Účtovné výsledky spoločnosti Real Forum Invest, s. r. o. za rok 2011 rozprávajú jednoduchý, no zaujímavý príbeh. A nielen tým, že jedným z jej spoločníkov a konateľov bol Ladislav Bašternák – človek, od ktorého si prenajíma byt premiér Fico. Táto firma patrí medzi tie, o ktorých sa píše v súvislosti s možným podvodom s DPH a stavala komplex Bonaparte, kde premiér býva.

Ako autor materiálu „3 top historky zo zdravotníctva. O rozprávkových platoch a o rozprávkovom plytvaní“, cítim potrebu napísať pár viet k reakcii spolumajiteľa a konateľa firmy Operatíva medicínska spoločnosť Petra Augustina. Podľa neho sa v spomínanom materiáli „viaceré tvrdenia autora dokazateľne nezakladajú na pravde“.

Veľa sa hovorí o tom, na čo v zdravotníctve peniaze nie sú. Tri príklady ilustrujú, na čo všetko v zdravotníctve peniaze máme a ako to v zdravotníctve funguje.

Firma InterMedical dosahuje v zdravotníctve rozprávkové zisky. Jej papierových majiteľov treba hľadať na Cypre cez tri ďalšie firmy. Prečo ich firma neuvádza v protischránkovom registri?

Bruchá na slovenskom zdravotníctve si mastia „cyperskí“ podnikatelia. A to napriek štátom ohlásenému boju proti schránkovým firmám. Niektoré ich firmy dosahujú v zdravotníctve obrovské zisky. A aj slová „vysoko rentabilné podnikanie“ sa zdajú nedostatočné – napríklad pri pohľade na výsledky firmy InterMedical.

Televízne reklamy presviedčajú, že netreba chodiť na úrady, lebo stačí využiť štátom zriadenú elektronickú schránku. Kliknutím vraj vybavíte skoro všetko. K realite to má veľmi ďaleko. Hoci úrady a inštitúcie majú už niekoľko mesiacov povinnosť vybavovať agendu podanú cez elektronické schránky, drvivá väčšina z nich si tú svoju neotvára. Nie dnes, či tento týždeň. Nikdy. Elektronicky podanú agendu jednoducho nevybavuje.

Takto pred rokom sa verejnosť v zime na uliciach búrila proti predraženým nákupom v zdravotníctve. Padali vysoké politické hlavy a ukazovalo sa, že z podivných obchodov so štátom profitujú schránkové firmy s utajenými vlastníkmi. Politici vyhlásili schránkam vojnu a sľúbili zakázať ich účasť v obstarávaní. Parlament napokon prijal a na niekoľko pokusov opravoval sľúbený zákon. Pozreli sme sa na to, či schránkam v obchodovaní so štátom naozaj odzvonilo.

Brusel nám poslal z eurofondov milióny, aby sme nemali zaprášené cesty. Státisíce sa stratili v drahých či zbytočných nákupoch.

hovorí pre Alianciu Fair-play účastník kritizovanej konferencie TechMatch Filip Kubiš. Na konferencii zastupoval jeden zo slovenských startupov. Pýtali sme sa aj na to, prečo sa rozhodol TechMatchu zúčastniť a či organizátori robili rozdiel medzi slovenskými a zahraničnými účastníkmi.

Internetom prebehla vlna odporu proti predraženej konferencii TechMatch. Riaditeľ Slovak Business Agency vyzval Alianciu Fair-play, aby výdavky nezávisle posúdila. Prijímame a tu je naša odpoveď.

Záchrana drobných stavebníkov pred Váhostavom zrejme vyústi do toho, že sa štát stane menšinovým vlastníkom stavebného giganta. Bude tak partnerom doteraz veľmi nezodpovedne podnikajúcej firmy, ktorá je pod vplyvom veľkopodnikateľa Juraja Širokého. Scenár vlastníka menšinového podielu v podniku z portfólia Širokého si už v minulosti vyskúšalo mesto Bratislava.

Český súd vrhol na Juraja Širokého temný tieň. Pri šiestich obchodoch, ktorými boli rozkrádané harvardské fondy, ho označil za „spolupracovníka” Viktora Koženého. Podpísal totiž zmluvy, ktoré fondy pripravili o vyše štvrť miliardy korún. Kožený dostal desať rokov natvrdo. Aliancia Fair-play zistila, že Širokého polícia v skutočnosti ani nevyšetrovala.

A je to. Juraj Široký vyhral. Môže ďalej hrať najvyššiu ligu bez trestných bodov či straty majetku. I keď jeho firma doteraz obtiahla väčšinu spoluhráčov. Naopak, na odškodnenie obetí sa násilím poskladáme všetci. Príbeh nedotknuteľných, ktorí stoja nad zákonom, sa však opakuje už roky. Dokonale ovládli štát, jeho politikov i inštitúcie. Dokedy im to dovolíme?

Váhostav-SK pred vstupom do reštrukturalizácie obchodoval aj s jemu blízkymi firmami. „Rodinné“ firmy však záhadne vyplatenie podlžností nežiadajú vôbec alebo len v malej miere. Ako všetci ostatní dodávatelia, aj ony mali počas neskorej jesene pár týždňov na to, aby ich oznámili správkyni. Zvonku to vyzerá, akoby svoje peniaze od Váhostavu nechceli.

Váhostav dlhuje takmer 15-tisíc eur bývalému členovi svojho predstavenstva. Správkyňa ho zaradila medzi veriteľov, ktorí v ozdravení dostanú viac, ako mu podľa zákona prináleží. Táto jej fatálna chyba môže snahu o ozdravenie firmy definitívne ukončiť.

Aliancia Fair-play získala dôkazy o tom, že riaditeľ Váhostavu Marián Moravčík zastupoval schránkovú firmu Lomark, ktorej stavebný gigant dlží peniaze. Dokonca toľko, že sa schránka prepracovala do veriteľského výboru s obrovským vplyvom na prežitie či pád Váhostavu. Pikantné je, že Marián Moravčík ani Váhostav vraj pozadie schránok nepoznajú a pomoc od nich mal vyrokovať Juraj Široký.

Veľký politický tresk vo Váhostave sa skončil. Drobní stavebníci si vydýchli. S nimi aj premiér Fico a hlava Váhostavu Široký. Podaril sa im majstrovský kúsok — odklonili pozornosť od toho najpodstatnejšieho a všetkých nás dobehli.

Z kúzelníckej show, ktorú predvádza Váhostav-SK pokusom o ozdravenie, akoby pozornosti unikali tri majstrovské kúsky.

Na ozdravenie stavebného gigantu Váhostav dohliada mladá neskúsená právnička Petra Gabrišová. K jednému z veriteľov Váhostavu by mohla mať bližšie ako k ostatným. Nezastupuje viac záujmy schránok v pozadí Váhostavu a Doprastavu než dohľad nad slušným ozdravením firmy?

Drobní podnikatelia a živnostníci, ktorých Váhostav-SK nechal zadarmo budovať diaľnice, mnohým pripomínajú príbehy nevoľníkov, ktorí v cárskom Rusku zadarmo budovali cesty, pričom ešte čelili opovrhovaniu zo strany mocných.

V ostatných týždňoch dvíhajú ľuďom krvný tlak najmä snahy Váhostavu zbaviť sa svojich dlhov na úkor drobných stavebníkov. Rúca sa však aj ďalšia fabrika zo Širokého skupiny – Plastika. A to aj napriek tomu, že do jej záchrany zatiahli majitelia vo veľkom i štát.

Poslanci Smeru pod zámienkou boja proti schránkovým firmám nenápadne schválili možnosť nakupovať pre štát úplne bez súťaže.

Firma mala zisk na úrovni 80 % tržieb – každé vynaložené euro prinieslo 5 eur späť.