Architekt Bogár: Zmena podzemného objektu na Bratislavskom hrade je stále možná

Uplynuli už vyše štyri týždne od zasadnutia odborného grémia dotýkajúceho sa prezentácie unikátnych rímsko-keltských archeologických nálezov, ako aj možnosti zmeny stavebných objektov na takzvanej severnej terase Bratislavského hradu. Správy z tlačového odboru Národnej rady hovoria, že výstavba podzemného objektu pokračuje podľa pôvodného projektu a objekt podzemnej garáže sa má bezo zmeny skolaudovať ako garáž.

Takáto situácia je však v rozpore s vyjadrením predsedu Národnej rady Petra Pellegriniho z tlačovej konferencie z 18. 3. 2015 po zasadnutí odborného grémia.

Pripomeňme si, čo vtedy verejne vyhlásil o podzemnom projekte pri Hrade pred novinármi: „Možno sa bude dať využiť multifunkčne. V prípade potreby sa bude používať na parkovanie, ak to nebude potrebné, môže slúžiť na iné účely.“ K ďalšiemu postupu pán Pellegrini dodal: „Bude si to však vyžadovať súčinnosť pamiatkového úradu, pretože pôjde o dodatočné rozšírenie projektu. Budú sa musieť spraviť nové štúdie a upraviť rozpočet.“

Slová predsedu parlamentu jasne naznačili smerovanie ďalších rokovaní, ktoré sa mali sústrediť na zmenu funkcie podzemného objektu. V tejto súvislosti očakávala odborná aj laická verejnosť, že odborné grémium sa stretne v krátkom čase znova a prerokuje návrhy na nové funkcie, teda aj na nové pôdorysné riešenie stavby, ktoré by nahradilo dispozíciu podzemných garáží. Zároveň s tým by sa pomohlo aj lepšej prezentácii významných archeologických nálezov.

Na uvedené kroky zostáva už veľmi málo času, pretože výstavba pokračuje rýchlym tempom. Z tohto dôvodu je dôležité, aby sa čo najskôr mohlo naplniť vyjadrenie predsedu Národnej rady dotýkajúce sa zmeny projektovej dokumentácie.

Úprava projektu, ktorú by zabezpečili architekti Bratislavského hradu, je stále možná a podľa vyjadrenia Ľubomíra Boháča, zástupcu starostu mestskej časti Staré Mesto, je možné takúto zmenu projektu v reálnom čase aj prerokovať a odsúhlasiť na stavebnom úrade.

Vzhľadom na aktuálne vyjadrenie tlačového oboru Národnej rady o zámere dokončiť podzemný objekt ako hromadnú garáž, obrátili sa archeológovia, architekti a ďalší členovia združenia SOS Bratislavský hrad na predsedu Národnej rady listom a požiadali ho, aby v najbližšom období zvolal ďalšie zasadnutie odborného grémia a vytvoril tak priestor pre naplnenie dohodnutých krokov smerujúcich k zmene projektu.

Projekt podzemného objektu je potrebné zmeniť ešte počas výstavby

Existujúci projekt, ktorý je momentálne vo výstavbe, je navrhnutý na konkrétnu funkciu viacpodlažných hromadných garáží. Preto sú v pôdoryse objektu navrhnuté rampy na pohyb áut vo vnútri objektu a zároveň sú v projekte malé svetlé výšky jednotlivých podlaží (2,5 metra). V prípade, že sa objekt zrealizuje a skolauduje v tejto podobe, bude to typický viacpodlažný garážový priestor, aký poznáme napríklad z obchodných centier, a takýto priestor sa nebude dať využiť na žiadnu inú funkciu.

Z tohto dôvodu je veľmi dôležité vytvoriť čo najskôr priestor na pokračovanie diskusie odborníkov. V súčasnej etape výstavby je možné ešte zabezpečiť zmenu funkčného využitia pôdorysov, ako aj zmeniť konštrukčnú výšku jednotlivých podlaží tak, aby sa mohlo uplatniť multifunkčné využitie podzemného objektu.

Tematicky príbuzné projekty nachádzame v Paríži aj v Budapešti

Obnova areálu Bratislavského hradu má svoje tematické paralely vo viacerých európskych mestách. Medzi najvýraznejšími príkladmi môžeme uviesť parížsky Louvre alebo Várkert Bazár v Budapešti. Príbuznosť témy spočíva najmä v tom, že v oboch prípadoch ide o významný pamiatkový areál, v ktorom dominuje zachovaný originál historického objektu a v jeho okolí sa navrhli a realizovali novodobé stavebné objemy, ktoré spolu s ústredným objektom vytvárajú rozsiahly architektonický komplex.

Obe spomínané realizácie vychádzajú z koncepcie, ktorá maximálne využíva podzemnú architektúru s cieľom, aby sa mohol naplno prejaviť a prezentovať historický originál, či už na teréne, alebo v podzemí.

Rekonštrukcia a dostavba parížskeho Louvru (le Grand Louvre) od architektonickej kancelárie Ieoh Ming Pei je dnes už klasickým príkladom uplatnenia súčasnej architektúry v historickom kontexte. Pôvodný koncept pochádza z obdobia veľkých projektov francúzskeho prezidenta Mitterranda (Grands travaux), ktoré sa pripravovali a realizovali v Paríži od začiatku osemdesiatych rokoch 20. storočia.

Obnova Louvru sa v mysliach väčšiny návštevníkov prirodzene spája s ikonickou sklenou pyramídou, ktorá tvorí hlavný vstupný objekt do centrálnych priestorov múzea. Z tohto ústredného miesta sa pod nádvorím Louvru môžu návštevníci voľne prechádzať do jednotlivých krídel kráľovského paláca, v ktorých sa nachádzajú expozičné priestory. V tejto podobe bola realizovaná prvá etapa rekonštrukcie a dostavby areálu, ktorú začali v roku 1983.

Celková dostavba areálu bola ukončená okolo roku 2000, keď sa dobudoval rozsiahly komplex spájajúci do jedného celku pôvodný kráľovský palác, ako aj nové kultúrno-spoločenské priestory, realizované predovšetkým v podobe podzemnej architektúry.

Vstupné a komunikačné priestory umiestnené pod čestným nádvorím kráľovského paláca sa prepojili s rozsiahlou časťou Carrousel du Louvre. Tieto podzemné priestory siahajú až k takzvanému Malému víťaznému oblúku, ktorý je východiskovým miestom do priľahlých záhrad Tuileries. Pod časťou záhrady a pod prístupovými komunikáciami sú umiestnené pasáže, reštaurácie, obchody, služby, škola Louvru so sálou pre 600 divákov a niekoľko ďalších spoločenských a prednáškových sál.

V suterénnej časti sú umiestnené aj garážové priestory, ktoré sa nachádzajú v odľahlej polohe areálu – v celkovej situácii to znamená, že sú situované za utlmenou dopravnou komunikáciou, ktorá prechádza priečne popred vstupné nádvorie kráľovského paláca. Uvedené garáže majú kapacitu 615 miest, treba však zároveň uviesť, že okrem návštevníkov múzea Louvru slúžia tieto parkovacie miesta aj pre návštevníkov podzemného nákupno-spoločenského centra Carrousel du Louvre s výmerou 10 200 štvorcových metrov, ktoré napríklad v roku 2013 navštívilo 16,7 milióna ľudí. Voči celkovej výmere areálu Louvru majú garážové priestory malú proporciu a nachádzajú sa až z vonkajšej strany areálu za dopravnou  komunikáciou.

V podzemných priestoroch Carrousel du Louvre sú prezentované formou in situ archeologické nálezy a architektonické relikty zo 16. storočia. V ďalších priestoroch pod nádvorím kráľovského paláca sú prezentované nálezy stredovekej zástavby.

Budapeštiansky areál Várkert Bazár je zasa typickou neorenesančnou architektúrou pochádzajúcou z druhej polovice 19. storočia. Areál tvorí súčasť širšieho komplexu, ktorý je zaradený do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Autorom pôvodného objektu je architekt Miklós Ybl, výrazná postava maďarskej architektúry. Rekonštrukcia a dostavba areálu bola ukončená na jeseň 2014.

Koncept obnovy pamiatkového areálu sa sústreďuje na dôslednú rekonštrukciu originálu neorenesančného objektu, pričom nové spoločenské a kultúrne priestory začlenil do pamiatkového komplexu architekt obnovy Tamás Dévényi v podobe súčasnej podzemnej architektúry. Pod záhradným komplexom, ktorý vytvára pešie prepojenie medzi hradným areálom a nábrežím Dunaja, umiestnil architekt rozsiahle spoločenské centrum obsahujúce okrem iného výstavné priestory a kongresovú sálu.

V areáli Bratislavského hradu máme šancu nahradiť podzemné garáže spoločenskými priestormi

Obnova areálu Bratislavského hradu prebieha už niekoľko desaťročí. Jej ústredným objektom je, prirodzene, hradný palác, ktorý sa napriek ničivému požiaru a dlhodobému ruinóznemu stavu zachoval aspoň čiastočne ako historický originál. Vďaka viacerým etapám rekonštrukcie sa hradný palác prinavrátil  do podoby funkčného objektu. Veľký podiel na výslednej podobe obnoveného objektu má profesionálna práca architektonickej kancelárie Bouda Masár, Krajského pamiatkového úradu v Bratislave a ďalších inštitúcií.

Ak sa pozrieme na Bratislavský hrad ako na urbanistický súbor stavieb, musíme skonštatovať, že viaceré stavebné objekty, ktoré v minulosti vytvárali areál hradu, z rôznych dôvodov zanikli alebo sa z nich zachovali iba nepatrné relikty. Schválený projekt obnovy hradného komplexu navrhuje opätovnú výstavbu zaniknutých objektov v podobe repliky pôvodných barokových stavieb. Tento projekt je momentálne v realizácii a v priestore severnej terasy je z tohto projektu už zrealizovaný objekt takzvanej oranžérie.

Ďalším objektom, ktorý sa má zrealizovať ako replika barokovej stavby, bude bývalá zimná jazdiareň. Naším cieľom nie je spochybňovať túto prijatú metodiku obnovy hradného areálu. V súčasnosti však máme k dispozícii výsledky niekoľkoročného archeologického výskumu dokumentujúce výnimočné nálezy keltského a rímskeho pôvodu z 1. storočia p. n. l., ktoré nás privádzajú k zamysleniu.

Autori pamiatkovej metodiky, ako aj architekti obnovy Bratislavského hradu majú v tejto súvislosti plné právo na opätovnú revíziu projektu dotýkajúceho sa výstavby objektov na takzvanej severnej terase.

Z pohľadu archeológov, architektov a ďalších odborníkov združených okolo iniciatívy SOS Bratislavský hrad prioritou pre najbližšie obdobie je zmena projektu jednotlivých objektov na severnej terase. Ide predovšetkým o zmenu funkcie a preriešenie architektonického usporiadania objektov, čo by v budúcnosti umožnilo kvalitnejšiu a dôstojnejšiu prezentáciu archeologických nálezov európskeho významu.

Zástupca architektov hradného areálu Ivan Masár sa vyjadril na zasadnutí odborného grémia, že má určitý názor na možnosť preriešenia uvedených objektov. Rovnako tak aj ďalší členovia grémia prezentovali variantné možnosti iného využitia podzemného objektu, ako aj repliky bývalej zimnej jazdiarne.

Realistickou alternatívou, ktorá by pomohla lepšej prezentácii archeologických nálezov Rim 1 v časti bývalej zimnej jazdiarne, je návrh na premiestnenie spoločenskej sály navrhnutej v zimnej jazdiarni do podzemného objektu. V tomto prípade by sa zmena projektu dotýkala premeny podzemných garáží na spoločenskú sálu s potrebným zázemím pre návštevníkov a účinkujúcich a s ďalšími technickými, prípadne archívnymi priestormi v hlbšom podzemnom podlaží.

O tomto alebo iných alternatívnych riešeniach podzemného objektu a prípadne aj zimnej jazdiarne je potrebné rokovať a následne prijať rozhodnutie o zmene projektu. Aby sa takáto zmena projektu a následne aj stavby mohla uskutočniť v reálnom čase, je nevyhnutné urýchlene vytvoriť priestor na ďalšie stretnutie odborného grémia so zástupcami Národnej rady a s architektmi hradného areálu.

Stavba pokračuje veľmi rýchlo a každým dňom sa znižuje šanca na vykonanie koncepčnej a zmysluplnej zmeny. Veríme, že pán Pellegrini, predseda Národnej rady, sa postaví za opätovné zvolanie odborného grémia, aby sa naplnili jeho slová z marcovej tlačovej konferencie.

Plánovaná prestavba severnej terasy Bratislavského hradu