Novej generácii sa otvára alternatívna vízia. Je to výsledok vyčerpania a zrútenia neoliberálnej doktríny.

Úpadok Smeru je šnúrou, ktorá sa začala prehrou Roberta Fica v prezidentských voľbách s outsiderom Kiskom.

Vojna na Ukrajine, migrácia a Trumpove avantúry postavili Úniu pred potrebu vlastnej geopolitiky. Zdá sa, že to pochopila.

Životná úroveň časti populácie bola obetovaná a to vyvoláva revoltu.

Fico si vylepšil pošramotenú povesť a Juncker to ocenil. No v konečnom dôsledku to môže premiérovi ubrať muníciu v domácej politike.

Samit G20 je dobrou ukážkou toho, ako konšpiračné teórie stoja na vode a ako sa tvorí svetová politika.

Porovnávacie analýzy jednoznačne ukazujú neuveriteľné plytvanie peniazmi pri obranných investíciách v jednotlivých európskych krajinách.

Bez celoeurópskych obranných síl, najmodernejšej logistiky a technológie a spravodajskej výbavy budeme nielen ťahať za kratší koniec, ale budeme aj vydierateľní.

Dvíha sa proeurópska vlna, a to priam emotívne a s pudom sebazáchovy. Tak, ako to ja denne pociťujem v Európskom parlamente, tak to vníma Robert Fico.

Nepotrebujeme nepolitickú politiku, utopickú vieru, že „nová generácia“ bude lepšia, že to dokáže, ani žiadnych prorokov. Potrebujeme kvalifikovaných politikov.

Vo vzťahu k Rusku má dostatočné kompetencie NATO. To, kde by mala Únia pritvrdiť, je oblasť boja proti extrémizmu a terorizmu.

To už nie je táranie nejakých náhodných či nezorientovaných politických hviezdičiek. To je vedomé, cielené branie legitimity demokratickým inštitúciám.

Fareed Zakaria svojím delením demokracií na liberálne a neliberálne vyrobil terminologickú pascu, ktorú odporcovia demokracie dokážu zneužívať.

Revolučný kolotoč našiel v Latinskej Amerike pozitívne riešenie tam, kde ľavica už nebola nútená k sovietskemu modelu a prešla na sociálnodemokratickú politiku.

Na rokovaní v Južnej Afrike som s úžasom sledoval ideologické predsudky na oboch stranách rokovacieho stola.

Kde sa teda Trump nachádza teraz? V údive nad zložitosťou sveta krotí ultrakonzervatívcov, ktorí ho podporili vo voľbách.

Mohla by to byť krásna a vyspelá krajina. Nevie sa však oslobodiť z nešťastného geopolitického zovretia.

Na všetkých podujatiach v Ríme zaznievala ako nóvum otvorená diskusia o federalizme.

Doba, v ktorej žijeme, sa stala celoplanetárnym zápasom progresívnych síl s tými spiatočníckymi.

Priestor na pomoc tým, ktorí to potrebujú, sa na Slovensku zväčšuje a verím, že aj svedomie pomáhať bude postupne u nás rásť.

Od počiatku musia byť celej Trumpovej partii Putinov konzervativizmus, národný tradicionalizmus, oligarchizmus a opora v spiatočníckej cirkvi vzorom. To nie je Trumpova osobná sympatia – to je duch, ktorý vládne v jeho tábore.

V rozhovore Sulíka so Šimečkom prvý nepochopil, prečo Európa potrebuje nadnárodného regulátora, druhý nepresne pomenoval, kto by ním mal byť.

Odmietnutie pomocnej liečby, o ktorej sa vyjadrili niektorí lekári ako o neetickej a v rozpore s poznatkami lekárskej vedy, je neuspokojivé.

Dnes sa nehanbíme, nemáme sa za čo. Nebezpečné veci sa nedejú len u nás, na tom zaostalom Slovensku, ale aj vo vyspelých krajinách.

Keby voľby v Nemecku vyhrala SPD vedená Martinom Schulzom a francúzskym prezidentom by sa stal Emmanuel Macron, Európa by dostala obrovskú šancu na renesanciu.

Pre antiamerického buriča nie je nič správne. Či sa Amerika zastane utláčaných, alebo utláčateľov, vždy jej to vytknú. Barack Obama robil to prvé.

V kontexte nárastu extrémizmu je prihlásenie sa prezidenta policajného zboru ku konšpiračnej fantazmagórii škandalózne a nebezpečné.

Postavil na nohy ekonomiku USA, a to bez neoliberálnej ortodoxie. Opačne: spustil niektoré politiky sociálneho štátu.

Nacionalizmus sa stal iba nástrojom konzervatívnej, spiatočníckej ideológie, ktorá vie, že vo svetovej, ba ani v európskej súťaži ideí, projektov, vízií, hodnôt nemá šancu.

V rétorickej figúre Krajniaka ste skutočným Slovákom, keď ste proti migrantom, za ohradené a uzavreté Slovensko, výlučne katolícke, ale iste v Krajniakovej interpretácii.