Seriál McMafia by pokojne mohol byť aj dokumentárnym filmom

Keď sledujeme zlovestné postavy zobrazené na obrazovke, mali by sme sa samých seba spýtať: Ako bude vyzerať náš život, ak takíto ľudia vyhrajú v skutočnej dráme, ktorá sa odohráva pred našimi očami?

Foto – Deadline.com

Diváci po celom svete môžu od začiatku roka sledovať nový výpravný seriál BBC, na ktorom televízia spolupracuje s Amazonom a ktorý sľubuje, že z neho bude pútavý a štýlový triler. Nebudú sklamaní.

Na seriál sa môžeme pozerať ako na zábavu. Ale možno by sme ho mali vnímať ako aktuálne spravodajstvo či skôr záznam budúcnosti, ktorá nás všetkých očakáva, ak nebudeme vážne odpovedať na hydrocefalické monštrum štátom sponzorovaného organizovaného zločinu.

Skutočný príbeh

Seriál, z ktorého som videl zatiaľ dve úvodné epizódy, prekonáva dokonca aj tie najdevastujúcejšie investigatívne dokumenty vo svojom ponuro presnom zobrazení hrozivého sveta, v ktorom sa bez problémov prepletajú peniaze, politické konexie a nemilosrdné násilie. Osem epizód rozpráva hrôzostrašný príbeh nebezpečenstva, zákernosti a dilem.

Mnohí očakávajú, že tento seriál bude dokonca lepší ako jeho predchodca Nočný recepčný, oceňovaná televízna adaptácia knihy od autora špionážnych trilerov Johna Le Carrého o tom, ako osamelý agent MI6 zničí obchodníka so zbraňami s dobrými konexiami.

Z môjho pohľadu je McMafia istotne omnoho lepší portrét takéhoto prostredia. Nejde o to, že Tom Hiddlestone, ktorý hral Jonathana Pinea, hotelového manažéra, čo bol zároveň špiónom, nie je taký veľký herec ako James Norton, lámač ženských sŕdc s vzdelaním z Cambridge, ktorý žiari v novom seriáli ako člen ruského kriminálneho gangu s britským vzdelaním.

McMafia je lepšia, pretože má omnoho bližšie k pravde. Le Carrého zloduch v Nočnom recepčnom Richard Roper, ktorého hrá Hugh Laurie, bol skarikovanou paródiou medzinárodného obchodníka so zbraňami. Ale zlí chlapci v novom seriáli majú pôvod v reálnom živote.

Zrod bohatstva

Počas troch desaťročí, čo som v styku s východnou Európou, som sa stretával aj s mafiánskymi bosmi, oligarchami a šéfmi tajných polícií. Ako viem z vlastnej skúsenosti troch dekád vo východnej Európe, často je ťažké odlíšiť jedných od druhých.

Väčšina bohatstva, ktoré sa zrodilo v Rusku v deväťdesiatych rokoch, má svoj pôvod v nelegálnom biznise. To nepredstavovalo nevyhnutne stigmu. Sovietsky zväz umelo a bezcitne zakazoval takmer všetko súkromné podnikanie.

V tých časoch som mal tendenciu vidieť v obchodníkoch na čiernom trhu ako bojovníkov za ekonomickú slobodu. Áno, technicky porušovali zákon, lenže plánovaná ekonomika, ktorú dodnes milujú krajne ľavicoví socialisti ako tí z vedenia súčasnej britskej Labouristickej strany, katastrofálne zlyhala, obchody boli prázdne a šóry kolosálne. Boli to títo „špekulanti“, ktorí porozumeli tomu, že môžete zarobiť peniaze na tom, keď uspokojíte potreby svojich zákazníkov.

Niektorí z týchto podnikateľov svoj biznis zlegalizovali hneď, ako to zákon umožnil. Iní preferovali temnejší obchod. Uvedomili si, že úplatkárstvo, právnické kľučky a zastrašovanie boli takmer základnými nástrojmi, ako robiť biznis v chaotických rokoch, ktoré prišli po kolapse komunizmu. Mnohí z nich si tiež uvedomili, že neexistuje lepší obchodný partner ako ľudia zo starej tajnej polície.

Bol to presne tento svet, v ktorom sa kalila kariéra Vladimíra Putina. Súčasný ruský prezident sedel na lukratívnom mieste, kde sa stretali záujmy úradníkov jeho rodného Petrohradu, obchodníkov s prírodnými zdrojmi a miestnych kriminálnych gangov. Jeho kariéru vo vedení mesta, kde mal na starosti zahraničné ekonomické vzťahy mesta, poznačili škandály. A jeho priatelia z tých rokov dnes patria k najbohatším ľuďom v Rusku.

Písať o nich je ťažké, pretože si chránia svoju reputáciu a svoje súkromie prostredníctvom zúrivých a nákladných súdov na ochranu osobnosti. Niektorých z tých, ktorí im skrížili cestu, fyzicky napadli, ba stalo sa im aj horšie. Iní, ktorí prosperovali v deväťdesiatych rokoch, dnes žijú v zahraničí.

Berezovskij a Litvinenko

Kedysi som sa pravidelne stretával s Borisom Berezovským, šarmantným, ale vystrašeným miliardárom, ktorý sa rozkmotril s Putinom a utiekol do Londýna. Pohyboval sa po meste v dvoch hnedých limuzínach maybach, čo je zvlášť luxusná verzia nemeckého mercedesu. Aby sa vyhol pokusom o atentát (kedysi už prežil výbuch bomby v Moskve), obe autá mali tmavé sklá. Bolo nemožné určiť, ktoré z nich práve používa. Zvykol som sa s ním stretávať v jeho byte blízko Piccadilly Circus. Výťah nemal žiadne gombíky, obsluhovať ho mohla len bezpečnostná služba, ktorá používala kód, čo sa každý deň menil.

Napriek týmto sofistikovaným bezpečnostným opatreniam a vysočiznému a akoby vždy pritomnému izraelskému bodyguardovi, ktorý kedysi slúžil vo francúzskej cudzineckej légii, zomrel Berezovskij v roku 2013 v kúpeľni svojej berkshirskej rezidencie.

Súdny lekár smrť neuzavrel jednoznačne. Berezovského dcéra Jelizaveta si myslí, že jej otca zavraždili, hoci iní veria, že spáchal samovraždu, pretože čelil blížiacemu sa bankrotu. Túto záhadu možno nikdy nikto nevyrieši, ale je jasné, že mnohí ľudia žijúci v Británii, ktorí boli nejako spojení s Ruskom, zomreli za záhadných okolností.

Najznámejší je prípad Alexandra Litvinenka, ktorý ušiel zo svojej krajiny po tom, čo sa rozišiel so svojím zamestnávateľom, ruskou bezpečnostnou službou FSB.

Poskytol základný vhľad do britskej MI6, ktorá spolupracovala so Španielmi na vyšetrovaní prepojenia medzi ruským organizovaným zločinom a kremeľským praním špinavých peňazí. Španielske úrady sa pôvodne snažili túto kauzu vyšetrovať s tým, že s nimi bude spolupracovať ruská polícia. Ale nakoniec zistili, že citlivé informácie, o ktoré sa delili s ruskými kolegami, putovali priamo ku gangstrom, ktorých vyšetrovali. Keď si Španieli uvedomili, že je to neudržateľná situácia, obrátili sa s prosbou o pomoc na MI6.

Zainteresovaní ľudia veria tomu, že Litvinenkova asistencia na operácii Avispa, ako ju nazvali vyšetrovatelia, ho stála život. Minuloročné súdne vyšetrovanie došlo k záveru, že za jeho vraždou stojí ruský štát, ktorý použil zriedkavý a drahý jed, ktorým je izotop rádioaktívneho prvku polónium.

Skutočná ruská hrozba

Kniha, podľa ktorej vznikol seriál BBC, je založená na skutočných udalostiach. Jej autorom je Misha Glenny, jeden z najvyhlásenejších svetových novinárov. V knihe obnažil veľkosť a dosah medzinárodnej kriminality, ktorá podľa jeho odhadu predstavuje asi pätinu svetovej ekonomiky.

Glenny vysvetľuje spôsob, akým tento biznis funguje – pašeráctvo, falšovanie, vydieranie –, a tiež spôsob, akým sa vyhýba stíhaniu. V niektorých krajinách majú napríklad gangstri skutočne viac moci ako polícia. Niekde zas chýbajú politici, ktorí by sa nedali kúpiť: miliardy zarobené na ilegálnom obchode prúdia do politického systému, kam sa dostávajú prostredníctvom úplatkov a iných platieb.

Ale aj ako fikcia je seriál McMafia schopná minimálne opísať základné obrysy skutočného sveta. Scenáristi z Glennyho knihy šikovne vytiahli do popredia jedno vlákno príbehu – ruskú mafiu – a vytvorili z neho neprekonateľnú zápletku. Urobili dobre.

Pravdou je, že organizovaný zločin je celosvetovou pliagou. Čínske triády, kolumbijské kokaínové kartely a talianska ’Ndrangheta si skutočne zaslúžia svoju desivú reputáciu. Ale fiktívna McMafia sa správne zameriava na zvlášť nebezpečnú hrozbu ruského organizovaného zločinu, pre ktorý nie sú predstavitelia štátu protivníkmi, ale aktívnymi partnermi. Zlovestný hybrid sveta špionáže, gangstrov a veľkého biznisu nie je len prekliatím ťažko skúšaného ruského obyvateľstva, ale predstavuje tiež priamu hrozbu pre našu vlastnú bezpečnosť a prosperitu.

Od Kominterny ku Kriminterne 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |