Denník N

Merkelová vládnuť chce. Na ťahu sú Schulz a spol.

Martin Schulz a Angela Merkelová. Foto – TASR/AP
Martin Schulz a Angela Merkelová. Foto – TASR/AP

Tri a pol mesiaca po parlamentných voľbách Nemecko stále nemá novú vládu. Nezvyčajná situácia pre Merkelovú, ktorá je závislá od rozhodnutia iných.

Autor pôsobí na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB

Politika je v prvom rade o presadzovaní vlastných ideí o tom, ako majú byť spravované veci verejné. Kto však vstupuje do politiky, mal by chcieť moc nie pre pocit z moci samotnej, ale v prvom rade pre to, aby v nej vedel presadiť svoje vízie, nápady a prvky politického programu. Kto víziu nemá, radšej nech do politiky nejde.

Ako hovorí starý dobrý Max Weber, ideálny typ politika by mal žiť pre politiku a nie z politiky. Politika však fascinuje ľudí aj tým, že v priamom prenose môžu sledovať životné príbehy, rozhodnutia na politickej scéne, ktoré sa dotýkajú aj ich vlastných životov. Spomeňme si len na vládnu krízu v lete medzi stranami našej súčasnej vládnej koalície.

Takto pred rokom vstupoval z európskej politickej scény na tú národnú nemeckú Martin Schulz. Jeho cieľom bol úrad spolkového kancelára. Po septembri 2017 je jasné, že za súčasnej politickej konštelácie kancelárom nebude. Nemecké voľby mu však priniesli moc. Možno inú, akú čakal, možno takú, akú ani sám nechcel a je otázkou, či je na ňu vlastne pripravený.

Tri a pol mesiaca po nemeckých parlamentných voľbách je to dnes práve líder sociálnych demokratov, kto môže rozhodnúť o najbližšom politickom osude veľkej kancelárky. Tá už jednu veľkú ranu od šéfa liberálov Lindnera dostala.

Reflexia nemeckých volieb

Nedávne nemecké parlamentné voľby boli na nemecké pomery zásadne iné v mnohých aspektoch. V Spolkovom sneme je prvýkrát zastúpených až šesť parlamentných strán, pričom sa päťpercentnú hranicu podarilo zásadným spôsobom prekročiť aj Alternatíve pre Nemecko. Navyše, popri fragmentácii nemeckého politického spektra, utŕžili aj veľké strany. Konzervatívci a sociálni demokrati dnes na základe volebných výsledkov zastupujú iba 53,4 percenta odovzdaných hlasov.

Pre tieto dve veľké strany niečo netypické. V minulosti bez problémov dosahovali spoločný výsledok aj na úrovni 80 percent. Nemecká politická mapa sa mení a prípadná ďalšia veľká koalícia tak už ani zďaleka nebude takou veľkou ako v minulosti. Za zmienku tiež stojí, že špecifikom týchto volieb bolo aj historické maximum v podobe počtu nemeckých poslancov. V Spolkovom sneme ich dnes sedí až 709. Po čínskom a Európskom parlamente či Snemovni lordov v Londýne momentálne štvrtý najväčší legislatívny orgán na svete.

Krach „Jamajky“ a súčasný stav

Samotný volebný výsledok a následný okamžitý odchod Schulzovej SPD do opozičných radov postavil Merkelovú pred veľmi zložitú situáciu. Jedinou možnou alternatívou ostalo vytvorenie koalície vo formáte Jamajky (konzervatívci – liberáli – zelení). Tento variant však po zhruba piatich týždňoch sondovacích rozhovoroch stroskotala v noci 20. novembra na základe jednostranného rozhodnutia liberálov. Lepšie nevládnuť ako vládnuť zle, tlmočil ich šéf Christian Lindner a od tohto momentu väčšinu času trávi vysvetľovaním rozhodnutia svojej strany. Nemecko tak istým spôsobom premrhalo historickú šancu na zmierenie ekonomiky s ekológiou.

Po krachu „Jamajky“ zachraňoval situáciu spolkový prezident Steinmeier. Aj pod jeho tlakom sociálni demokrati prehodnotili vlastný dvakrát deklarovaný postoj ostať opozičnou stranou a demonštrovali ochotu aspoň rokovať. Trvalo však takmer jeden a pol mesiaca, kým sme sa v Nemecku dopracovali k reálnym, ale stále nie koaličným rozhovorom. Čakalo sa na Schulza, ktorý svoje rozhodnutia viackrát konzultoval s predsedníctvom a členmi strany. Tri strany, 39 vyjednávačov na čele s lídrami, množstvo tém a 15 pracovných skupín. Od nedele sa v Nemecku hľadajú ideové prieniky možnej Veľkej koalície. V inej atmosfére, v akej sa niesli tie vo formáte „Jamajky“. Merkelová sa poučila – žiadne rozhovory médiám, minimum únikov informácií či komentáre na sociálnych sieťach.

O tom, ako veľmi potrebuje Merkelová vládnuť, svedčil aj jej novoročný príhovor, v ktorom nemeckým voličom sľúbila vytvorenie stabilnej koalície v čo najkratšom termíne. O horizonte Veľkej noci hovoril aj šéf bavorskej CSU Horst Seehofer. Merkelová vládnuť chce a potrebuje sociálnych demokratov. Tí sú však možno ešte v ťažšej pozícii ako kancelárka.

Septembrový volebný výsledok SPD bol najhorším v ich povojnovej histórii. Schulz ako líder strany napriek prvotnej eufórii oživenie nepriniesol. Preferenčne klesajú, momentálne pod hranicu 20 percent. Ich prvotné rozhodnutie odísť do opozície a stranu ideovo prerodiť sa preto dalo pochopiť. Navyše, predchádzajúca skúsenosť s Merkelovou v rokoch 2005 – 2009 a 2013 – 2017 sociálnym demokratom nepriniesla veľké úspechy.

Schulzove možnosti

Schulz a spol. tak stoja pred závažným rozhodnutím. Variantov je niekoľko. Tým prvým by bola dohoda na vytvorení už v poradí tretej veľkej koalície Angely Merkelovej. Sociálni demokrati by si dupli nohou pri niektorých témach, Merkelová spraví pár kompromisov a Schulz pre toto riešenie získa podporu v strane výmenou za podiel na moci. Politicky priechodné rozhodnutie, ktoré však nerieši hlavné problémy SPD. Navyše politickým víťazom by bol v tomto prípade prezident, ktorý by to vlastné celé dal dokopy.

Druhým, pre Merkelovú ťažšie stráviteľným variantom, by mohla byť takzvaná kooperujúca koalícia. De facto by to znamenalo, že SPD by sa rozhodlo Merkelovej úniu podporovať iba vo vybraných sektorových politikách. Ak by teda Schulz chcel kancelárke poriadne strpčiť jej zrejme posledné roky vo vrcholovej politike, je to alternatíva, o ktorej môže uvažovať. Chcelo by to však veľkú guráž a bolo by otázne, čo by vlastne potom spravila kancelárka.

No a v prípade krachu rokovaní s SPD by už Merkelová bola odkázaná jedine na menšinovú vládu a ad hoc podporu iných strán, teda variant, ktorý si viackrát vyslovene neželala. Novou dilemou nemeckej politickej scény by boli predčasné voľby – politický vabank, ktorý by nemusel priniesť zásadne odlišnú situáciu od septembra 2017.

Keď si to teda Schulz a Merkelová poriadne zrátajú, nedohoda im môže priniesť oveľa väčšie riziká ako stabilná veľká koalícia. Merkelová to vie. Na ťahu je Schulz a spol.

Teraz najčítanejšie