Denník N

Newsfilter: Rakúske šetrenie na slovenských rodinných prídavkoch – hrozienková teória R. Sulíka v praxi

Foto – TASR
Foto – TASR

Prečo chcú Rakúšania šetriť na slovenských rodinných prídavkoch. Strany sa bijú o exekučnú amnestiu. Šesť podobných a jedna rozdielna vec medzi českými a slovenskými voľbami. Plus udalosti dňa jednou vetou, zaujímavé články, odkaz MMŠ a nový Shooty.

Komplexné IT riešenia. Kompletne od VNETu. Poďme robiť biznis spolu v časoch ktoré sa menia

Udalosti dňa vybral a komentoval Juraj Javorský

1. Prečo chcú Rakúšania šetriť na slovenských prídavkoch na deti

Minister práce Ján Richter sa cez víkend rozčuľoval nad zámerom novej rakúskej vlády šetriť na prídavkoch na deti pre cudzincov žijúcich v Rakúsku, ktorých deti zostali žiť v domovskej krajine. „To je koniec EÚ, ak začneme takto diferencovať,“ hovoril Richter v RTVS. Nadšené nie sú ani ďalšie krajiny, hlavne rakúski susedia, ktorých občania tvoria významnú časť rakúskej pracovnej sily v stavebníctve či v zdravotníctve. Je preto nanajvýš pravdepodobné, že snaha rakúskej vlády bude ešte veľmi pálčivou témou.

Keď je vo vláde radikálna pravica. Nový rakúsky premiér Sebastian Kurz začal vládnutie s cieľom ušetriť 2,5 miliardy eur len za tento rok a úspora z rodinných prídavkov cudzincom urobí sotva 120 miliónov. To, že práve takéto opatrenie predstavil ako prvé, bude asi rovnaká náhoda, ako že pri jeho oznámení sedel vedľa Kurza šéf rakúskej radikálnej pravice Heinz-Christian Strache, známy svojím protiimigrantským postojom.

Zaslúžia si cudzinci rovnako ako domáci? Kurz si je vedomý, že jeho zámer neprejde cez Brusel ľahko, no hovorí, že je argumentačne pripravený zvíťaziť. Logika jeho argumentácie v skratke znie: rodinné prídavky sú podporou štátu deťom a výška tejto podpory by mala zodpovedať nákladom na život, ktoré sú v krajinách ako Slovensko, Maďarsko či Rumunsko výrazne nižšie. Kurz si vybral za príklad Rumunsko, kde 300-eurový prídavok na dieťa mesačne predstavuje takmer priemerný plat v hospodárstve.

Široký odpor. Silným protiargumentom je princíp rovnakého zaobchádzania, ktorý je garantovaný obyvateľom všetkých členských štátov v ktoromkoľvek členskom štáte Únie. Okrem Slovenska sa tohto princípu budú dovolávať ďalšie krajiny a určite si mnohé pripomenú príklad Nemecka, ktoré v minulosti zvažovalo podobný krok, no po kritike sa ho vzdalo.

Koniec Únie? Kým Richter hovorí o konci Únie, SaS sa pozerá na vec oveľa pokojnejšie. Richterovu reakciu označila za absurdnú a pripomenula mu, že Slováci chodia pracovať do Rakúska aj pre slabé sociálne zázemie na Slovensku a že sa nemá spoliehať, že bude Rakúsko suplovať nízke domáce rodinné prídavky. Postoj SaS súladí s „hrozienkovou“ teóriou Richarda Sulíka, podľa ktorej si majú krajiny vyberať z Únie len hrozienka, ktoré im vyhovujú, a nenechať sa nútiť do vecí, ktoré sú pre ne nevýhodné. Presne to teraz robí Kurzovo Rakúsko a nie náhodou sa to deje v čase, keď sa do vlády dostala krajná pravica.

Jedno zníženie rodinných prídavkov určite nespôsobí koniec Únie, no dôsledné uplatňovanie hrozienkového princípu by takú silu mohlo mať.

2. Strany sa predbiehajú, kto vymyslel exekučnú amnestiu

Koaličná rada dnes rokovala o exekučnej amnestii a je už len otázkou času, kedy sa odpustenie časti dlhov stane skutočnosťou. Téma, o ktorej sa hovorí prinajmenšom už od prezidentských volieb, má široku politickú podporu, strany sa predbiehajú o to, kto si za ňu pripíše body.

Od Kollára po Danka. Kým Robert Fico vlani na jar vyhlásil „ideme do toho“ s argumentom, že ľuďom vo viacnásobnej exekúcii sa neoplatí legálne pracovať, mal už Boris Kollár tému exekúcií za vlastnú. V posledných dňoch sa ju pokúšal prevziať Andrej Danko a praktickú realizáciu má na starosti Most-Híd v osobe ministerky Žitňanskej. Ešte aj Alojz Hlina popri varovaní, aby sa z amnestie nestal „kolosálny podvod“, dodáva, že „my sme boli prví, kto sa problém (exekúcie) snažil riešiť“. SaS skôr v minulosti odsúdila len všeobecnú amnestiu, teda takú, ktorá by sa vzťahovala nielen na štátne, ale aj na súkromné pohľadávky. Je však nepravdepodobne, že by štát pod vedením Žitňanskej išiel touto cestou.

S čím príde Žitňanská? To zatiaľ presne nevieme. Ak však má byť takéto nesystémové opatrenie účinné, musí splniť niekoľko podmienok: musí byť jasné, že ide o jednorazový krok, aby to nekazilo už aj tak slabú platobnú morálku dlžníkov. Musí byť ústavné, čiže sa môže týkať len pohľadávok v správe štátu, nie tých, ktoré patria súkromným spoločnostiam – tie by mali mať možnosť pripojiť sa dobrovoľne. Je pravdepodobné, že napríklad súkromné zdravotné poisťovne tak urobia. A napokon, musí byť efektívne, čo znamená, čo najmenej nákladné. Túto podmienku je najlepšie ošetriť správnou motiváciou, teda ponukou dlžníkom odpustiť penále a úroky, ak hneď, resp. do termínu zaplatia istinu.

V takom prípade je slušná šanca, že prínosy budú vyššie ako škody.

3. Šesť podobných a jedna rozdielna vec medzi českými a slovenskými prezidentskými voľbami

Situácia v Česku po prvom kole prezidentských volieb tak pripomína okolnosti z roku 2014 na Slovensku, že stojí za to si ich vymenovať, pretože z nich môže vyplývať aj konečný výsledok.

Je to súboj medzi politickým matadorom a amatérom. Zeman v Česku, podobne ako Fico na Slovensku, patrí k najpopulárnejším politikom s bohatou skúsenosťou a s rokmi strávenými pri moci. Drahoš, podobne ako Kiska, vstupoval do volieb politicky nepoškvrnený a totálne neskúsený.

Zeman útočí neférovo a na všetkých frontoch. Kto by si nepamätal na dve najväčšie Ficove témy voči Kiskovi: že bol úžerník a že je scientológ. Zo Zemanovho tábora ide o podobne podpásové útoky: Drahoš je slobodomurár, eštébák a zneužíval deti.

Drahoš neútočí, len hovorí o zmene. Kiska sa počas kampane cielene vyhýbal konfliktom, aby sa nevymedzoval voči nevyhraneným voličom. Keď hovoril o Ficovi, tak hovoril o zmene a neútočil ani na fašistov. Drahoš to robí takmer rovnako a jeho hlavným sloganom je zmena.

Vidiek verzus mesto. Podobná je aj štruktúra voličov. Zeman vyhráva na vidieku a medzi sociálne slabšími, Drahoš má Prahu a inteligenciu.

Financovanie kampane. Kiskovou výhodou bola možnosť platiť si bilbordy z vlastného vrecka, zatiaľ čo Ficovi už navždy zostane imidž toho, čo zháňa peniaze vlastnou hlavou. Zemanovi aspoň časť peňazí prichádza z temných ruských účtov, kým Drahoš sa pýši transparentnými darmi.

Kurzové stávky. Pred prvým kolom favorizovali stávkové kancelárie na celkové víťazstvo úplne jasne Roberta Fica. Rovnako to bolo so Zemanom. Kurzy pred druhým kolom už boli v prospech Kisku (1,4-násobok vkladu, kým na Fica bol kurz 2,9). Pred druhým kolom českých volieb je už favoritom Drahoš (1,6) pred Zemanom (2,2).

Rozdiel je v porazených kandidátoch. Kto by zabudol na tú trápnosť, keď po prvom kole volieb Kňažko aj Procházka napriek predchádzajúcim sľubom odmietli jasne podporiť Kisku v druhom kole. To Drahošovi bez zahmlievania a bez váhania vyslovili podporu až traja porazení kandidáti, Horáček ponúkol aj svoje bilbordy.

Všetky tie podobnosti nám naznačujú, že českým prezidentom bude Drahoš. A snáď aj to, že keď sa tak stane, tiež bude dobrým prezidentom.

Jednou vetou:

4. Príplatky za nočnú prácu sa majú zvýšiť v dvoch etapách, dohodli sa na tom zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov s rezortom práce a vládnymi poslancami Smeru.

5. Poslanci opozície Mihál s Beblavým navrhli nižšie odvody pre živnostníkov, ak by prešla ich zmena, minimálne odvody by živnostníkom klesli o 63 eur mesačne.

6. Nemocnice budú môcť na modernizáciu získať ďalšie milióny eur z eurofondov, ministerstvo zdravotníctva zverejnilo druhú výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja vo výške 40 miliónov eur.

7. Manažéri Ivana Kmotríka chystajú elektronickú aukciu za 10 miliónov eur, plánujú cez ňu ukončiť veľký nákup televízií či bezpečnostných prvkov pre štátom dotovaný Národný futbalový štadión.

8. Lucia Žitňanská tvrdí, že v rezorte spravodlivosti nie sú peniaze na eurofondové korekcie za chyby pri projektoch z éry bývalého ministra Tomáša Boreca, o situácii chce rokovať s ministrom financií Petrom Kažimírom.

9. Polícia plánuje v najbližších týždňoch informovať o 17 ukončených prípadoch v kauze Gorila, oznámil to policajný prezident Tibor Gašpar s tým, že vo zvyšných asi 10 prípadoch ďalej prebieha vyšetrovanie.

10. Poslanecké kluby v parlamente dostanú aj v roku 2018 na každého člena 35 eur mesačne, rozhodol o tom predseda parlamentu Andrej Danko.

Zaujímavé články:

To, čo sa v RTVS deje, je normalizácia. Ale budúce Slovensko potrebuje omnoho viac, než návrat pred Rezníka. Potrebujeme začať hovoriť o kultivácii a slobode verejného priestoru. A potrebujeme celkom inú RTVS.

Štefan Hríb o RTVS. (tyzden.sk)

Andrej Kiska počas svojho prezidentského úradovania často hovorí o zodpovednej politike. Ak jej chce učiniť zadosť, nemal by zbytočne naťahovať čas, ale čo najskôr oznámiť, ako si predstavuje svoju politickú budúcnosť.

Jozef Majchrák o Kiskovej politickej budúcnosti. (postoj.sk)

Status dňa:

Nela Lisková, „veľvyslankyňa“ súdom zrušenej „ambasády Doneckej republiky“ v Ostrave a bojovníčka Národnej domobrany: Drahoš = stotisíce muslimů!

Citát dňa:

„Nie, nie som rasista. Som najmenej rasistický človek, s ktorým ste kedy robili rozhovor.

Donald Trump, americký prezident.

Shooty:

Odkaz Martina M. Šimečku: 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Newsfilter

  • Newsfilter Denníka N vyberá každý večer 10 udalostí dňa. Tri najdôležitejšie vysvetľuje v dlhších bodoch, zvyšné jednou vetou. Pridáva odkazy na zaujímavé články, citát dňa, najnovšieho Shootyho a na záver Posledné slovo Braňa Bezáka
  • Píšu ho editori a editorky Denníka N Roman Pataj, Juraj Javorský, Tomáš Gális, Filip Obradovič, Jana Shemesh a Monika Tódová
  • Nové vydania zverejňujeme na webe každý pracovný deň do 20:00, v nedeľu navyše vychádza súhrnný Týždenný newsfilter. Súčasne so zverejnením na webe posielame Newsfilter aj ako newsletter (aktivujte si odber tu)
  • Vždy nasledujúce ráno do 6:00 garantujeme zverejnenie audioverzie v predplatiteľskej aplikácii Denník N a kdekoľvek počúvate podcasty

Slovensko

Teraz najčítanejšie