Denník N

25 rokov slovenského školstva: reforma strieda reformu

Jeden z učiteľských protestov. Foto N – Tomáš Benedikovič
Jeden z učiteľských protestov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Asi najhoršie je učiteľmi hodnotená „Mikolajova reforma“ – zavedenie dvojúrovňového modelu vzdelávania.

Autor je predseda Slovenskej komory učiteľov

Z pohľadu učiteľa regionálneho školstva sa nachádzame v stave neustálych zmien, v ktorých obvykle prevláda nekoncepčnosť a nepripravenosť. Pokusov o reformnú zmenu vo vzdelávaní bolo viac než dosť, bolo vytvorených viacero konceptov, z tých starších napríklad Duch školy – 1991, Projekt Konštantín – NPVV 1994, obidva však upadli do zabudnutia. V roku 1998 bol dokonca vládou prijatý záväzný reformný dokument Milénium, ale ani sa nerozpracoval do konkrétnych krokov.

Zatiaľ posledným koncepčným dokumentom bola Správa o stave školstva a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja, vypracovaná pod tlakom učiteľských protestov počas pôsobenia ministra Čaploviča. Táto správa bola predložená na rokovanie vlády v septembri 2013, kde aj skončila.

Za najzásadnejšie zmeny v systéme regionálneho školstva považujeme: získanie právnej subjektivity škôl (1990), zavedenie viaczdrojového financovania s normatívnym prideľovaním prostriedkov podľa počtu žiakov a náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu (2003, Fronc), reformu obsahu vzdelávania na základných a stredných školách – zavedenie dvojúrovňového modelu vzdelávania (Mikolaj, 2008), prijatie zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch 317/2009. Každá z uvedených kľúčových zmien má svoje pozitívne stránky, ale v školách stále pociťujeme aj ich negatívne dôsledky.

Zavedenie právnej subjektivity škôl bolo nesporne pozitívnym krokom, keďže školy dostali napríklad možnosť narábať s vlastným rozpočtom, prijímať zamestnancov, akých potrebujú. Podobne ako iné reformy v školstve však aj táto bola finančne poddimenzovaná. Napríklad – na školy prešli mnohé agendy (účtovníctvo, personalistika, rozhodovanie v správnom konaní…), ale školy nedostali peniaze na nové pracovné ekonomické a administratívne miesta. Ani riaditelia, na ktorých všetka zodpovednosť padla, nedostali úľavu z vyučovacieho úväzku.

Na zavedenie normatívneho financovania sú dva odlišné pohľady. Vďaka tomuto kroku sa financovanie

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie