Boli sme vo švajčiarskom Stoose, kde otvorili najstrmšiu pozemnú lanovku sveta (+ video)

Už samotné nastupovanie do novej pozemnej lanovej dráhy bolo zaujímavé. Kabíny bubnového tvaru so žltým lemovaním mali všetky steny priehľadné a naznačovali fantastický vizuálny zážitok.

Prvý pohľad na koľaje smerujúce do prvého tunela odhalil obrovské stúpanie, ktoré nás čakalo. Po približne desiatich metroch začala dráha stúpať prudko nahor, koľajnice sa na vrchu strácali v prvom z troch tunelov a nám zaľahlo v ušiach.

Nachádzame sa vo švajčiarskom meste Schwyz, z ktorého vedie novootvorená pozemná lanová dráha do horskej dedinky Stoos. Lanovka prekonáva na dráhe dlhej 1740 metrov prevýšenie 744 metrov.

Najvyššie stúpanie, ktoré sa počas jazdy dosahuje, je 110 percent (na vzdialenosť 148 metrov po koľajniciach prekoná lanovka 110 výškových metrov, zodpovedá to 47,7° stúpaniu).

Svetový rekordér

Nová pozemná lanovka, ktorá spája mestá Schwyz a Stoos vo švajčiarskom kantóne Schwyz, nahradila starú dráhu premávajúcu od roku 1933.

Nadšenie z nej vidieť medzi cestujúcimi a množstvom lyžiarov, ktorí si cez víkend prišli užiť čerstvo zasnežené zjazdovky, ale aj medzi personálom.

Nástup aj výstup prebiehajú na horizontálnych plošinách. Na rozdiel od iných pozemných lanoviek a zubačiek sme ako pasažieri inovatívnej dráhy Schwyz–Stoos vôbec necítili prudké stúpanie. Bubnové kabíny sú vybavené systémom zaručujúcim neustále vzpriamené cestovanie. Počas stúpania sa vnútorná časť kabíny pootočí tak, aby bola podlaha vždy umiestnená rovnobežne s horizontom.

Počas cesty nahor sme boli v prednej bubnovej kabíne, vďaka čomu sa nám naskytol pohľad na obrazovku strojvedúceho. Predstavuje to jedinú kontrolu trate počas cesty. Kabína počas cesty smerom nahor rotuje, čo spôsobí, že predná časť bubnovej kabíny sa zasunie do vozidla a nie je cez ňu možné pozorovať okolie.

Stavba lanovej dráhy Stoos, ktorá prekonala svetový rekord v strmosti, trvala spolu 14 rokov a vyžiadala si náklady vyše 52 miliónov švajčiarskych frankov (45 miliónov eur).

V Austrálii existuje lanovka s ešte väčším sklonom. 128-percentné stúpanie scénickej železnice v austrálskej Katoombe pozemnú lanovku v Stoose prekonáva. Keďže však technicky nejde o pozemnú lanovku, no „šikmý výťah“, lanovka v Stoose si svoj titul zachovala.

1500 pasažierov za hodinu

Maximálna dosiahnutá rýchlosť novej lanovej dráhy je 10 metrov za sekundu, čo je až dvojnásobok rýchlosti starej dráhy. Vďaka tomu trvá cesta do horskej dedinky Stoos, ktorá sa nachádza približne 1300 metrov nad morom, necelých 5 minút.

Počas cesty prechádza lanová dráha cez tri tunely. Vystupuje sa v srdci horskej dedinky, východ priamo nadväzuje na zjazdovku lyžiarskeho strediska s troma lanovkami, ktoré je navyše možné využívať aj v lete.

Do každej kabíny sa zmestí 34 pasažierov, do celej lanovky 136. Celkovo dokáže nový systém previezť až 1500 pasažierov za hodinu. To je až o 500 viac oproti jej predchodcovi.

Počas cesty s nami cestovali najmä lyžiari a snoubordisti, ktorí lanovú dráhu využívajú na dopravu do horskej dedinky Stoos, známeho lyžiarskeho strediska. V stredisku je zakázané používanie áut, všetci lyžiari preto pricestovali buď hromadnou dopravou, alebo nechali svoje autá odparkované pod lanovou dráhou vo Schwyzi.

Cesta zo Schwyzu do Stoosu na palube najstrmšej pozemnej lanovky sveta.

Zdroj – Martina Ribar Hestericová

Video – Cesta zo Schwyzu do Stoosu na palube najstrmšej pozemnej lanovky sveta. Zdroj – Martina Ribar Hestericová

14 rokov, 11 hlasovaní v referende

Dráha pozemnej lanovky slúži ako mestská hromadná doprava, vďaka čomu nemusí 100 obyvateľov Stoosu platiť navyše za jej využívanie. Keďže výstavba prebiehala vo Švajčiarsku, o všetkých procesoch rozhodovali občania v referendách, celkovo ich bolo až 11.

Prvé práce na razení tunelov sa začali už v máji 2014, ukončené boli pre viaceré problémy až vo februári minulého roku. Počas razenia bolo potrebné niekoľkokrát vymeniť vŕtacie hlavice, pretože sa často zasekávali. Navyše, počas prenosu materiálu došlo ešte v roku 2013 k pretrhnutiu lanovky, čo výrazne spomalilo výstavbu.

Od minulého apríla pri výstavbe pomáhal prístroj, ktorý bol špeciálne nadizajnovaný na tento projekt, jeho úlohou bolo počas cesty do kopca ukladať pred seba predpripravené betónové pláty. Každý z nich bol dlhý 5,6 metra a obsahoval už aj 54 milimetrov široké koľajnice.

Pozemnú lanovku napokon otvorili 16. decembra minulého roku, odkedy denne preváža turistov, lyžiarov, ale aj obyvateľov dedinky Stoos.