Európu začalo viesť Bulharsko, najchudobnejšia krajina, ktorej lídra prirovnávajú k Ficovi
V bulharskej vláde, ktorá prevzala predsednícto v EÚ, sú nacionalisti, ktorí útočia na migrantov a Rómov.
Nemecký štatistický úrad minulý týždeň zverejnil štúdiu, podľa ktorej je Bulharsko s náskokom najlacnejšou dovolenkovou destináciou. Je to však jeden z mála rebríčkov, ktoré krajinu ukazujú v lákavom svetle.
Bulharsko je zo všetkých 28 členov Európskej únie najchudobnejšie, najskorumpovanejšie (podľa rebríčka vnímania korupcie) a sloboda tlače je tu najhoršia. Okrem toho aj pri výsledkoch žiakov podľa testovania PISA sú spolu s Cyprom a Rumunskom na dne štátov z EÚ.
Balkánska krajina, ktorá od prvého januára prevzala predsedníctvo Európskej únie, však chce vzbudzovať iný dojem. Jej marketingový klip ukazuje krásy krajiny a tvrdí, že sa do nej zamilujete na prvý pohľad. Hovorí o sebe ako o „skrytom diamante“.
Za bieleho dňa
Európskych novinárov prichádzajúcich do krajiny však „privítal“ skôr prípad vraždy vplyvného podnikateľa, ktorého minulý pondelok za bieleho dňa, o desiatej ráno, pred jeho úradom v Sofii zastrelili. Polícia má podozrenie, že išlo o obchodné spory. EÚ už dlho kritizuje krajinu za boj proti organizovanému zločinu.
Bulharský premiér Bojko Borisov, ktorý mal minulý piatok dlhú tlačovú konferenciu k otvoreniu predsedníctva, to zľahčoval, že sa to deje v každej krajine.
Práve Borisov však podľa svojich kritikov symbolizuje „škaredú tvár“ vývoja v Bulharsku za posledných 26 rokov.
Keď sa vlani stretol Borisov s britským ministrom zahraničia Borisom Johnson, albánsky premiér si povzdychol. „Už od mladosti som chcel vstúpiť do EÚ. Ale nikdy som si nepomyslel, že Boris (Johnson) odíde a Borisov tu zostane, aby to tu viedol,“ povedal Edi Rama minulé leto na samite v Terste.
Proeurópsky nacionalista
Borisov je bulharským premiérom s krátkou prestávkou od roku 2009. Denník Financial Times ho porovnal so slovenským premiérom Robertom Ficom.
„Podobne ako Robert Fico na Slovensku, aj bulharský premiér kombinuje hrubozrnnú nacionalistickú politiku, podporuje ploty pred imigrantmi a zároveň otvorene šíri proeurópske názory,“ napísal britský denník. Bulharsko má od roku 2014 plot na hraniciach s Tureckom a odmieta tiež kvóty EÚ.
Rovnako ako pre Fica, aj pre Borisova je toto tretie volebné obdobie. Inak je však jeho príbeh dosť odlišný.
Borisov počas komunizmu pôsobil ako požiarnik, rovnako ako jeho otec. Po páde komunizmu si tento muž, ktorý robil karate (dokonca viedol aj bulharský zväz karatistov), založil bezpečnostnú službu. Niektorí hovoria, že jeho ľudia zároveň vymáhali dlhy od neplatičov, americký kongres napísal, že mal prepojenie na mafiu.
Neskôr sa stal bodygardom bulharského komunistického lídra Teodora Živkova, ktorý z krajiny urobil jedného z najlojálnejších spojencov ZSSR. Neskôr Borisov chránil bulharského kráľa Simeona II., bolo to v čase, keď sa stal premiérom.
Borisov neskôr založil pravicovú stranu GERB. Veľa hovoril o tom, že krajina musí bojovať s korupciou a organizovaným zločinom. Vďaka tomu sa ako nezávislý kandidát stal starostom Sofie a v roku 2009 so stranou GERB vyhral voľby a stal sa premiérom.
Únia patriotov
Po tretíkrát sa tohto úradu ujal minulú jar. Tentoraz je to však najkontroverznejšia vláda. Koalíciu vytvoril s radikálne pravicovými stranami, ktoré pod názvom Únia patriotov získali 9 percent vo voľbách a skončili tretie.
Jeden z ich lídrov, Valerij Simeonov, sa stal podpredsedom vlády a zároveň má na starosti demografiu (v Bulharsku klesá populácia takým tempom, že podľa OSN tu v roku 2050 bude žiť miesto súčasných 7,2 milióna ľudí už len 5,2 milióna).
Pod palcom má aj integráciu menšín. Tento muž pritom v roku 2014 povedal, že bulharskí Rómovia (v krajine ich žije 4,4 percenta) sú „arogantní, zlostní ľudoopi“.
„Dostávajú prídavky pre deti, ktoré sa hrajú s prascami, a pre ženy, ktoré majú inštinkty túlavých psov,“ povedal Simeonov podľa DW v roku 2015. Strana chcela pre Rómov vytvoriť rezervácie. Pred minuloročnými voľbami sa podľa politológov snažili tváriť miernejšie.
Škandály však boli aj po voľbách. Krátko po vzniku vlády musela dvojka na ministerstva regionálneho rozvoja, Pavle Tenev z Únie patriotov, odstúpiť z funkcie, pretože na fotke z roku 2008 na Facebooku hajluje pred voskovou figurínou v uniforme SS. „Hlásim sa šéfovi,“ uviedol v popise.
Radikálna pravica, resp. populisti sú vo vládach EÚ iba vo Fínsku (Praví Fíni) či v Rakúsku (slobodní). Ľudia z Únie patriotov sú však ešte radikálnejší.
A hoci sú v bulharskej vláde iba štyria ministri z Únie patriotov, ako pripomína Politico, aj oni budú predsedať stretnutiam ministrov 28 členských krajín EÚ počas predsedníctva.
Chcú euro
Pre Európsku úniu to však nie je taký problém, zrejme aj preto, že Borisov sa napriek odmietaniu utečeneckých kvót a flirtovaniu s Ruskom tvári ako veľký proeurópan (na rozdiel od Poľska či Maďarska). Chce, aby sa krajina dostala do schengenu. Minulý týždeň Bulhari oznámili, že v júni požiadajú o vstup do ERM II, čo je akási čakáreň na vstup krajiny do eurozóny.
Podľa The Financial Times je Borisov proeurópsky aj preto, že eurofondy pomáhajú rozvíjať infraštruktúru krajiny. „Borisovov odkaz partnerom je celkom jasný: Dajte mi viac peňazí a budem vás milovať ešte viac,“ píše denník.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
