Zaostávajúce regióny v skutočnosti potrebujú zníženie minimálnej mzdy, aby mali šancu dlhodobo nezamestnaní ľudia, ktorí nemajú pracovné skúsenosti a prakticky žiadne vzdelanie.

Obhajcovia zvyšovania minimálnej mzdy sa zvyknú odvolávať na úspešný príklad zo Slovinska. Lenže slovinský príbeh je iný ako náš.

Ministerstvo venovalo veľa pozornosti a úsilia mikromanažovaniu detailov, ako je písmo žiakov alebo hodina dejepisu. Predstava zhora diktovaného obsahu je aktuálna aj v novej vláde.

Ak chce niekto vo výške daňového zaťaženia posunúť Slovensko bližšie k štátom ako Dánsko a Švédsko, musí zaťať do živého.

Tí, ktorí stratili prácu v 18 rokoch, mali ešte po dvoch rokoch nižšiu pravdepodobnosť nájsť si pracovné miesto, ako tí, ktorým sa prácu podarilo udržať.

V jednom svete najskôr všetko dovolí parlament a až po tom sa to stane. V takom svete by však neexistovali inovácie. V druhom svete sa ako prvé menia veci, až po nich aj zákony.

Je prinajmenšom nepravdepodobné očakávať, že vybudujeme občiansku spoločnosť práve cez tie mechanizmy, ktoré postupne prispeli k jej zmenšeniu.

Vláda Baracka Obamu naliala do školstva miliardy dolárov, aby zlepšila výsledky žiakov. Po troch rokoch je výsledok nula.

Ministri ignorujú zdieľanú ekonomiku, na Slovensku jej preto nemal kto ublížiť.

Počet študentov na jedného učiteľa neustále klesá.

Ekonomike sa darí a klesá nezamestnanosť. Čo v takej chvíli spraví dobrý manažér? Áno, pripraví balík siedmich nových daní.

Vysokoškolsky vzdelaných ľudí je už v Európe toľko, že ich diplom stráca výpovednú hodnotu. Preto už niektoré firmy nezaujíma.

Analytik INESS reaguje na text prognostika SAV Vladimíra Baláža.