25 rokov slovenského školstva: reforma strieda reformu

Asi najhoršie je učiteľmi hodnotená „Mikolajova reforma“ – zavedenie dvojúrovňového modelu vzdelávania.

Jeden z učiteľských protestov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor je predseda Slovenskej komory učiteľov

Z pohľadu učiteľa regionálneho školstva sa nachádzame v stave neustálych zmien, v ktorých obvykle prevláda nekoncepčnosť a nepripravenosť. Pokusov o reformnú zmenu vo vzdelávaní bolo viac než dosť, bolo vytvorených viacero konceptov, z tých starších napríklad Duch školy – 1991, Projekt Konštantín – NPVV 1994, obidva však upadli do zabudnutia. V roku 1998 bol dokonca vládou prijatý záväzný reformný dokument Milénium, ale ani sa nerozpracoval do konkrétnych krokov.

Zatiaľ posledným koncepčným dokumentom bola Správa o stave školstva a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja, vypracovaná pod tlakom učiteľských protestov počas pôsobenia ministra Čaploviča. Táto správa bola predložená na rokovanie vlády v septembri 2013, kde aj skončila.

Za najzásadnejšie zmeny v systéme regionálneho školstva považujeme: získanie právnej subjektivity škôl (1990), zavedenie viaczdrojového financovania s normatívnym prideľovaním prostriedkov podľa počtu žiakov a náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu (2003, Fronc), reformu obsahu vzdelávania na základných a stredných školách – zavedenie dvojúrovňového modelu vzdelávania (Mikolaj, 2008), prijatie zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch 317/2009. Každá z uvedených kľúčových zmien má svoje pozitívne stránky, ale v školách stále pociťujeme aj ich negatívne dôsledky.

Zavedenie právnej subjektivity škôl bolo nesporne pozitívnym krokom, keďže školy dostali napríklad možnosť narábať s vlastným rozpočtom, prijímať zamestnancov, akých potrebujú. Podobne ako iné reformy v školstve však aj táto bola finančne poddimenzovaná. Napríklad – na školy prešli mnohé agendy (účtovníctvo, personalistika, rozhodovanie v správnom konaní...), ale školy nedostali peniaze na nové pracovné ekonomické a administratívne miesta. Ani riaditelia, na ktorých všetka zodpovednosť padla, nedostali úľavu z vyučovacieho úväzku.

Na zavedenie normatívneho financovania sú dva odlišné pohľady. Vďaka tomuto kroku sa financovanie

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |