasného stavu, nie sú len nehodní funkcionári starého režimu. Vo fiktívnej McMafii je ruská mafia zobrazená ako dominantná popínavá rastlina českej ekonomiky, ktorá sa rozlieza do takých rozdielnych oblastí, ako je pražský turistický ruch či falšovanie. Aj toto je až príliš pravdivé.

Zatiaľ som videl len prvé dva diely McMafie. Detaily toho, ako sa bude príbeh ďalej vyvíjať, sú tajné. Ale už to, čo som videl, nenecháva diváka na pochybách, že bývalí príslušníci KGB, ktorí riadia dnešné Rusko, a ich gangsterskí kumpáni nemajú ani tie najmenšie výčitky svedomia pri presadzovaní svojej moci v zahraničí.

A nehovorím len o nepevných postkomunistických demokraciách či ďalej sa rozlievajúcich a chaotických megalopolisoch ako Bombaj či Káhira. Tieto praktiky zasahujú aj do srdca Západu.

Ruská hračka Londýn

Ako ukazuje seriál, londýnske City je stále otvorené pre tých, čo by radi oprali nejaké peniaze. Je pravdou, že banky musia prekonať viac byrokratických prekážok ako v minulosti, ale oprať peniaze cez hedžový fond je stále ľahké.

Žiadna britská vláda zatiaľ nepodchytila lukratívny biznis so špinavými peniazmi. Kým sa vyperú, prebehnú cez bankové účty v daňových rajoch, a potom sa už čisté a vysušené dostanú do najznámejšieho finančného centra sveta. Všetko, čo na to treba, sú bezškrupulózni finančníci, právnici a účtovníci a nevšímaví regulátori.

Desaťročia sme okolo tohto problému našľapovali po špičkách. Bankový sektor dokázal odraziť opakované snahy našich regulátorov sprísniť pravidlá obchodovania s bohatými zahraničnými zákazníkmi s dobrými konexiami.

Predchádzajúca vláda Davida Camerona podnikla nejaké kroky, aby sťažila anonymné vlastníctvo: týkalo sa to spoločností, ktoré skrývajú svojich skutočných vlastníkov za zákony o ochrane bankového tajomstva, zvlášť v pozostatkoch britského impéria. Lenže tieto snahy vyšumeli. Teraz sa o to znovu pokúša vláda Theresy Mayovej. Ministerka vnútra Amber Ruddová poverila Národnú kriminálnu agentúru, aby šla po ľuďoch, ktorí tento systém umožňujú.

Stretol som sa s niektorými policajtmi, ktorí pracujú v ultrabezpečnej centrále Južný Londýn. Zapôsobila na mňa ich húževnatosť a ambície. Proti zločincom budú používať tie isté prostriedky, ktoré sa používajú proti financovaniu terorizmu, teda aj odpočúvanie, prelamovanie hesiel, infiltráciu a iné temné spôsoby tajných služieb. Dúfam, že to bude fungovať.

Ale mám strach, že gangstri budú zase o krok popredu. A to aj preto, že ich podporuje hrozivý ruský štát. Ak ideme skutočne bojovať proti medzinárodnému organizovanému zločinu a jeho politickým podporovateľom, bude si to vyžadovať snahu a odhodlanie, ktoré sme nemali od konca studenej vojny.

Nedajme sa pomýliť. Títo ľudia sa snažia podkopať a oslabiť náš systém tak, aby sa stal ich hračkou. Na rozdiel od komunistických komisárov Západ nechcú zničiť. Chcú len to, aby slúžil ich záujmom. Chcú zviesť našich politikov a úradníkov. Ak nebudú fungovať úplatky, budú ich vydierať, a ak to bude treba, tých, čo im stoja v ceste, zabijú. Ako postavy v McMafii, keď treba, správajú sa seriózne. Ak si ich nebudeme všímať dosť pozorne, ľahko nás obláznia. Ak sa im to podarí, sme odsúdení na zánik.

Ako to skončí v skutočnosti?

Potrebujeme bezprecedentnú spoluprácu medzi políciou a bezpečnostnými službami. Naši politici musia pochopiť, že medzinárodný zločin a národnobezpečnostné hrozby nie sú len problémom kriminálnej polície. Musíme skončiť s pocitom beztrestnosti, ktorí Rusom a iným dovoľuje veriť, že sme ľahký cieľ.

Napriek brexitu, Briti musia udržiavať čo najužšie vzťahy so svojimi európskymi susedmi v oblasti výmeny spravodajských informácií podobne ako aj vo veciach ako trestné stíhanie a vydávanie zločincov.

Dá sa predpokladať, že televízna verzia McMafie bude mať priaznivé rozuzlenie, v ktorom zlodusi dostanú zaslúžený trest, hrdina zachráni svoju partnerku a život sa vráti do normálu. Ale v skutočnom živote dobrí ľudia vždy nevyhrávajú.

Keď sledujeme zlovestné, násilné a chamtivé postavy zobrazené v seriáli, mali by sme sa samých seba spýtať: Ako bude vyzerať náš život, ak takíto ľudia vyhrajú v skutočnej dráme, ktorá sa práve teraz odohráva pred našimi očami?

Autor je britský novinár a spisovateľ