Denník N

Zabúdame na výchovu k demokracii. Teraz vidíme dôsledky

Spoločnosti môžu až v kritickej miere chýbať občania, ktorí sa nenechajú zmanipulovať.

Autor je publicista, v rokoch 2010 až 2012 bol poradcom premiérky Ivety Radičovej

Migračná kríza vrátila tému náboženstva do verejnej debaty. Na jednej strane náboženské symboly späté s moslimským náboženstvom alebo tiež útoky zneužívajúce náboženstvo. Na druhej strane obavy zo zvyšovania napätia a náboženského fundamentalizmu a zároveň rétorika o ohrození kresťanskej kultúry a civilizácie, respektíve o ich ochrane. Je zrejmé, že tieto spory a diskusie budú pokračovať aj v tomto roku. Možno tiež predpokladať, že akási „ochranárska“ rétorika sa naďalej bude príležitostne objavovať ako účinný populistický nástroj politického boja.

Tieto spory a napätia prispievajú aj k nárastu extrémizmu. Pred časom oxfordský expert na vzťah náboženstva a politiky v Európe Ronan McCrea pripomenul, že historicky sa európska sekularizácia ukázala ako prostriedok na eliminovanie konfliktov a znižovanie rizík a napätí a zároveň na presadenie náboženskej tolerancie. Upozornil, že nebezpečnému kulminovaniu vyššie uvedených sporov možno v Európe predísť len dôslednou odlukou štátu a náboženstva. V tomto kontexte Jürgen Habermas pred časom poznamenal, že keby sme neobmedzili vplyv náboženstiev na politiku, riskovali by sme náboženské spory o politickú moc.

V Európe nemáme ekvivalent k americkému náboženskému vplyvu na politiku ani k teologickým debatám

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie