Róbert Fico na tlačovke zamával papiermi na kamery. Vyhlásil, že sú to dôkazy jeho tvrdení, ale novinárom ich odmieta ukázať.
Nie, nejde o potvrdenie od talianskej prokuratúry, že neeviduje žiaden telefonát Fica s Antoninom Vadalom. Tlačovka, o ktorej je reč, prebehla začiatkom roka 2010 uprostred predvolebnej kampane.

Keď príde reč na mizernú kvalitu vyšetrovania, vedenie polície často odkazuje na prokuratúru. Rezervy vo vlastných radoch nespomína. Prácu vyšetrovateľa pritom kontroluje a usmerňuje aj jeho nadriadený. Ako fungovala táto poistka pri zbabraných kauzách? Pohľad na policajnú prácu, o ktorej sa veľa nehovorí.

Niekoľkoročné meškanie či vracanie eurofondov. Štátni audítori v minulosti upozornili na viacero pochybení pri elektronizácii zdravotníctva. Polícia ich zistenia preverovala dva roky. V lete prípad uzatvorila s tým, že žiaden trestný čin nenašla. Manažérske zlyhania s obrovským dopadom tak zostávajú nepotrestané.

Dobrou správou je, že niektoré zmeny sa podarili a slovenské zdravotníctvo ušetrilo milióny na predražených nákupoch špeciálnych materiálov a zdravotníckych pomôcok.
Prvou zlou správou je, že sa dalo ušetriť viac.
Druhou, že ani tri roky nestačili na to, aby zodpovední dokázali niečo zásadnejšie urobiť s cenami za niektoré diagnostické vyšetrenia. Firmy, ktoré ich vykonávajú, vďaka rozprávkovým ziskom žijú podnikateľský sen.

Keď štát pred deviatimi rokmi hľadal dodávateľa eHealthu, povedal súťažiacim, čo od nich chce, ale nie, koľko toho chce. Úrad pre verejné obstarávanie nechápal, ako mohli firmy naceniť svoje ponuky. Tender vtedy podpisoval Richard Raši. Dnes má ako vicepremiér pod palcom celú informatizáciu.

Hlavné výzvy pre políciu v priebehu ostatného mesiaca zásadne zmenili dve udalosti – okolnosti vraždy Jána Kuciaka a trestné oznámenie prokurátora špeciálnej prokuratúry Vasiľa Špirka. Dúfať, že v týchto výzvach polícia obstojí, aj keď ostane „všetko po starom“, je príliš optimistické. Jej úspešnosť objasňovania prania špinavých peňazí sa dlhé roky pohybuje na úrovni 10-18 %.

Slováci Nemcom tvrdili, že Mária Trošková je premiérova zahranično-politická poradkyňa. Píše o tom aktuálne vydanie prestížneho týždenníka Der Spiegel. Prečo Úrad vlády partnerom klamal? (Aktualizované o stanovisko Úradu vlády)

Podľa prvých plánov mala v roku 2013 fungovať telemedicína. Ešte dnes je sci-fi aj elektronické objednanie sa k obvoďákovi. Od nového roka sa má eHealth rozbehnúť naostro – po deviatich rokoch príprav. Čo štát celý ten čas robil? Rekonštrukcia manažérskeho debaklu.

Od vyhlásenia nástenkového tendra po podanie obžaloby prešlo takmer 10 rokov. To je doba, počas ktorej sa mohlo „premlčať“ kopec menej závažných trestných činov, ktoré sa v súvislosti s touto kauzou prípadne mohli stať. Kauza sa vyšetrovala osem rokov. Snáď horší ako tých osem rokov čakania je fakt, že nemáme dosť informácií na serióznejšie posúdenie toho, či tempo vyšetrovania bolo svižné, primerané alebo extrémne pomalé.
Ako dlho vyšetrujú kauzy susedia?

Pre nezávislosť súdnictva je dôležité, aby vládna moc nemala „páky“ na sudcov. Čo však, keď sudca začne zákon vysvetľovať priširoko, bez toho, aby mal podporu v zákone?
Problém sa (teoreticky) vyriešil disciplinárnymi senátmi, vytvorenými špeciálne pre sudcov. Tie majú prámoci sudcov potrestať – napríklad dočasným znížením platu, preložením na nižší súd, prípadne aj vylúčením zo sudcovského stavu.
Funguje však táto „samoočista“ súdnictva dobre?

Keby polícii niekto priniesol prípad s dobrými dôkazmi, šlo by to hladko? Aliancia Fair-play to vyskúšala. Upozornila políciu na zločin, a popísala, kde sa dajú nájsť podstatné dôkazy, ktoré navyše boli profesionálne zaistené. Napriek tomu ani po pol roku niet čo oslavovať.

Titulok nie je prehnaný. Táto možnosť skutočne je v návrhu infozákona, ktorý ministerstvo spravodlivosti posunulo do legislatívneho procesu.
Tradičné subjekty (zvyčajne úrady), ktoré musia odpovedať občanov na žiadosti o informácie (tzv. povinné osoby), ministerstvo navrhlo doplniť o právnické osoby, ktoré v ostatných troch rokoch prijali dotáciu, prípadne využívali eurofondy.

Každoročne sa nájde na Slovensku vyše stovka zdravotníckych firiem, ktoré svoju tržby zvýšia viac ako o milión eur oproti roku pred ním. Špeciálne farmaceutický biznis prináša prekvapujúce príležitosti.
Rozbehnúť firmu na Slovensku z takmer ničoho, bez väčších investícií a za tri roky vybudovať firmu s obratom 47 miliónov? Aj to ide…

Plytvanie v zdravotníctve býva zužované na kradnutie či iný zlý úmysel. Zadlžené nemocnice však ukazujú, že za predraženia môže aj zlý systém. Firmy ho dlhodobo úverujú a premietajú to do cien. Bez dlhov by mnohé tovary mohli zlacnieť o 1 až 10 percent. Ak sa oddlženie podarí, štát môže ušetriť milióny.

Ministerstvo zdravotníctva minulý rok okresalo divoký biznis s kardiomateriálom. Tomáš Drucker dnes žiada do rezortu viac peňazí, inak naznačuje odchod. Príklad z Česka však stále ukazuje obrovské rezervy aj pri tovare, ktorý štát už niekoľkokrát zlacnil. Čo robia v Česku inak?

Stretnutie mimovládok u premiéra sa zorganizovalo narýchlo. Podvečer zazvonil telefón a z Úradu vlády nás oslovili s prosbou, či by sme sa o deň na to nestretli s premiérom. Rád by prediskutoval „možnosti spolupráce na prevencii v boji proti korupcii“.

Skrývanie majiteľov cez nastrčené firmy konečne zabolí. Úrad pre verejné obstarávanie potrestal spoločnosť InterMedical, ktorá mu neukázala svojich vlastníkov skrytých na Cypre. Do štátneho rozpočtu pribudne 10-tisíc eur. Na prípad minulý rok úrady upozornila Aliancia Fair-play.

Niekedy sa zdá, že štát lajdácke firmy netrestá, ale odmeňuje. Za nezaslanie účtovných závierok ich môže nechať zrušiť a predpokladá pritom, že nemajú žiaden majetok. Ak sa nenájde nikto, kto by preukázal opak, firma môže ľahko zmiznúť zo sveta aj so svojimi dlhmi. Žilinský sudca Jaroslav Macek vysvetľuje, aký môže byť zmysel tohto pravidla a ako funguje v každodennej praxi.

Zdravotníctvu viditeľne chýbajú peniaze, minister žiada viac. Po viacerých kauzách pripravil štát opatrenia, ktoré mali ceny zraziť. Aj zrazili, ale prekvapivo nie tak, ako by efektívne opatrenia mali. Keby sme nakupovali ako Česi, len pri jednom zdravotníckom tovare sme mohli ušetriť najmenej poldruha milióna eur.

Štát dokáže vymazať problémovú firmu, ktorá mu dlhuje peniaze. Treba mu len dať správnu zámienku.

Prednedávnom Aliancia Fair-play upozornila, ako si Ladislav Bašternák a jeho firmy navzájom predávali pozemok na bratislavskom Hradnom vrchu. Teraz sa ukázalo, že sa pri tom platilo na rovnaký bankový účet. Bez ohľadu na to, či ho predával Bašternák alebo jeho firma LTB Rent.
Vzniká tak pochybnosť, či firma LBT Rent za nehnuteľnosť nejaké peniaze dostala. Ak nie, existovala by možnosť, ako ich vymôcť a zaplatiť štátu časť dlhov na daniach.

V novom eurofondovom koši je pripravených 800 miliónov eur na informatizáciu. Ak ich chce štát využiť efektívnejšie než doteraz, mal by zlepšiť verejné obstarávania. Pri „starých“ eurofondoch vyzerali súťaže často tak, akoby na Slovensku žiaden trh s IT firmami neexistoval.

Ani najnovšie aktivity Ladislava Bašternáka nevzbudzujú veľa dôvery. Opäť sa týkajú luxusných nehnuteľností na kopci pod bratislavským Slavínom – asi 100 metrov od komplexu Bonaparte.

Aliancia Fair-play sa rozhodla ponúknuť za firmu Roberta Kaliňáka a Jána Počiateka desaťnásobok hodnoty, ktorú oni pokladali v roku 2012 za primeranú. Ponuku na odkup celého podielu firmy FoRest, s. r. o. podáva verejne.

Minister vnútra má čo vysvetľovať nielen ohľadom kúpy Baštrnákovho podielu v B. A. Haus.
Robert Kaliňák a Ján Počiatek totiž odkúpili podiel v spoločnosti FoRest, s. r. o. – za dve eurá, hoci mal účtovnú hodnotu 37-tisíc eur.
Robert Pintér, ktorý im podiel na firme predal, začal približne v tom čase na ministerstve veľkú kariéru.

Štátne IT je často kritizované najmä ako čierna diera, v ktorej miznú peniaze a nevychádza z nej žiadny úžitok. Mnohé projekty však dávajú zmysel a majú šancu ušetriť občanovi čas a peniaze. Len samotná cesta k nim je často pokrivená a hrozia pri nej predraženia. Taký je aj príbeh Registra právnických osôb a podnikateľov.

Z obchodu medzi Ladislavom Bašternákom a Robertom Kaliňákom sa podarilo urobiť pre smrteľníka neprehľadnú sieť rozličných verzií, kde okrem iného jedno tvrdenie ministra odporuje druhému, či účtovnej evidencii. V zásade sa snaží odkomunikovať, že nie je nič zlé na tom, že odkúpil obchodný podiel od Bašternáka.
Podstatné je však aj to, či ho neodkúpil prilacno. To by totiž niekomu mohlo pripomínať skrytý dar – či úplatok.

Účtovné výsledky spoločnosti Real Forum Invest, s. r. o. za rok 2011 rozprávajú jednoduchý, no zaujímavý príbeh. A nielen tým, že jedným z jej spoločníkov a konateľov bol Ladislav Bašternák – človek, od ktorého si prenajíma byt premiér Fico. Táto firma patrí medzi tie, o ktorých sa píše v súvislosti s možným podvodom s DPH a stavala komplex Bonaparte, kde premiér býva.

Ako autor materiálu „3 top historky zo zdravotníctva. O rozprávkových platoch a o rozprávkovom plytvaní“, cítim potrebu napísať pár viet k reakcii spolumajiteľa a konateľa firmy Operatíva medicínska spoločnosť Petra Augustina. Podľa neho sa v spomínanom materiáli „viaceré tvrdenia autora dokazateľne nezakladajú na pravde“.

Veľa sa hovorí o tom, na čo v zdravotníctve peniaze nie sú. Tri príklady ilustrujú, na čo všetko v zdravotníctve peniaze máme a ako to v zdravotníctve funguje.