Denník N

„… lenže v okamihu stretnutia nepoznali sme sa“

Foto - Aspekt.sk
Foto – Aspekt.sk

Dvanásť žien našlo v istom období svojho života vlastný hlas a nebálo sa ním prehovoriť.

„Uzol smútku/ mal by sa/ rozťať/ Nie je všetkým/ vášnivá tvár/ Nájsť lásku/ nezabíjajúcu/ Pravdu/ s jesenným/ vinobraním/ Na svete/ na svete/ mať domov/ Neunikať.“

To je jedna z básní Bely Dunajskej. V roku 1948 jej ako 27-ročnej vyšla kniha poézie Akú ju nevidíte. Dobová kritika v nej videla „útočnú erotiku a pornografiu… spoveď dievčaťa s nadmieru preexponovanými túžbami po telesnom vyžití sa… “

Bela Dunajská je jednou z dvanástich slovenských poetiek prvej polovice 20. storočia, ktorých tvorbu, životné príbehy a vybranú korešpondenciu zaradila Andrea Bokníková do knihy Potopené duše. Básne i životy sú to veľmi rôzne, i keď ich spája citlivosť, inteligencia, vášeň k životu. To, že každá z týchto dvanástich žien našla v istom období svojho života vlastný hlas a nebála sa ním prehovoriť. Práve vo svojej rôznorodosti a výnimočnosti však konečne môžu poskytnúť pocit kontinuity a spriaznenosti i súčasným autorkám.

Vo vybranej korešpondencii ide často o listy iným autorom či redaktorom, vrúcne a zároveň veľmi úctivé. Snaha nadviazať spojenie s kolegami, nájsť cez poéziu spriaznené duše. Osemnásťročná Hana Záhorská píše list Helene Križanovej. „Odpustíš, že tak priamo oslovujem Teba nepoznanú, a predsa známu poetku Rozvoja… píšem ti tento nebovo modrooký list, aby Ti on povedal, že načim nám spolu poznať sa, spolu držať, podporovať a opravovať sa v našich prácach či už v pokusoch básnenia, či v inom. Tak. Myslím, Elka, že raz porozumieš a nebude Ti to divné, že Ti píše neznáma dievčina zo Spiša, zo zasneženého kraja pohádkového…“

Od prvého listu uplynie sedem rokov a tieto dve ženy sa neočakávane a letmo stretnú na ulici akéhosi mesta. Hana píše, že sa veľmi náhlila („išla som do zubného ambulatória a odtiaľ hneď k vlaku“), a tak, keď jej na ulici spoločný priateľ predstaví ženu, s ktorou si roky dôverne píše, neuvedomí si, koho jej má „predstaviť toto meno“.

„Milá Hela, ostala som začudovane stáť, keď som čítala Tvoj list. Vedela som síce, že si sa vydala i to som vedela, že už máš dve detičky, ale nikdy som už neverila, že by sme sa my mohli voľakedy stretnúť. I stalo sa, lenže v okamihu stretnutia nepoznali sme sa.“

Teraz najčítanejšie