Denník N

Pavol Fejér zo zastavených Reportérov: Neviem, komu je Rezník zaviazaný, nerozhodol sám

Pavol Fejér. Foto N – Vladimír Šimíček
Pavol Fejér. Foto N – Vladimír Šimíček

Ak dnes vyčítajú Reportérom malú farebnosť, obávam sa, že o rok budú ešte menej farební, vraví moderátor relácie Pavol Fejér, ktorý v RTVS končí.

Moderátor a externý redaktor Reportérov RTVS Pavol Fejér rozpráva aj o tom:

  • ako vyzeralo jeho prvé stretnutie s Jaroslavom Rezníkom a ako im oznámil koniec,
  • aká bola podľa neho pri konci investigatívy v RTVS úloha „mocných tohto štátu“,
  • uznáva, že Reportéri nešli po veľkých rybách a nefungovali ideálne.

Ako vám generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník oznámil zastavenie Reportérov?

Najprv sme mali informáciu, že máme poradu redakcie našej relácie. Neskôr prišla správa, že porada sa posúva o hodinu, lebo na nej bude aj generálny riaditeľ. Vtedy som si pomyslel – hmm, niečo sa asi bude diať. Ale potom, asi polhodinu pred poradou, som sa od kolegyne dozvedel, že nemáme byť sami, ale že s nami budú aj kolegovia z programu Občan za dverami. Povedal som si: „Aha, novoročná zdravica.“

Čakali ste teda vinšovačku, hej?

Do momentu tej minulotýždňovej porady sme my ako redakcia neboli s generálnym riaditeľom vôbec v kontakte. Ja som sa s riaditeľom zoznámil až na tomto stretnutí. Obchádzal ľudí, ktorí sedeli v zasadačke, podával im ruku, ja som mu podal ruku tiež a povedal som: „Dobrý deň, ja som Palo Fejér.“

Ako vám Rezník na porade vysvetlil, že Reportérov zastavujú?

Keďže poradu zvolával on, réžia bola v jeho rukách. Po takom nejakom formálnom úvode povedal, že pre našu reláciu má na stole množstvo sťažností, a že s tým treba niečo robiť. Vzápätí nám oznámil, že Reportéri dočasne končia a relácii sa bude venovať oddelenie výskumu a vývoja. Tam sa má relácia diagnostikovať a potom sa uvidí, čo bude ďalej.

Zrejme ste sa spýtali, kedy je to „potom“.

Áno. Odpovedal, že dĺžku takýchto analýz na oddelení výskumu a vývoja nepozná. No predpokladá, že bude hotová do roka a do dňa.

Bol pred vami taký tvrdý, ako následne v tlačovej správe, ktorú RTVS vydala? Tam sa písalo, že „uchopenie tém bývalo problematické z hľadiska smerovania, záberu, výberu a vyváženosti zastúpenia strán“ a že „v reportážach sa vyskytovalo mnoho faktografických chýb a nenáležitých uzáverov“.

Práveže nebol, o to viac bolo zarážajúce, čo sa v tej tlačovej správe písalo. Za normálnych okolností by totiž po takomto oznámení na porade mala nasledovať debata, o čom je reč a kde koho aká topánka tlačí. Aby sme my ako redakcia vedeli zaujať nejaké stanovisko, rozprávať sa o konkrétnych detailoch. No na porade odzneli veci len vo všeobecnej rovine.

Neprebehla žiadna diskusia?

Nejaká áno, no všeobecná. Rozumiem tomu, že relácia mala svoje rezervy, bola personálne poddimenzovaná, a preto som sa pýtal, kedy sa budú riešiť tieto veci, či až po tom, ako ju za rok vyhodnotí oddelenie výskumu a vývoja. Dostal som odpoveď, že áno, je pokojne možné, že to bude trvať ďalší rok. Osobne si myslím, že by bolo korektnejšie, ak by sa relácia do leta ďalej vysielala, popri tom by sa robilo na nejakej analýze, a potom počas leta, čo sú dva mesiace, keď majú Reportéri pauzu, by sa mohli dať dohromady výstupy a názory, čo ďalej.

Ste tvárou Reportérov, moderovali ste ich. Povedal vám Rezník, že s vami ráta ďalej?

Ja som v zostave jediný externista.

Čo to znamená? Neprechádzate do spojenej redakcie s reláciou Občan za dverami, kam majú ísť ostatní redaktori Reportérov?

Nie. Nebola by to moja rola.

Rezník argumentuje sťažnosťami na reláciu. Rada pre vysielanie ich za posledné tri roky dostala jedenásť, ako opodstatnená bola vyhodnotená len jedna. Hovoril pred vami o konkrétnej reportáži, s ktorou mal byť problém?

Nie. Naopak, ozvala sa kolegyňa, ktorá bola autorkou príspevku o Matici slovenskej, o ktorom vieme, že Matici prekážal. V matičných Slovenských národných novinách vyšlo, že sa Matica obrátila priamo na televíziu. Kolegyni prekážalo, že v oficiálnom vyjadrení RTVS k tomuto príspevku sme boli dopredu submisívni, v situácii, keď to bolo nepatričné.

Hovorkyňa RTVS vtedy o sťažnosti Matice na Reportérov napísala: „Ak dospejeme k názoru, že sme v reportáži pochybili, tak uvedieme veci na pravú mieru, lebo sa domnievame, že ku kultúrnemu výkonu verejnoprávnej služby patrí aj právo na omyl a jeho následnú nápravu.“ Toto vyjadrenie máte na mysli?

Áno. Šéf spravodajstva Juraj Rybanský tvrdil, že toto vyjadrenie nebolo submisívne, veď tam len odznelo, že ak prídeme na to, že sme spravili chybu, budeme konať. No ak sa niekde objaví veta o tom, že všetci máme právo na omyl, tak som presvedčený o tom, že ide o sumbisívnu reakciu. Tak či tak, toto bol jediný príspevok, o ktorom prebehla konkrétna debata, aj keď na podnet autorky. O ničom inom sme sa nerozprávali.

Pavol Fejér. Foto N – Vladimír Šimíček

Vy si za reportážou o Matici stojíte?

Kolegyňa, ktorá bola autorkou reportáže, si za ňou stojí. Podľa reakcie na sťažnosť, ktorú vypracovala pre vedenie, rozoberala najmä to, koľko zo štátneho príspevku pre Maticu reálne dostávajú regionálne matičné domy a odbory a koľko ide na výdavky centrály. V matičných Slovenských národných novinách spochybnili jej čísla, sami pritom používali sumy bez DPH, aby to percento výdavkov na chod centrály vyzeralo nižšie. Faktograficky bola podľa kolegyne reportáž v poriadku. Ak je problém s ideovým rozmerom reportáže, to už je otázka na nejakú redakčnú debatu.

Mohol tento jeden príspevok spustiť rozhodnutie o zastavení celej relácie?

Nemyslím si, že bol spúšťačom. Skôr ide o to, že sa nabaľovala snehová guľa. Napriek tomu, že existovali výhrady voči Reportérom, že nie sú takí, akí by mohli byť, občas niektorým mocným na otlak šliapli. Aj keď uznávam, že to často nebolo také priamočiare, ako vídame v printových médiách. Ale na druhú stranu, ani sme sa nevyhýbali kritike mocných, veľa vecí sme pomenovali otvorene, a to mohlo prekážať. Reportáž o Matici mohla byť posledná kvapka. Som presvedčený, že keď páni z vedenia prišli s rozhodnutím zastaviť reláciu, nemali to pripravené veľmi dopredu.

Prečo si to myslíte?

Bolo by predsa oveľa kulantnejšie, ak by prišli v decembri, po poslednej relácii pred vianočnou pauzou, a povedali: „V januári už nevysielate“. No my sme sa vrátili, aby sme odvysielali dve vydania, a po nich už nič. To je veľmi zvláštne.

Jaroslav Rezník ešte v decembrovom rozhovore pre Denník N dával Reportérov za príklad, ako RTVS nešetrí ani vládnu koalíciu. Žiadne rušenie vtedy nespomínal. Myslíte si teda, že mu to napadlo až v januári?

To je tá otázka – či to napadlo jeho, alebo či jeho niekto napadol.

Na to skúste odpovedať vy.

Myslím, že všetko je v tej slovnej hračke. Ja si pocitovo myslím, že išlo o spoločnejšie riešenie, a nerozhodol sa len sám generálny riaditeľ.

A kto bol podľa vás v tej spoločnosti, ktorá na to mala vplyv?

Pozadie, ktoré ho do funkcie delegovalo, a ktoré za ním stojí. Mocní tohto štátu.

Buďme konkrétni. Do funkcie ho pretlačila najmä SNS.

Neviem, komu všetkému je zaviazaný.

Jaroslav Rezník tvrdí, že za svoje zvolenie necíti vďačnosť k nikomu. Aspoň to povedal v našom rozhovore.

Povedal tam aj, že mu politici so svojimi sťažnosťami nevolajú.

Tomu snáď neveríte?

Budem diplomatický a poviem, že telefonát nie je jediná forma komunikácie.

Nie je rok 1998. Môže sa dnes, v roku 2018, stať, že verejnoprávna televízia ustúpi tlaku nejakých politikov a zastaví reláciu?

Ak sa pýtate, či je to normálne, tak nie, normálne to nie je. Žijeme však takú dobu. Pri politickej nominácii sa to vylúčiť nedá.

Vedenie RTVS pri zastavení Reportérov neargumentuje len sťažnosťami, ale aj trinástimi súdnymi žalobami, v ktorých ide o tri a pol milióna eur…

…vôbec neviem, či je toto presná informácia.

Neviete, koľko žalôb sa voči Reportérom vedie?

Nie, viem len o žalobách, ktoré sa týkajú mojich príspevkov. Ale aj to je signifikantný príznak poddimenzovanej redakcie, ktorá sa stretávala len z výrobných dôvodov. Vedeli sme o sebe len to, kto na čom robí, a kedy to dodá. Nefungovali medzi nami nejaké spoločné redakčné diskusie, nevedeli sme, koho tlačí aká topánka. Tieto veci sa riešili partikulárne, nie v kolektíve.

Aké žaloby sa týkajú vás?

Mám dve reportáže, pre ktoré je žalovaná televízia. Prvou je reportáž o pedofilnom kňazovi z Nevidzian, v ktorej som kritizoval nitrianskeho biskupa za to, že voči tomuto kňazovi nekonal včas. Pán biskup to odmieta a trvá na tom, že problém riešil, len čo sa o ňom dozvedel.

A nebolo to tak?

V tom prípade išlo o to, že spomínaný kňaz mal problémy už v inej dedine, o čom vedel aj vtedajší redaktor televízie TA3, na ktorého sa obrátila rodina obťažovaného dievčaťa. Aj keď si rodina medializáciu rozmyslela, redaktor príspevok odvysielal s tým, že sa prípad mal uhladiť u pána biskupa. Z toho vyplýval aj môj komentár, v ktorom som tvrdil, že biskup mohol konať skôr. Nehovoriac o tom, že biskup musel vedieť o následnom vyšetrovaní druhého prípadu obťažovania v Nevidzanoch. Napriek tomu začal konať, až keď sa prípad dostal na verejnosť.

Čoho sa týka druhá žaloba voči vám?

Mečiarových amnestií. V reportáži som kritizoval rozhodnutie jedného ústavného sudcu, ktorý so svojím senátom rozhodol o oprávnenosti sťažností SIS-károv na základe faktu, že platia Mečiarove amnestie.

Je samotná existencia žaloby argumentom pre stopnutie relácie?

Ak niekto niekoho žaluje, ešte to nemusí znamenať, že má pravdu. V našej robote sa často stretávame s tým, že autormi žalôb sú tí, ktorí nemajú čisté svedomie. Je to pre nich spôsob, ako si vylepšiť imidž, aj keď pravda nie je na ich strane. Súčasné vedenie RTVS je vo funkcii len chvíľu. K žalobám, ktoré spomínajú, prišli ako k hotovej veci. Pre minulé vedenie žaloby zjavne taký problém neboli, lebo reláciu nezrušili. Žaloby priamo vyplývajú zo žánru investigatívnej relácie.

Paradoxné je, že sa bavíme o tom, že Reportéri boli zastavení, lebo mohli niekomu prekážať, a pritom šéfredaktor českých Reportérov Marek Wollner hovorí, že ste nešli po najväčších rybách, ale len okolo nich našľapovali, a všímali ste si skôr malé kauzy.

Tento postreh je pravdivý a presný.

Zaujímavé, že to uznávate. Prečo to tak bolo?

V čase, keď som prišiel do Reportérov, relácia bola nastavená tak, že sme politické veci – až na výnimky – veľmi nerobili.

Teoreticky ste to mohli zmeniť, nie?

Nebol to môj záber, ja som ani predtým nerobil politické kauzy. Ale venoval som sa mnohým výbušným témam, či už únosu prezidentovho syna, alebo Mečiarovým amnestiám, ktoré sa mohli podpísať pod nabaľovanie snehovej gule nespokojnosti s našou reláciou, o ktorej som hovoril. Lebo tieto témy išli aj na triká politikov.

Chýbali relácii ľudia, ktorí by sa politickým kauzám venovali?

Určite. Relácia bola nepochybne poddimenzovaná, a nešlo len o redaktorov. Chýbal nám dramaturg, tipér, niekto, kto by dokázal prinášať témy, na ktorých by sa pracovalo. Reportéri boli idúcim vlakom, tím redaktorov mal ustálenú podobu, a museli by ste sa spýtať každého jedného z nich, prečo nešiel do otvorenej konfrontácie s politikmi. Nechcem sa z ničoho vyviňovať, nepochybne mohol ktokoľvek z nás doniesť nejakú výbušnú kauzu. No tá relácia taká nebola, do veľkej miery sa venovala publicistike, ktorá dostala prívlastok občianska, a sporom jednotlivcov a kompetentných úradov. Ale aj v takýchto reportážach sme vedeli byť k štátnej moci kritickí. Aj to, že sme sa zastávali občana pri jeho boji s úradmi či so súdmi, považujem za dôležité. Tým, že sme boli občianski, sme boli aj kritickí.

Čiže, Reportéri nemali kapacitne na to, aby otvorili kauzy typu Bašternák, piešťanské cétečko či eurofondy na ministerstve školstva?

Môžem hovoriť len za seba. Ja som takéto témy neprinášal a priznávam, že som cítil, že by sme mali problémy, ak by sme do takýchto káuz išli. Pripúšťam istú opatrnosť. No aj takýmto kauzám sme sa zvykli venovať z istého odstupu, a aj keď sme ich neotvorili, prinášali sme o nich súhrnné materiály. Príkladom môžu byť práve Mečiarove amnestie a únos alebo napríklad kauza kompa.

Pavol Fejér. Foto N – Vladimír Šimíček

Potrebovali ste teda nových ľudí?

Áno.

Prečo sa ich nepodarilo pre reláciu získať? Bol problém v peniazoch, alebo ich nikto ani nehľadal?

To netuším. O doplnení tímu sa hovorilo. Osobne si myslím, že ak by to boli ľudia, ktorí by do Reportérov prišli zo spravodajstva RTVS, priniesli by do dramaturgie relácie aj témy, ktoré môžeme nazvať ako politické. Už preto, že sú z denného spravodajstva zvyknutí byť na pulze dňa.

Myslíte na niekoho konkrétneho z redaktorov RTVS?

Nechajme to vo všeobecnej rovine.

Bývalý šéf spravodajstva Lukáš Diko povedal, že aj on zvažoval stopnutie Reportérov na rok, aby sa začala investigatíva robiť inak. Prečo ani za minulého vedenia nebola relácia posilnená tak, aby bola obsahovo lepšia?

To nie je otázka na mňa. Lukáš to síce pomenoval, ale až keď odišiel. Musí si sám v sebe vyriešiť, či je to korektné, už preto, že tým spravil medvediu službu novému vedeniu, ktoré môže hovoriť, že nie sú prví, ktorým napadlo Reportérov zastaviť.

Stalo sa niekedy, že ste mali na stole výbušnú kauzu, a vy ste ju z opatrnosti nerobili?

Nie, nič také sa nikdy nestalo.

Čo bude ďalej s vami? V RTVS končíte?

Predpokladám, že už som skončil. Mám pocit, že odloženie relácie bolo najmä taktickým krokom, aby to navonok nevyzeralo tak výbušne. Predpokladám, že čas, počas ktorého sa bude relácia analyzovať, sa využije na to, aby sa urobili isté mantinely, čo sa môže robiť, a čo nie, a kto to môže robiť, a kto nie. Ja ako externista vlastne už v redakcii nie som.

Prestup do redakcie Občan za dverami vám neponúkli?

Išlo o všeobecnú ponuku, možno by som tam aj mohol ísť. Ale to už naozaj nie je moja šálka kávy.

Dlhé roky ste robili televíznu investigatívu. Kam pôjdete?

Neviem, teraz sa musím spamätať z toho, čo sa stalo. Keď som odišiel z Markízy a Paľby, mal som pocit, že sa už k investigatívnej publicistike nevrátim. Robil som dve kriminalistické relácie a aj som si trochu vydýchol, lebo investigatíva nie je ľahká robota. No keď po čase prišla ponuka od Lukáša Dika ísť do Reportérov, prijal som ju. Moje reportáže prinášali výsledky ľuďom, ktorých sa týkali, a boli poučením pre iných. To mi nabíjalo batériu.

Veríte ambícii Jaroslava Rezníka vrátiť Reportérov na obrazovku ako silnú investigatívnu reláciu, ktorá pôjde niekomu po krku?

Verím prvej časti vašej otázky.

Teda, že Reportéri v nejakej forme prežijú.

Áno, už preto, že zastavenie relácie so sebou prinieslo vlnu reakcií, aj keď nie takú, že by to mohlo niekým otriasť.

A pôjdu niekomu po krku?

Nerád by som bol, aby to bolo tak, že síce niekomu po krku pôjdu, ale budú to najmä oponenti moci z druhej časti politického spektra. Ale to berte len ako pokus o žart. Podľa mňa sa skôr dočkáme pravidiel, ktoré reláciu zmenia. Ak bola dnes Reportérom vyčítaná malá farebnosť, tak sa obávam, že po pauze budú menej farební.

Pavol Fejér (59)

Pochádza z Košíc, absolvoval odbor bábkoherectvo na Divadelnej akadémii múzických umení v Prahe. Po vzniku televízie Markíza sa stal tvárou investigatívnej relácie Paľba. Z relácie odišiel ešte predtým, než ju Markíza definitívne zrušila. V Slovenskej televízii po roku 2008 moderoval krimi relácie Sonar a Obete a tí druhí. Neskôr ako externista spolupracoval na relácii Reportéri a dva roky ich moderoval, redakciu relácie neviedol.

RTVS za Rezníka

Teraz najčítanejšie