Rádiá majú hrať štvrtinu slovenskej hudby, Expres sa chce brániť

Na ministerstve kultúry dnes zorganizovali tlačovku s nezvyčajnou zostavou. Šéf rezortu Marek Maďarič, premiér Robert Fico a spevák Tublatanky Maťo Ďurinda na nej ohlásili novelu zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá rádiám nariadi, koľko slovenskej a koľko zahraničnej hudby by mali hrať.

Pre súkromné rozhlasové stanice bude platiť kvóta 20 percent domácej tvorby od budúceho roka a 25 percent od roku 2017. Vo verejnoprávnom vysielaní by mal podiel slovenskej hudby dosahovať minimálne 35 percent.

„Považujeme za správne, ak zákon určí, že aspoň štvrtina vysielanej hudby v našich rádiách bude mať slovenského autora alebo interpreta,“ píše ministerstvo v tlačovej správe. Ak zákon prejde parlamentom, platiť bude od 1. januára 2016.

Prečítajte si

Prečítajte si návrh zákona o kvótach pre slovenskú hudbu

Čo všetko je slovenská hudba?

Podľa zákona bude slovenským hudobným dielom nielen skladba v slovenčine, ale aj taká, ktorá má aspoň jedného autora či interpreta so slovenským občianstvom. Maďarič chce zároveň dosiahnuť, aby rádiá nerotovali len staré slovenské hity z 80. či 90. rokov. Preto nesmie byť každá piata hraná slovenská skladba staršia ako dva roky.

Minister kvóty nepovažuje za niečo nezvyčajné, lebo ich majú aj v ďalších krajinách. „Dopredu hovorím, že to nie je nič nelegitímne, ak by to tak niekto chcel nazvať,“ povedal. Niektoré špecializované rádiá si budú môcť zažiadať o výnimku na Rade pre vysielanie a retransmisiu. Ostatným bude v prípade nedodržiavania kvót hroziť pokuta od 99 do 1600 eur.

Kvóty už pred dvomi rokmi navrhoval poslanec Obyčajných ľudí Jozef Viskupič, vtedy Smer zákon nepodporil.

Fico: Ide o slovenskú identitu

Spevák Tublatanky Maťo Ďurinda, ktorý sa spolu s Jozefom Rážom z Elánu a ďalšími muzikantmi angažuje v Iniciatíve za slovenskú hudbu, loboval za kvóty už tri roky. „Takýto zákon je logický, lebo domáca produkcia je dlhodobo ignorovaná.“

Ďurinda bol za bývalým predsedom parlamentu Pavlom Paškom, trikrát ho prijal Maďarič a dvakrát navštívil aj premiéra Fica. „Som hromozvodom rôznych iniciatív a túto som považoval za potrebnú,“ povedal Fico.

Nový zákon považuje za otázku podpory slovenskej identity. „Niekto to môže považovať za okrajovú formu, ale ja v tom vidím aj ekonomický prínos,“ vysvetlil s tým, že podpora slovenských umelcov sa môže odraziť na zvýšenom výbere DPH.

Sociológ Martin Slosiarik si nemyslí, že Fico svojou prekvapivou prítomnosťou na tlačovke o slovenskej kultúre reaguje napríklad na rastúce preferencie Slovenskej národnej strany. „Skôr je to o tom, že myšlienka kvót na slovenskú hudbu v rádiách má podporu verejnosti,“ vraví.

To tvrdí aj ministerstvo. V prieskume verejnej mienky pre Slovenský ochranný zväz autorský 70 percent ľudí povedalo, že by privítalo viac domácej tvorby v rádiách.

Video: Kušnierik: Ďurinda chce, aby ho viac hrávali, ale nevyjde mu to (Martina Pažitková)

Rádiám sa novela nepáči

Ďurinda s muzikantmi chceli pôvodne presadiť, aby bola v éteri až tretina pesničiek od domácich interpretov, kým rádiá ministrovi navrhovali desať percent. „To pre nás nebolo prijateľné,“ hovorí spevák.

Hudobníci zároveň požadovali, aby sa zákon neobchádzal tým, že by rádiá slovenskú hudbu púšťali v noci. To novela zohľadňuje: do podielu slovenskej hudby sa budú započítavať iba skladby odvysielané od šiestej ráno do polnoci.

Samotné rádiá novela nepotešila. Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc vo svojom stanovisku napísala, že ich „prekvapila“, komerčné Fun rádio hovorí o chybe.

„Považujeme to za nešťastné riešenie,“ reagovala hovorkyňa stanice Petra Lehká. „Ak by bol zo strany poslucháčov záujem, tak by sme viac slovenskej hudby hrali. Obávame sa odchodu poslucháčov k iným platformám, ako sú MP3-ky.“

Rádio Expres dokonca zvažuje, že sa bude brániť na súde. Zákon podľa nich môže byť pre niektoré hudobné formáty likvidačný. „Ide o výrazný zásah do slobody mediálneho podnikania, ktorý je svojou formou aj rozsahom absolútne neopodstatnený, keďže reálne nerieši žiaden existujúci problém,“ povedal riaditeľ Expresu Ivan Antala.

Verejnoprávna RTVS pripomína, že už teraz hrá viac slovenskej hudby ako komerčné rádiá, u ktorých to zväčša nie je viac ako desať percent. Na okruhu Regina je slovenských viac ako polovica pesničiek, na rádiu Slovensko tretina.

„My v čase od šiestej ráno do polnoci už niekoľko rokov hrávame priemerne 3-4 slovenské piesne za hodinu, plus máme naše slovenské autorské špeciály typu Demovnica, Pohoda live, D2. Samozrejme, môžeme očakávať otázku: ‚No dobre, keď 3-4, prečo nie 5-6?‘ Ja vravím: odsúhlaste si, čo chcete, ak si želáte, aby poslucháči znenávideli to, čo ešte včera mali celkom radi,“ reaguje dramaturg rádia_FM Daniel Baláž.