Odkaz z Louvru, Amsterdamu a Londýna: Na Bratislavskom hrade nemusia byť garáže

Jeden je z významného bratislavského architektonického ateliéru, ktorý sa napríklad zúčastnil aj súťaže o návrh Veľkého egyptského múzea v Káhire či o návrh obnovenej osi Petržalky. Druhý zasa okrem viacerých návrhov stojí aj za kontajnerovým mestečkom na Šafárikovom námestí v Bratislave.

Architekti Michal Bogár a Oliver Kleinert robia každý na inom type projektov. Nezávisle od seba sa však ozvali, pretože sa už nemôžu pozerať na výstavbu na Bratislavskom hrade. Ponúkajú mnoho príkladov z Európy, kde s pamiatkami dokážu zaobchádzať omnoho vkusnejšie. A to zapojili aj modernú architektúru.

Louvre: múzeum pod zemou, garáže sú v úzadí

Bogár dáva za príklad parížsky Louvre a prestavbu jeho okolia najskôr v osemdesiatych rokoch minulého storočia a potom veľkú podzemnú prestavbu okolo roku 2000. Priestory pod čestným nádvorím kráľovského paláca prepojili pod zemou s nákupno-spoločenským centrom Carrousel du Louvre.

Bogár sa len nedávno sa vrátil z Louvru, kde toto podzemie prešiel. Opisuje, že tam sú pasáže, reštaurácie, obchody, služby, škola Louvru so sálou pre 600 divákov a niekoľko ďalších spoločenských a prednáškových sál.

V suteréne sú aj garáže so 615 miestami – tie sú však „v odľahlej polohe areálu za utlmenou dopravnou komunikáciou a slúžia aj pre aj pre návštevníkov Carrousel du Louvre s výmerou 10 200 štvorcových metrov, ktoré napríklad v roku 2013 navštívilo 16,7 milióna ľudí“.

Bogár upozorňuje, že v Louvre „maximálne využívajú podzemnú architektúru s cieľom, aby sa mohol naplno prejaviť a prezentovať historický originál“. Na pôvodnom mieste v podzemí tam napríklad prezentujú archeologické nálezy  a architektonické relikty zo 16. storočia. ďalej potom ukazujú nálezy stredovekej zástavby.

Moderný islam v Paríži a atrapy v Bratislave

„Potemkin, ktorého sa tu snažia postaviť do nášho predsedníctva, je scestný. Namiesto toho, aby sme sa pochválili a ukázali svetu, čo sme objavili, likvidujeme naše korene,“ kritizuje Oliver Kleinert výstavbu podzemných garáží na Bratislavskom hrade v tesnom susedstve keltsko-rímskeho náleziska.

Stavby, ktoré tam chce ako repliky tereziánskych budov postaviť vedenie parlamentu, nazýva atrapami z nových tehál.

Kleinert počas štúdií stážoval v Paríži. Tiež obdivuje Louvre a upozorňuje na jednu z jeho najnovších častí. Oddelenie umenia islamu na nádvorí jednej z historických budov zasahuje aj do podzemia. Podobne ako v Bratislave kopali do hĺbky. Sály postavené na vysokých stĺpoch potom zastrešili zvlnenou zlatistou strechou – podľa Kleinerta to je dôkaz, že je možné funkčne prepojiť modernú a pôvodnú architektúru.

Namiesto toho, aby na Bratislavskom hrade zvýraznili vzácne keltsko-rímske nálezisko a skombinovali ho napríklad s moderným múzeom, uprednostnili podľa Kleinerta bezvýznamné novostavby.

„To, čo sa tam chystajú postaviť, je pre kultúru fiaskom a znakom nevyzretosti. Hrad naďalej zostane neatraktívnym pozlateným miestom, ktorému politika ukradla dušu,“ hovorí Kleinert.

Na Hrade medzičasom stále betónujú. Opakované výzvy predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu, nech splní sľub a diskutuje o zmene garáží na niečo iné, odbíjali. Kancelár Daniel Guspan zodpovedný za prestavbu Hradu bol totiž na dovolenke. Architektov okolo združenia SOS Bratislavský hrad napokon príjmu na konci apríla. Otázkou je, ako vysoko sa zatiaľ stavitelia dostanú a či ešte bude možné garáže prebudovať.

Krásne podzemie v Budapešti

Najnovšou významnou podzemnou prestavbou v blízkom okolí Slovenska je vlaňajší vznik podzemného spoločenského komplexu v budapeštianskom neorenesančnom areáli Várkert Bazár, ktorý je zaradený do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Michal Bogár tu vidí ďalšiu paralelu s Bratislavským hradom. Pod záhradným komplexom v Budapešti vznikli kongresové a kultúrne sály. „Pod záhradným komplexom, ktorý vytvára pešie prepojenie medzi hradným areálom a nábrežím Dunaja, umiestnil architekt obnovy Tamás Dévényi rozsiahle spoločenské centrum obsahujúce okrem iného výstavné priestory a kongresovú sálu,“ vraví Bogár.

V podzemných spoločenských priestoroch pod záhradným komplexom je aj prezentácia architektonických historických nálezov. „V bočnej polohe, v menšej proporcii voči spoločenským priestorom, je umiestnená aj časť podzemných garáží,“ vraví Bogár. V spoločenských priestoroch je aj veľký architektonický model mesta.

Podobne architekti okolo združenia SOS Bratislavský hrad navrhujú, aby sa do podzemnej jamy vykopanej pri Hrade namiesto garáží presunulo radšej múzeum, depozit artefaktov, alebo aj spoločensko-kongresové centrum aktuálne plánované do nadzemnej Zimnej jazdiarne, repliky budovy z čias Márie Terézie.

Benátky, Amsterdam, Londýn

Oliver Kleinert nerozumie, prečo chce vedenie Národnej rady na Bratislavskom hrade ďalšie garáže, keď trend vo vyspelých európskych mestách je dostať parkovanie a autá mimo historických centier. „Nenašli sme ani jeden nový projekt, kde by sa takýmto spôsobom zasiahlo do archeologických nálezov a stavali by sa na nich za pomoci štátu parkoviská,“ hovorí Kleinert.

Ilustruje to na príklade Benátok, úplne uzavretých pre autá. Tie musia vodiči nechať na okraji mesta v desivých parkovacích domoch. Do mesta však autá nepustia. „Práve naopak, podpora turizmu je v tom, že si človek chce oddýchnuť a vyhľadáva miesta bez áut a často hľadá pamiatky a aj súčasný dizajn a architektúru a nie napodobeniny.“

Na Bratislavskom hrade je podľa Kleinerta stále možné spojiť vzácne dvetisíc rokov staré nálezy s invenčnou modernou architektúrou namiesto strohých betónových garáží a neautentických replík budov.

Oliver Kleinert so študentmi predstavuje viacero európskych budov, kde dokázali takto spojiť modernú a pôvodnú architektúru. Jednou z nich je napríklad amsterdamské Stedelijk Museum, kde k budove z roku 1895 vybudovali modernú prístavbu.

Veľa skla a oblých tvarov pribudlo aj pri historickej budove Darwin centra v Londýne.

A takto má vyzerať nová severná terasa Bratislavského hradu. Na reze vidno štvorpodlažné podzemné garáže a budúcu Zimnú jazdiareň, repliku tereziánskej stavby.

Takto sľubujú ukázať jeden z hlavných archeologických nálezov

A takto má vyzerať severná terasa Bratislavského hradu po prestavbe a dokončení barokovej záhrady.