Členka Súdnej rady Petra Príbelská, sudkyňa správneho kolégia Najvyššieho súdu, poskytla Denníku N rozhovor, o ktorom by sa dalo povedať, že je hlavne motivovaný snahou o dosiahnutie zmeny toho, ako sa má obsadzovať pripravovaný Najvyšší správny súd.

Len ťažko je možné si predstaviť, že dnešné ďalšie zatýkanie bratislavských sudcov by bolo možné bez zatknutia a zbavenia vplyvu šéfa prokurátorskej mafie, známeho pod prezývkou JUDr. Dušan K.

Nielen to, čo sa dozvedáme z článku na topky.sk, ale hlavne reakcia prokuratúry je potvrdením toho najhoršieho, čo o prokuratúre už vieme.

Dostal som dnes mail nasledujúceho znenia, kde prílohou boli pripomienky k práve prerokovávanému návrhu zákona o voľbe generálneho prokurátora. Z mojej reakcie, ktorú dávam nižšie, je, dúfam, jasná aj podstata týchto pripomienok, nielen dôvody, pre ktoré s nimi nesúhlasím.

V rozvíjajúcom sa víre kočnerovských informácií, keď sa sudcovská mafia uzatvára do kruhovej obrany, je vhodné si pozrieť, ako a čo sa zmenilo v myslení vedenia súdov a sudcov na rozhodujúcich súdoch.
Je Súdna rada stále ovládaná trestne obvineným bývalým predsedom Krajského súdu v Bratislave Sádovským tak, ako to naznačujú tí, ktorí vedú rozhovory s jej predsedníčkou Praženkovou?
Dokedy zostanú súdne funkcionárky, ktoré podľa informácií z Kočnerovej Threemy, uznanej súdom za hodnoverný dôkaz a uverejnenej sudcom Krajského súdu v Bratislave Šamkom, sú nástrojom na uspokojovanie sexuálnych potrieb (ešte stále sudcu) Sádovského?
Vidíme spomínané (či iné) osoby z vedenia súdnictva rovnakými očami, alebo sa náš názor zmenil?
Znamená to, že ak niekto pozná a v rámci plnenia si svojich ústavných povinností pomenuje o tri roky skôr ako ostatní vážny celospoločenský problém, dopúšťa sa deliktu, za ktorý má zaplatiť nielen svojou reputáciou ale aj existenciou?
Nech si každý zodpovie sám. K tomu, aby taká odpoveď bola správna, možno pomôže si (znova) prečítať moju reakciu na články spred troch rokov, ako ju uvádzam nižšie.
Ako veľmi sa veci za tri roky zmenili? Ťažko povedať. Ako pre koho!

Tento týždeň sa nám potvrdilo, že boj za právny štát je aj (a možno hlavne) boj proti jednotlivcom, ktorí potrebujú, aby sudcovia mohli vynášať rozsudky aké chcú, a teda niektorí aj v súlade s tým, ktorá zo strán zaplatí (alebo zaplatí viac). A tiež, aby v prípade, že ste jedným z takých jednotlivcov a zároveň sudcom, ste na svojej strane mali nielen svojho obhajcu, ale aj generálnu prokuratúru.

Vo Washingtone sa pobúrenie nad návrhom na stiahnutie obžaloby poradcu prezidenta Trumpa Generálnym štátnym zástupcom Williamom Barrom zmenilo na údiv, keď federálny sudca Sullivan naznačil, že by vec nemusela byť taká jednoduchá.

Výzva sudcu z Okresného súdu v Trnave, smerovaná sudcom,[1] a s ňou súvisiaca komunikácia (zverejňujem všetko, viď nižšie) je znamením toho, až ako vážna je situácia na našich súdoch. Z postojov takto vyjadrených je jasné, že Slovensko bude potrebovať veľa úsilia a rozhodnosti, aby spravodlivosť u nás dosiahla úroveň aspoň približne takú, aká je bežná v Českej republike. Kde súdnu radu ako na Slovensku nikdy nemali.

Emeritná sudkyňa Mária Laufová sa nepochybne v dobrom úmysle zamýšľa vo svojom článku nad potrebou očisty justície. Volá po tom, aby ju urobili samotní sudcovia.

Minister Gábor Gál uviedol na Facebooku jeho ministerstva nasledujúce zaujímavé tvrdenia. S tým druhým z nich súhlasím:
Pre mňa sa na základe týchto smiešnych vyjadrení rovná Alojz Baránik (SaS) Štefanovi Harabinovi. Takto justíciu neočistíme.

Michal Havran svojimi publikovanými názormi rád testuje hranice toho, čo je prijateľné v našej spoločnosti.

Že sudca Šamko považoval za potrebné obhajovať prijateľnosť prijatia sudcu Lindtnera za advokáta, hovorí veľa o tom, ako veľmi bude treba zmeniť mentálne nastavenie vedenia súdnictva a významných sudcov. Od nadradenosti a vrchnostenskej izolácie treba sudcov primäť k pochopeniu étosu služby spoločnosti a zmyslu etiky ako základnej výkladovej normy práva a spravodlivosti.

V poslednom čase sa viacerí viac či menej opoziční politici viac či menej úprimne a viac či menej fundovane domáhajú toho, aby vraj verejní činitelia mali „hmotnú zodpovednosť“.

Predsedníčka Súdnej rady Praženková vytrvalo a podozrivo protežuje Moniku Jankovskú. Tým vážne spochybňuje úsilie o riadne fungujúcu justíciu.

Keď predseda senátu Krajského súdu v Bratislave uverejnil rozsudok v trestnej veci Filipa Rybaniča na svojej web stránke, dal tým možnosť sa k rozsudku vyjadrovať aj inak ako prísne formálne, teda dovolaním. S istým časovým odstupom využívam teda takú možnosť mojimi niekoľkými poznámkami.[1]

S prokuratúrou je treba urobiť rázny poriadok. Žiadne reči o potrebe nezávislosti. Koho? Mafie, ktorá dnes prokuratúru ovláda?

Európsky parlament aj Európska komisia vedia zatlačiť, ak sa rozhodnú, že im na niečom záleží. A že najvyšším predstaviteľom orgánov Európskej únie na Laure Codruta Kövesi ako Hlavnej Európskej prokurátorke záleží, je jasné z toho, kto a ako o nej hovorí.

Ozývajú sa teraz hlasy, že je čas, aby sa opozícia akosi pokúšala dohodnúť sa s koalíciou na menách zostávajúcich kandidátov na sudcov ústavného súdu. Toto sa pekne hovorí, ale ťažšie realizuje. Ako vždy, diabol je v detaile.

Na túto tému som niekoľko krát zmenil aj ja názor, a tak niet divu, že sa snažím zmeniť názor aj iných.

Dva dôležité výbory Európskeho parlament sa tento týždeň dohodli na tom, že Laura Codruta Kövesi je najsilnejšou kandidátkou na post hlavného európskeho prokurátora.

Aj keď sa to možno nezdá, práca parlamentnej opozície v súvislosti s procesom voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu nevyšla celkom nazmar.

Poslanci za vládnu koalíciu nedávno predložili, a v prvom čítaní aj schválili, novelu Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní nemajú mať povinnosť sa zaoberať aj anonymnými trestnými oznámeniami. Zdá sa ale, že ich vzťah k tomuto návrhu sa mení podľa okolností, ktoré nie sú jasné.

Od toho strašného dňa, kedy sme sa dozvedeli o tom strašnom vyvrcholení arogancie mafiánskeho štátu, všetkých zaujíma čo robila a robí polícia. Aj čo robila a robí prokuratúra. A politici a ich úradníci.

Nikto sa ale príliš nezaujíma o to, ako sa za to, v akom štáte žijeme, zaslúžili naše súdy. A akú rolu aj dnes zohrávajú a budú zohrávať pri snahách o budovanie právneho a spravodlivého štátu.

Fico, Pellegrini, Bugár aj Danko často ako dôvod svojich postojov a krokov používajú odôvodnenie zhrnuté do slova STABILITA.

Keď začne o podmienkach na voľbu ústavných sudcov hovoriť R. Fico, vieme, že sa chystá veľký podvod. Takýto výsledok sa dá čakať zvlášť, ak aj tí, ktorí majú záujem na slušnom fungovaní štátu, ako keby vopred vzdávali boj o prísnosť procesu, ktorý by nás k slušnému ústavnému súdu mohol doviesť.

V kľúčových okamihoch boja za to, aby sa Slovensko stalo právnym štátom, sa často vyskytujú právne názory, ktoré vytvárajú zmätok v mysliach ľudí. Potvrdzujú našu všeobecne zaostalú úroveň právneho vzdelania, myslenia a intelektu. Vytvárajú priestor pre uspokojenie sa elít s tým, že právneho štátu u nás niet.

O tom, že Kaliňák je nevinný z korupcie v súvislosti s transakciami s Bašternákom, nás informoval námestník Generálneho prokurátora Šufiarsky. Ale prečo? Prečo túto vec nerieši Špeciálny prokurátor Kováčik?

Že súd vylúčil verejnosť z hlavného pojednávania tak sledovanej kauzy, akou je trestné stíhanie Filipa Rybaniča, je pokračovaním protiprávností, ktoré sa v tejto kauze diali doposiaľ.

Napriek dôrazným žiadostiam aj úpenlivým prosbám, Smer – Štátna Mafia trvá na tom, že navrhuje za členku Súdnej rady svoju štátnu tajomníčku na Ministerstve spravodlivosti Jankovskú. Voľba o tejto „kandidátke snov“ prebehne vo štvrtok, 15. júna.

Myslím, že je vhodný čas sa vrátiť k verejnému vyjadreniu generálneho prokurátora J. Čižnára v tom zmysle, že by zrušil imunitu poslancov Národnej rady v súvislosti s výrokmi prednesenými v Národnej rade.