Trump robí štandardnejšie veci, ako sľuboval. Odpustia mu voliči?

Autor je americký analytik
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Oheň a hnev, ktoré vyvolala rovnomenná kniha Michaela Wolffa, sa do veľkej miery sústreďuje na osobnosti a boje o moc v Bielom dome. Ale za všetkým týmto sa skrýva dôležitý politický vývoj, ktorý vysvetľuje skutočnú trhlinu medzi Donaldom Trumpom a jeho bývalým hlavným stratégom Steveom Bannonom. Zdá sa, že prezident Trump opustil populizmus.

Postrašíť a potom sa zaradiť

Pamätáte sa ešte na kandidáta Trumpa? Jeho základnou témou bola imigrácia, pri ktorej sľúbil zastávať nekompromisne tvrdé stanovisko vrátane výstavby hraničného plota a masových deportácií. Jeho Kontrakt s americkým voličom prekypoval populistickými opatreniami počnúc tvrdými akciami proti Číne a končiac programom verejných prác vo výške jeden bilión dolárov. Jeho ekonomické plány sa zameriavali na rozdávanie maškŕt pre strednú triedu: od 35-percentného škrtania daní pre rodiny zo strednej triedy po odpočítateľné položky na starostlivosť o deti a starých. Trump tiež volal po prísnych obmedzeniach lobingu a časových obmedzeniach pre členov kongresu.

Posledná Trumpova televízna reklama zobrazovala finančníka a miliardára Georgea Sorosa, šéfku FED-u Janet Yellenovú a šéfa spoločnosti Goldman Sachs Lloyda Blankfeina a z obrazovky znel temný Trumpov hlas, ktorý varoval pred „globálnou mocenskou štruktúrou, ktorá je zodpovedná za ekonomické rozhodnutia, ktoré olúpili pracujúcu triedu, pripravila našu krajinu o jej bohatstvo a vložila tieto peniaze do vrecák hŕstky veľkých korporácií a politických subjektov“.

Preskočme v príbehu k dnešnému Trumpovi. Nemáme žiadny múr a prezident dnes hovorí o „zákone lásky“, ktorý môže otvoriť cestu k občianstvu pre milióny nelegálnych migrantov, ktorých kedysi prisľúbil deportovať. Jeho vzťahy s Čínou sú rozhodne kamarátske a rovnako je to aj s inou krajinou, ktorú otĺkal vo volebnej kampani – so Saudskou Arábiou. Vo svojom ekonomickom programe kladie prezident hlavný dôraz na vracanie obrovských súm peňazí veľkým korporáciám. Väčšina peňazí, ktorú ušetrí daňová reforma, ide týmto firmám a ľuďom na najvyšších príjmových priečkach.

A aby sme nezabudli: tieto ekonomické opatrenia navrhol a zavádza Gary Cohn, bývalá Blankfeinova dvojka v Goldman Sachs, a Steven Mnuchin, ktorý bol v tejto spoločnosti partnerom.

Obchod s diablom

Skôr ako osobné spory medzi Bannonom a Jaredom Kushnerom, prípadne klebety, kto v Bielom dome stúpa a kto klesá, sú to tieto skutočnosti, ktoré spôsobili veľké rozdelenie z prvých mesiacov Trumpovej administratívy. Bannon musel neveriacky pozerať na to, ako kandidát, ktorý robil kampaň ako zapálený outsider stojaci proti republikánskemu establišmentu, v zásade odovzdal opraty svojej vlády predsedovi Snemovne reprezentantov Paulovi Ryanovi a vodcovi senátnej väčšiny Mitchovi McConnellovi. Wolff cituje vo svojej knihe McConnella, ktorý hovorí: „Tento prezident podpíše čokoľvek, čo pred neho položíte.“ Len krátko po tom, čo minulý týždeň Trump odpálil Bannona, McConnellov politický tím tvítoval obrázky vysmiateho vodcu väčšiny.

Odkiaľ predovšetkým prišiel Trumpov populizmus? Aby sme dostali odpoveď na túto otázku, knihou, ktorú by sme si mali prečítať, nie je Wolffova zbierka klebiet, ale veľmi inteligentný Obchod s diablom od Joshu Greena. Autor poukazuje na to, že Trump mal v hlave politický mišmaš a neprikláňal sa k žiadnemu názorovému prúdu. Ale začal chodiť do rozhlasových staníc, začal hovoriť ku konzervatívnemu publiku a uvedomil si, že to nie je ekonomika, ale spoločenské a kultúrne témy ako imigrácia, ktoré dokážu rozpáliť davy. Trump podľa Greena najskôr na myšlienku hraničného múru nemal vyhranený názor, ale počas kampane sa stala jedna vec, pre ktorú si názor utvoril. Ako povedal pracovník kampane Sam Nunberg, keď s touto myšlienkou prišiel Trump prvýkrát v Iowe v januári 2015, „obecenstvo sa šlo zblázniť“.

Pretože nebol zaťažený žiadnou vlastnou hlbokou ideológiou ani žiadnymi etickými pochybnosťami, ako to napríklad dokazuje jeho podpora nepotizmu, bol Trump schopný prijať tieto témy oveľa rýchlejšie ako jeho šestnásť protikandidátov z republikánskych primárok. Odlišoval sa od nich tým, že zaujímal tie najtvrdšie pozície a tak oslovil republikánsku voličskú základňu. Spolu s jeho pestrým charizmatickým štýlom to vytvorilo zatiaľ pevné puto medzi ním a novým jadrom Republikánskej strany, ktorou je biela pracujúca trieda.

Toto chceli?

Nesúhlasím s mnohými Bannonovými výrokmi, ale celkom iste správne odhadol populistický hnev, ktorý zasiahol veľké časti krajiny. Je otázkou, čo sa stane, keď prejde nejaký čas a Trumpovi voliči si všimnú, že nakoniec dostali niečo celkom iné, ako si predstavovali. Počas odovzdávania moci povedal Bannon Wolffovi, že Trumpova éra bude ako Amerika v tridsiatych rokoch s masívnym programom verejných prác, ktorý dostane modré goliere späť do dokov, mlynov a baní. No namiesto toho sa zdá, že sme sa vrátili do dvadsiatych rokov, do éry živelného kapitalizmu, závratného rastu trhov, zmenšeného štátu a dramaticky rastúcej nerovnosti. To je to, za čo hlasoval nezamestnaný hutník z Ohia?