Denník N

Lubyová pripravuje zdvojnásobenie kvót na osemročné gymnáziá, Bratislava bude mať stále problém

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Od nového školského roka malo do osemročných gymnázií nastúpiť len päť percent študentov. Ministerka školstva mení kvótu, aby ich nastúpilo desať percent.

V októbri ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS) hovorila, že Bratislavský kraj nedostane výnimku a na osemročné gymnáziá bude chodiť najviac päť percent z počtu študentov, ktorí by mali v septembri nastúpiť do šiestej triedy. Teraz pripravuje zákon, ktorý hranicu zvýši na dvojnásobok, teda na desať percent školákov z daného ročníka.

O čo v spore o 8-ročné gymnáziá ide? Na jednej strane stoja analytici aj učitelia základných škôl s názorom, že deti by sa v takom nízkom veku nemali oddeľovať. Teda že by do triedy mali chodiť viac aj menej šikovné deti spolu, lebo potom na základných školách ostávajú len menej šikovné a nemá ich kto ťahať k lepším výsledkom.

Na druhej strane sú gymnáziá s tvrdením, že nadané deti sa na základnej škole nemôžu dostatočne rozvíjať, pretože učiteľ nemá čas venovať sa najnadanejším aj najmenej nadaným deťom.

Nová kvóta od Lubyovej na počet študentov bude platiť vo všetkých krajoch, nielen v Bratislavskom. V niektorých krajoch tak môže 8-ročné gymnáziá navštevovať ešte viac detí ako dnes.

Doteraz nebolo žiadne obmedzenie, ktoré by určovalo, koľko percent detí z daného ročníka smie chodiť na 8-ročné gymnáziá.

Bratislava má stále problém

Aj po zdvojnásobení na desať percent je v Bratislavskom kraji záujem o osemročné gymnáziá väčší, ako je tento navrhovaný limit. Dnes na nich študuje takmer každé piate dieťa. „Dospeli sme k desiatim percentám, je to odporúčanie aj z reformného dokumentu Učiace sa Slovensko,“ povedala ministerka.

Tvrdí, že si spravili analýzy, koľko detí sa na 8-ročné gymnáziá hlási. Ostatné kraje by nemali mať po schválení 10-percentnej hranice problém. „Majú päť až sedem percent študentov z ročníka a zrazu budú mať voľnú kapacitu. Bratislavský kraj to zasiahne, ale 20 percent z ročníka bolo veľmi veľa,“ hovorí Lubyová. Do 8-ročných gymnázií v Bratislavskom kraji chodí 19 percent detí.

Gymnáziá dnes nevedia, koľko detí budú môcť vybrať do novootvorených ročníkov. Okresné úrady totiž budú musieť určiť, ktorá škola bude môcť otvoriť koľko tried; prijímacie konania a talentové skúšky sa robia na jar.

„Problém mohla ministerka riešiť skôr, ale to platí aj pre jej predchodcov. V Učiacom sa Slovensku naznačujem riešenie tlakom na profiláciu a špecializáciu vo vzdelávacom systéme. Problém je zložitejší, nie je to len spor o stanovenie vhodného percenta,“ hovorí jeden z autorov reformného dokumentu Juraj Vantuch.

Foto – TASR

Čísla mávali koncom roka

Viera Babišová je riaditeľkou jedného z najlepších gymnázií v Bratislave aj na Slovensku na Grösslingovej ulici. Stanoviť pevné percento podľa nej nie je správne, pretože je neodhadnuteľné, koľko bude v populačnom ročníku talentovaných detí. „Takéto kritérium je skôr štatistický údaj. Ale môžeme mať rok, keď bude 12 percent detí talentovaných, no ďalší rok túto úroveň nedosiahne ani sedem percent.“

Práve na Grösslingovej sa začínalo s testovaním 8-ročných gymnázií, prvú takúto triedu tam mali už v roku 1986. „Dnes máme dve: jednu klasickú a druhá je experimentálna pre nadané deti na matematiku,“ vysvetľuje Babišová.

Do konca januára potrebuje od okresného úradu vedieť, koľko žiakov smú na osemročné gymnázium prijať. V predchádzajúcich rokoch to vedela do konca decembra. Vlani sa na osemročné štúdium prihlásilo 250 uchádzačov, otvárali dve triedy.

Osemročné gymnáziá sú podľa Babišovej pre deti prínosom. „Pri 20 či 24 deťoch nemôže učiteľ zvládnuť venovať sa najlepším aj najhorším. Väčšinou ide strednou cestou a potom najlepší ľahko prechádzajú so samými jednotkami, ale ich osobnostný rast sa zanedbáva.“

Názory na existenciu 8-ročných gymnázií a to, koľko detí by mali prijímať, sa rôznia. Riaditeľka vzdelávacieho projektu To dá rozum Renáta Hall hovorí, že by najlepšie a najhoršie deti mali zostať spolu. „Na základe rôznych výskumov vieme, že priskoré oddeľovanie detí do rôznych prúdov vzdelávania nie je prospešné pre žiadnu časť žiakov – ani pre tých, ktorí idú do výberových škôl, ani pre tých, ktorí zostávajú,“ povedala.

Potvrdzujú to podľa nej aj výsledky hodnotenia PISA, kde sa výsledky žiakov na osemročných gymnáziách zhoršili v porovnaní s minulosťou. „Zároveň vzniká príliš homogenizované prostredie, pričom zmiešané vzdelávacie prostredie s deťmi s rôznymi úrovňami schopností v jednej triede môže pôsobiť inšpiratívne na deti so slabšími výsledkami,“ tvrdí.

V zmiešanom prostredí sa podľa nej učia od svojich šikovnejších rovesníkov, majú skúsenosť s excelenciou, kreativitou, vnútornou motiváciou či profesijnými ambíciami, čo ich môže motivovať k vyšším výkonom a alternatívnejším spôsobom uvažovania.

Najostrejšie o osemročných gymnáziách hovorí analytik INEKO Peter Goliaš. Za obmedzenie či až zrušenie osemročných gymnázií podľa neho hovoria medzinárodné skúsenosti. Ukazujú, že skoré rozdelenie žiakov môže škodiť vzdelávaciemu systému. Šikovnejšie deti totiž dokážu potiahnuť slabšie, ak zostanú spolu v triede. Niektoré odporúčania tak hovoria, aby deti ostávali spolu na prvom aj na druhom stupni základných škôl.

Lubyová: Doteraz to nik neriešil

Zmenu ministerstvo pripravuje, chce ju mať čím skôr. Ministerstvo školstva sľubuje, že bude pripravená v prvej polovici tohto roka. Zákon by sa mal zmeniť ako poslanecký návrh – tak to bude rýchlejšie, hovorí ministerka.

Znamená to, že neprejde klasickým pripomienkovým konaním a predloží ho niektorý poslanec rovno do parlamentu.

Lubyová obhajuje riešenie na poslednú chvíľu tým, že do jej nástupu nik túto hranicu neriešil. „Systémovo to nik neriešil do môjho nástupu do funkcie. Dva dni po mojom nástupe padol termín, keď sa to malo urobiť,“ povedala Lubyová.

Teraz najčítanejšie