Netflix nakrútil seriál podobný Stranger Things, ale pre staršie publikum

Na základe viac ako pozitívnej diváckej reakcie z predošlej sezóny a úspechu seriálov The OA a Stranger Things to vyzerá tak, že sa Netflix rozhodol pokračovať v produkcii mysterióznych projektov, a to dosť podobných. Tentoraz však až za hranice amerického trhu – do Nemecka, v tamojšom jazyku, s mladým švajčiarskym režisérom a vo finálnej verzii s anglickými titulkami.

Práve tie môžu predovšetkým amerického televízneho diváka v úvode zaskočiť, pretože na ne nie je zvyknutý a streamovacie služby mu neustále predkladajú domácu produkciu. The Dark (a viacero iných) je tak vhodnou alternatívou, ako mu dokázať, že aj v Európe dokážu nakrúcať pútavé seriály s globálnym obsahom pre široké publikum.

Desaťdielna medzigeneračná mysteriózna sci-fi s prvkami hororu aj drámy je zasadená do odľahlého nemeckého mestečka Winden blízko jadrovej elektrárne.

Jeho obyvatelia sú poznačení záhadným zmiznutím detí. Nikto o udalostiach radšej nahlas nehovorí a nechce otvárať nepríjemnú tému až do času, keď zmizne malý Mikkel. Jeho otec, policajt, svojho brata takto stratil pred 33 rokmi.

https://www.youtube.com/watch?v=zy0b9e40tK8

Základným bodom v rámci charakterov postáv sú ich motivácie. Do deja je začlenených veľa rodín, stretávame sa s množstvom postáv, ktoré si vyžadujú svoj priestor, ale seriál im ho nedokáže ponúknuť. Iné je to s postavou Jonasa, pozadie i motivácie sú nám zrejmé, keďže sme informovaní o smrti otca aj o jeho psychickom stave prostredníctvom nočných môr a zmienkach o psychoterapeutických sedeniach. Tvorcovia ho dokonca zvýraznili svetlou vetrovkou, čím vyčnieva aj v scénach, kde sa hromadí väčšie množstvo postáv.

Za účelom zjednodušenia môžeme konštatovať, že sledujeme paralelne svet dospelákov a mladých, ktorý je rozdelený, vzájomne nepochopený, v konečnom dôsledku však bojujú za rovnaké veci. Životy rodín sa v meste navzájom prepletajú, vzťahovo i vzhľadom na nešťastia, no ani samotné postavy si to na začiatku nedokážu uvedomiť.

Nehovorme o dobrý a zlých, tvorcovia ponúkli široké spektrum zaujímavých postáv. Práca s nimi je rafinovaná a najmä sofistikovane prešpekulovaná, preto diváka čakajú zvraty. Sledovaním jednotlivých častí odhaľuje čoraz viac informácií a skladá z nich pomyselné puzzle.

Už úvodná dramatická sekvencia s obesením nasnímaná pútavou formou si vyžaduje zvýšenú pozornosť, aby divákovi neušli signály a znamenia, ktorých význam môže odhaliť neskôr.

Epizódy postupne budujú zložitejší príbeh a otvárajú sa nové témy, prichádzajú ďalšie zápletky a zvraty. Takto dobre vystavaný a pútavý príbeh diváka rýchlo vtiahne do relatívne svižného tempa, ktoré nestráca na dynamike, čím nabáda k okamžitému sledovaniu všetkých epizód, teda binge-watchingu, fenoménu streamovacích služieb.

Tempo ešte viac zdôrazňujú aj rozličné hudobné melódie, zvuky či pazvuky, ktoré sú súčasťou mnohých žánrov. Výnimkou nie sú ani konkrétne scény. Chvíľu sledujeme rodinnú ságu v sychravom mestečku, o pár minút už bežia na smrť vydesení tínedžeri v daždivej noci s baterkami z lesa, nakoniec skončíme na policajnej stanici s vyšetrovateľmi.

The Dark využíva atraktívne elementy rôznych žánrov, skladá ich vedľa seba alebo prekrýva, a to všetko zaobalí do vizuálne vskutku pôsobivej mysterióznej drámy, ktorá baví. Ale nastať môže aj opačný efekt v prípade, ak bude divák nadobúdať pocit, že je seriál tematicky a zvukovo mierne chaotický, nejasný alebo dokonca vyčerpávajúci. A možno schválne mätúci a znepokojujúci. Hudby a rôznych zvukov, ktoré sa prelínajú, obsahuje požehnane a tichých miest je málo. The Dark je hlučný a dramatizovaný aj na miestach, kde už iné, náročnejšie seriály pracujú s tichom, lebo dokážu napätie vyvolať prirodzeným spôsobom.

Pravdepodobne ho budú nazývať nemeckou verziou Stranger Things, keďže nesie podobné prvky. Najvýraznejším je určite boj mladých s nadprirodzenými silami, tiež osemdesiate roky a retroštýl, aj keď má v tomto prípade iný význam. The Dark navyše postráda humornú stránku a vzhľadom na nahotu či drsnosť niektorých scén ho cielili pre staršie publikom. A keď deti cestujú v čase a zrazu sú si s vlastnými rodičmi rovesníci, čosi spoločné má aj s Návratom do minulosti od Roberta Zemeckisa, ktorý bol nakrútený taktiež v osemdesiatych rokoch.

Na druhej strane tvorcovia dokázali seriál definovať prostredníctvom osobitného vizuálu za pomoci kalibrácie farieb, záberov na časti odľahlého mesta aj spomínanej výraznej hudby, vďaka čomu pôsobí nesmierne atmosféricky. Výrazné sú aj úvodné „zrkadlové“ titulky, ktoré ponúkajú veľa zaujímavých obrazov a neomrzia ani po niekoľkých častiach.

Nemecká produkcia prichádza v spolupráci s Netflixom so strhujúcim príbehom, ktorý je zmesou rôznych žánrov a s nádychom nadprirodzeného či tajomného, čo vytvára predpoklad pre medzinárodný úspech. Skôr je otázne, do akej miery ho negatívne ovplyvní nemecký jazyk a či osloví diváka naučeného na americký obsah.