Tento príspevok môže zaujať rodičov piatakov, ako aj záujemcov o zemepis, ale v konečnom dôsledku aj stúpencov (alebo odporcov) kritického myslenia. Tvrdím, že deti na základných školách sa učia (aj) nelogické a celkovo neužitočné „poznatky“, uvedené v oficiálne schválených učebniciach. Podobne problematicky sa potom používa (mentálne-politické-kultúrne) delenie sveta v politike alebo dokonca vo výučbe na vysokých školách. A nikoho to netrápi.

Čitateľ by asi mohol alebo mal očakávať, že projekt podporený Divíziou verejnej diplomacie NATO bude mať vyššiu odbornú a/alebo jazykovú úroveň ako opačný prípad. Bohužiaľ, nie je to vždy tak.

Slovak media and journalists played various roles throughout the 2018 year. This is a very short overview of relationships between media and politics in Slovakia in 2018.

V súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom v Kerčskom prielive sa rozprúdila diskusia, kde politici aj analytici prevažne podporovali ukrajinskú verziu udalosti. Hoci je fakt, že Rusko uskutočnilo niekoľko agresívnych krokov, vrátane okupácie Krymu, alebo otravy bývalého agenta Skripaľa, neznamená to, že by sme mali automaticky podľahnúť paranoji v súvislosti so všetkým, čo sa týka Ruska. Inými slovami, ukážem, že aj špecialisti na Rusko a ruskú propagandu v tomto prípade sami šíria vlastnú propagandu,t.j. dojmy a predsudky namiesto analýz založených na faktoch.

Ako som sľúbil minule, pozrel som si ďalšiu učebnicu – vlastivedu – pre žiakov základných škôl. Stručne povedané, nachádzame tu rôzne povesti, prípadne vyslovené bludy, alebo nepresné informácie. Učebnica bola schválená ministerstvom školstva tento rok a má dokonca až troch recenzentov!

Náhodou sa mi dostala do rúk Občianska náuka pre 8. ročník ZŠ a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom, vydaná SPN, od autoriek Daniela Ďurajková a Dáša Vargová, rok 2012, učebnica schválená MŠ. S prekvapením som si prečítal, aké nepresnosti, bludy a neužitočné texty sa učia ôsmaci.

This study was conducted to investigate academic research on social media and convergence in four Central-Eastern European countries: Czech Republic, Hungary, Poland, and Slovakia. Selection of above-mentioned countries was based on their political-geographical location. For this purpose, available data were reviewed, published mostly in regional journals between 2013-2017. This paper informed about social media usage in V-4 countries. This data would help us to understand the relevance of social media in these countries as well as how this relevance is reflected in research on social media and convergence by local researchers. This paper highlights the relative paucity of knowledge regarding convergence and social media. This study also pinpoints the flaw of knowledge of researches and their wrong activities to publish their fake data in local journals. This study provides some suggestion for future research on social media and convergence. This study would also act as a baseline for enhancing understanding about current issues in research on social media and convergence.

In February 2018, Slovakia’s long history of the absence of journalist murder cases ended, when a young investigative journalist Jan Kuciak and his fiancée were murdered in their home. While the previous cases of disappearance of journalists cannot be totally dissociated from the possibilities of murder, a lack of evidence qualified this case as the first. The cascade of events which followed further emphasize its importance. Prime Minister Robert Fico was forced to resign. Resignations of the Minister of Culture, nearly immediately, and two Ministers of Interior followed. Subsequently, the third nominee for the position of Minister of Interior was not approved by the President. These events were largely influenced by the media and public protests on streets – some demonstrations were larger than those conducted during anti-communist protests in late 1989. Consequently, the role of the media as the key political actor following the murder of the journalist, represents an ideal model for analysing the influence of media in political and societal change.

Between 30th May 2018 and June 1, 2018 the 11th CEECOM conference „Communicative Space – Political Space” hosted by the University of Szeged, Hungary took place. This as usually lively event gathered some 200 communication experts mainly from Central & Eastern Europe of whom as many as 135 made presentations. During the years the Central East European Communication Network CEECOM (a branch of ECREA) annual conferences mark the progress and highlight the trends in the new and traditional media, in journalism and in the general communication environment in the region as well as summarise the major challenges of the industry in the digital society. Péter Mezei, vice dean of the Faculty of Law and Political Science was pleased to announce that this was the biggest conference held at the University in a few past years, with 34 pannels. What follows here is the Long Report from the Conference – a mixture of personal, critical and positive observations and academic notes written jointly by three participants.

Hoci mediálna hystéria ohľadom RTVS akoby zázrakom vcelku rýchlo pominula, ešte sa zjavujú názory, ktoré podporujú jej oprávnenosť. Pozrime sa na jeden takýto názor vo svetle faktov – bez emócií, ideologických predsudkov a domnienok.

Domnievam sa, že časť médií, novinárov, akademikov a aktivistov podlieha hystérii v súvislosti s RTVS. Hoci u novinárov a médií všeobecne ma to až tak neprekvapuje, ostatní by mali začať viac analyzovať situáciu. Nežijeme predsa v statickej dobe, kde všetko sa len opakuje, len hlavné postavy sa menia (a možno ani tie nie).

Dnes som sa stretol s poľským novinárom Mariuszom Kowalczykom z časopisu – dvojtýždenníka „Press“. Ide o časopis obsahom podobný našej Stratégie, ale možno viac zameraný na médiá ako na marketing. Poľský dvojtýždenník vychádza dvakrát mesačne v náklade 4,000 výtlačkov a má viac ako 200 strán. Poľského novinára zaujímali podmienky pre činnosť médií na Slovensku, úloha investigatívnej žurnalistiky a čo sa zmenilo alebo mení po vražde analytického novinára J. Kuciaka. Mňa pre zmenu zaujímali podmienky médií a žurnalistov v Poľsku.

Dnes končí pripomienkovanie vládneho materiálu Návrh Koncepcie pre boj Slovenskej republiky proti hybridným hrozbám. Po oboznámení sa s týmto materiálom tvrdím, že vláda by mala tento materiál odmietnuť, resp. neschváliť a vrátiť na prepracovanie.

Napriek dostupnosti informácií zo Slovenska v angličtine, zahraniční publicisti a analytici sa občas pýtajú na názory domácich zdrojov. Mňa oslovili publicisti z USA a Rumunska. Bolo zaujímavé sledovať, aké odlišné témy ich zaujímali, a aké východzie informácie asi mali. Možno ani moje odpovede neboli celkom správne alebo presné. Nižšie uvádzam len skrátené verzie mojich odpovedí.

Európska komisia usporiadala 27.2.2018 expertné kolokvium na tému ako čeliť falošným správam a dezinformáciam na internete. Prezentujem tu niekoľko zaujímavých myšlienok zástupkyne Rady Európy a zástupcu Google. 

Najnovšie, ešte nikde po slovensky nepublikované poznatky z unikátneho medzinárodného výskumu a odporúčania pre organizácie / iniciatívy zaoberajúce sa dezinformáciami na internete.

Tento príspevok, hoci nikým nespochybnený, dokonca ani kritizovaným autorom, nebol publikovaný. V Otázkach žurnalistiky naň najprv vôbec nereagovali, a až po niekoľkonásobnej urgencii po niekoľkých mesiacoch a cez viacej osôb ho označili za „nevyžiadaný.“ Jednoducho, pravda má svoje limity aj vo vede či v odbornejšej publicistike.

Hlavným posolstvom knihy bývalého vydavateľa Štefana Šimáka je, že jeho vydavateľstvo (Plus 7 dní), alebo, ešte presnejšie, najmä týždenník Plus 7 dní, výrazne prispeli k demokratickým zmenám na Slovensku po páde komunizmu. To však vôbec nemusí byť také jednoznačné, alebo také významné, ako to tvrdí Šimák.

Pri príležitosti 250 výročia prijatia prvého zákona o prístupe k informáciam sa diskutovalo na túto tému na konferencii OBSE vo Viedni 12. decembra 2016. Prijatie tohto ústavného zákona švédskym parlamentom (vrátane Fínska, ktoré bolo súčasťou Švédska) už v roku 1776 bolo, ako povedali prítomní experti, viac-menej dôsledkom náhody, a nie výsledkom konkrétnej politiky alebo filozofie či ideológie. Ďalšou nevyriešenou záhadou je, prečo sa tento vzor nerozšíril ďalej. Trvalo takmer storočie, kým ďalší štát, Wisconsin, prijal v roku 1845 podobný zákon, a tretím štátom v poradí bola Kolumbia v roku 1888.
Tento príspevok sa časopis OŽ rozhodol neuverejniť, pričom ma o tomto rozhodnutí neinformoval, a až neskôr to „odôvodnil“, že išlo o nevyžiadaný príspevok. Preto ten časový posun. Sami posúďte, či tieto informácie sú nedôležité pre žurnalistov, študentov žurnalistiky a výskumníkov zaoberajúcich sa žurnalistikou.

Je profesionálne-eticky ospravedlniteľné, ak odborný časopis ignoruje vecnú kritiku časti svojich výstupov? Je vhodné a slušné, ak redaktori alebo členovia redakčnej rady väčšinovo neodpovedia na vecné a stručné otázky, v rámci ich postavenia, v komunikácii s odborným prispievateľom/dotazovateľom? Ako vysvetliť rozpor medzi existenciou formálnych pravidiel a odlišnou realitou? Aká je vlastne úloha redakčnej rady odborného časopisu? Aké je postavenie šéfredaktorky a výkonného redaktora? Je v súlade s vedeckými princípmi zatajovanie a skresľovanie pravdy/faktov? Ak vás zaujíma diskusia na tieto a podobné otázky, skúsme sa spolu zamyslieť na jedným nedávnym prípadom zo Slovenska.

Nezrozumiteľný titulok? Niečo ako „Hlava XXII?“ Nuž veru – miestami aj áno. CVTI zorganizovalo v rámci tzv. Informačnej kampane k finančnému riadeniu a auditu výskumných projektov H2020 pracovný seminár. Najdôležitejšie a najzaujímavejšie informácie, určené naozaj len úzkemu okruhu špecialistov, nasledujú (v zmiešanej slovensko-anglickej jazykovej verzii). Väčšine ďalej diskutovaných tém mohli a môžu dostatočne porozumieť naozaj len tí, ktorí sa s nimi už stretli v praxi. Ani to nie je isté, lebo v rámci diskusie počas prestávok som zistil, že niektorí účastníci inak chápali obsah prednášok.

V rámci Noci výskumníkov bola 29.9.2017 v Bratislave zaujímavá prednáška „Veda a politika. Ako Európska komisia využíva vedecké poznatky pri tvorbe európskych politík“ zo strany Vladimíra Šuchu, generálneho riaditeľa Spoločného výskumného centra EK, a panelová diskusia.

Cezhraničná korupcia, najmä pranie špinavých peňazí, je nepochybne závažný súčasný problém. Ako môže pomôcť občianska spoločnosť v boji proti týmto nešvárom? O tom bola konferencia, ktorá sa konala 19.-20. júna v Prahe v CEELI inštitúte. Nasledujú najzaujímavejšie príspevky z tejto konferencie. Myslím si, že takéto výberové záznamy z konferencií môžu niekoho zaujať a niekomu či niečomu pomôcť. Väčšinou sú tieto informácie na Slovensku neznáme, a niektoré – ak sú pravdivé – veľmi šokujúce. Tiež je smutná pravda, že tieto informácie, a najmä súvisiace diskusie, sa väčšinou strácajú vo vzduchu, resp. nešíria sa ďalej.

Učia ruské žurnalistické školy niečo úplne odlišné než si eticky-profesionálne cenia ruskí žurnalisti? Je medzinárodná mediálna pomoc len mrhanie zdrojmi? Sú hlavné teórie mediálnych systémov založené na nesprávnych predpokladoch? Je politika EÚ založená na princípoch slobodného trhu alebo férového trhu? Sú komunikační vedci zo strednej a východnej Európy odsúdení zostať na periférii svetovej vedy? Toto je len výber (vrátane spoločného názvu tohto príspevku) z niekoľkých (zjednodušených) tém, ktoré boli diskutované na konferencii v Ľubľane v júni 2017.

Na spiatočnej nočnej ceste z konferencie o médiách v Ľubľani (budem o nej písať o pár dní) som stretol Thikshan-a Arulampalam-a TI, obchodného predstaviteľa (CEO) srílansko-amerického start-upu bundlhub.com, t.č. na start-upovom školení v Ľubľane. Kedže medzitým zavítal na moje pozvanie aj do Bratislavy, kde je do 29. júna, je tu príležitosť pre našich IT inovátorov a podnikateľov, a možno aj pre novinárov, vymeniť si informácie alebo nadviazať spoluprácu. Opýtal som sa ho niekoľko úvodných otázok.

Tento príspevok je pokus o analytickú syntézu mediálno-verejného diskurzu v rámci dôležitej témy verejnej politiky – výberu/voľby gnerálneho riaditeľa RTVS. Výsledky analýzy naznačujú, že dominujúci mediálny diskurz bol mierne zavádzajúci, neúplný a nepresný. V rámci verejného diskurzu sme identifikovali politický a odborný diskurz. Kým politický diskurz bol opäť skratkovitý, a prevažne protipól mediálneho diskurzu, odborný diskurz prinášal korekciu obidvoch nepresných obrazov sveta okolo nás. Bohužiaľ, odborný diskurz málokto sleduje. Občan sa môže v konečnom dôsledku rozhodovať ideologicky, alebo spoliehať sa na zavádzajúci mediálny online alebo offline diskurz. Kedže text je dlhý, zhrnutie výsledkov je na konci príspevku (pred časťou P.S.)