Bol som v Trumpovej Amerike, odpor proti nemu rastie

Autor je lekár, 25 rokov žil a pracoval v USA

Dnes už známa kniha Oheň a hnev vyšla v prvých dňoch januára a ihneď sa stala najkupovanejšou knihou roka. Vo Washingtone stáli davy hodiny pred otvorením kníhkupectiev, aby ju dostali. Amazon nezvládol nápor, mal preťažené servery a mal problémy s predajom elektronických kníh. Svoje objednávky zvyčajne dodáva do 24 hodín, ale teraz meškal dni a dni.

Autor knihy Michael Wolff strávil mesiace v Bielom dome a z priamych rozhovorov s členmi Trumpovho tímu prišiel s dôležitými závermi. Trump sa správa ako malé dieťa. Jeho emocionálna zrelosť je na úrovni sedemročného dieťaťa. Nečíta predložené správy. Väčšinu času trávi pred televízorom a Biely dom je v chaose. Členovia jeho tímu nespolupracujú medzi sebou a všetci do jedného veria, že prezident nie je normálny.

Autor má predchádzajúcu históriu s dokresľovaním skutočnosti. Jestvujú preto pochybnosti, či sa všetky tvrdenia zakladajú pravde. Podstata je asi pravdivá.  Politici a novinári, ktorí mali možnosť s prezidentom komunikovať, sa vzácne zhodujú, že kniha neprináša nič nové, ale len zhrnula známe skutočnosti. Trump na svoju obranu vyhlásil: „Som stabilný génius“.

Menej známa je kniha profesorky Bandy Lee z Yalskej univerzity: Nebezpečný prípad Donalda Trumpa. Dvadsaťsedem odborníkov v oblasti psychiatrie v nej hodnotí mentálny stav prezidenta. A ich záver je: nestabilný a nebezpečný narcis s mentálnou kapacitou nedostatočnou na vedenie prezidentského úradu. Autori sami priznávajú, že im medicínska etika spočiatku bránila svoje závery publikovať. Nakoniec však prevážila občianska povinnosť varovať verejnosť pred hroziacim nebezpečím.

Tento týždeň vychádza tretia kniha. How Democracies Die (Ako umierajú demokracie). Autormi sú dvaja profesori politických vied z Harvardskej univerzity, Steven Levitsky a Daniel Ziblatt. Opísali štyri znaky, ktoré definujú nebezpečného autoritatívneho diktátora. Sú to nerešpektovanie demokratických pravidiel, nerešpektovanie práv politických oponentov, tolerancia násilia a sklon k obmedzovaniu občianskych slobôd.

Ak má politik len jeden z týchto znakov, je to dôvod na vážne obavy. Donald Trump má všetky štyri. Napáda súdy, napáda CIA, napáda FBI. Svoju politickú oponentku Hilary Clintonovú označil za kriminálničku a chcel by súdiť jej asistentku Humu Abedinovú. Slobodnú tlač označil za podvod a úhlavného nepriateľa. Preto autori prezidenta obviňujú z ohrozovania demokracie.

Prečítajte si

Prezidentka Ivanka a Trump, ktorý sa bojí, že ho otrávia, a preto jedáva v McDonalde. Čo sa píše v kontroverznej knihe

Stabilný génius sa prejavil ako vulgárny rasista

Na stretnutí so senátormi označil africké krajiny za zasrané diery. Keď zbadal negatívnu reakciu, s plechovou tvárou vyhlásil, že nič také nepovedal. Našťastie to však dvaja senátori potvrdili. Zdvihla sa obrovská vlna protestov v USA aj v zahraničí. Tentoraz neurazil len ženy, ale urazil základnú americkú hodnotu. Rovnosť všetkých ľudí bez ohľadu na rasu alebo krajinu, z ktorej pochádzajú.

Zdá sa, že morálna priepasť, do ktorej Trump postupne klesá, nemá dno. Vždy, keď si verejnosť myslí, že už sa nižšie nedá, klesne ešte viac. Je možné, že by toto všetko mohlo byť pravdou o americkom prezidentovi? Ako sa to mohlo stať v krajine s vyspelou demokraciou?

Kto je za to zodpovedný?

Dôležitú rolu hrá Trumpovo jednanie mimo pravidiel demokratickej spoločnosti. Hlavnú váhu zodpovednosti však nesú politici a voliči, že mu to dovolia.

Trump má šiesty zmysel. Vie presne vycítiť, čo chcú jeho voliči počuť. Je expert v klamaní rovno do očí. Rovno do kamery. Naučili ho to dlhé roky v televízii a desaťročia obchodovania s realitami v New Yorku. Skúsenosti s bankrotmi a súdmi ho iba zocelili. Je naozaj mimoriadny. Od nástupu do volebnej kampane ovládol všetky televízne kanály.

Pre nás Slovákov je to deja vu. Áno, videli a zažili sme to nedávno.

Republikáni mu zas svojím nekritickým prístupom a lojalitou dávajú viac a viac priestoru. Dôvod? Je to vodca ich strany. Ďalej oportunizmus. Oni mu prikyvujú a on im rozdáva politické zákusky. A nakoniec, vždy je príjemnejšie byť na strane vedenia a blízko pri stole, kde sa rozhoduje. Je to však krátkozraká politika, ktorá sa im v krátkom čase vypomstí. Alebo aj nie?

Situácia v krajine

Populisti ako on môžu uspieť, len keď je v krajine nespokojnosť. A o USA to platí. Dôvera v kongres a senát je na rekordne nízkej úrovni. Otvárajú sa nožnice medzi chudobnými a bohatými. Široká vrstva populácie sa cíti byť vynechaná z rozhodovania a z benefitu hospodárskeho rozmachu. Bohatí bohatnú a chudobní stagnujú. To nie je starokomunistický slogan. To je realita. Obamova zdravotná reforma nebola dotiahnutá. Daňový systém bol zastaralý a potreboval reformu. V krajine žije asi 11 miliónov ilegálnych prisťahovalcov. Trump to vycítil a vošiel do arény celý v bielom a na bielom koni. On to všetko vyrieši a Ameriku spasí. Miliardár a úspešný podnikateľ. No kto by mu neuveril?

Trump ľudí bez vysokoškolského vzdelania kŕmil jednoduchými polopravdami a jednoduchými riešeniami. Sľuboval bez toho, aby sám veril, že niečo aj splní. Nacionalizmus a rasizmus majú v každej spoločnosti určitú vrstvu podporovateľov. On ich oslovuje. Za vaše neúspechy je zodpovedná Čína. Ilegálni imigranti z Mexika. Obama a demokrati. Vyrába nepriateľov a rozdeľuje krajinu.

Demokrati

Prehrať prezidentské voľby s protikandidátom ako bol Trump, je vážne politické zlyhanie. Nezvládli kampaň. Nezvládli prieskumy. Neodhadli Trumpa. Nemali posolstvo. Jasné, jednoznačné a čitateľné aj pre ľudí z hôr, dolín a plání. Nechcem hovoriť o masách a elitách. Proti autentickému a mohutnému kúzelníkovi a cvičenému klamárovi postavili zošnurovanú, umelú, i keď vysoko kvalifikovanú kandidátku. Kým on opakoval niekoľko jednoduchých fráz, ona prehrávala mnoho rokov starú ošúchanú platňu, plnú zložitých, ťažko zrozumiteľných viet.

Je tento stav v najsilnejšej krajine sveta len odrazom situácie v USA alebo symptómom globálneho trendu?

Knieža Schwarzenberg v decembri na diskusii o demokracii v Bratislave vyhlásil, že „zlaté časy liberálnej domokracie sú už za nami“. Situácia v Poľsku, Maďarsku, Rusku, Turecku či Venezuele alebo aj v Rakúsku by tomu nasvedčovala. No knieža sa môže mýliť. Pozrime sa na výsledky volieb vo Francúzsku a Nemecku či Holandsku. A aj Amerika sa prebúdza.

Odkážte doma, že Američania nie sú Trump

Amerika je v pohybe. Na zväčša republikánskom vidieku vo Virgínii sa zjavujú protitrumpovské nápisy. Spontánne. Hlásajú, že „nenávisť tu nemá domov“.

Američania voľakedy považovali za neslušné baviť sa o politike. Teraz som získal dojem, že boli radi, že sa mohli vyznať z odsudzovania Trumpa. Predavač v športovom obchode pri skúšaní topánok na mňa vysypal tri vety: „Máme tu nadvládu menšiny. Doplatili sme na lenivosť našich spoluobčanov. Dúfam, že sme sa poučili.“

Manželia na sedačke na lyžiarskom vleku sa mi poďakovali za záujem a poprosili ma: „Prosíme vás, povedzte tam doma, že Trump nie je Amerika. Odkážte, že 60 percent Američanov má kvôli nemu bezsenné noci!“

Trump už napáchal nesmierne škody. Ale jeho dni sú spočítané. (I keď nikto presne nevie, koľko ich ešte má). Jeho posledný prešľap odsúdili nielen novinári a demokrati. Po prvý raz sa pridali aj republikánski senátori. Za prvé dva dni ich bolo 15. To iste ešte nie je víťazstvo, ale hrádze sa už začínajú trhať.