Nebýva zvykom zverejňovať recenzie, v ktorých sa napokon neobjaví žiadne meno účinkujúceho. V prípade Mikulášskeho koncertu v opere SND v stredu 4. decembra som sa však rozhodol popísať skôr dojmy z koncertu ako takého a niektoré princípy, ktoré platia úplne vo všeobecnosti. Pri takomto obsahovom zameraní nebolo vôbec účelné hodnotiť všetkých jeho protagonistov. A menovite vypichnúť len mená jednoho alebo dvoch z nich mi zas nepripadalo vhodné.

Koncert ruskej opernej divy Anny Netrebko, ktorý sa tento mesiac uskutočnil v Prahe, sa počas prípravnej fázy zasekol na úplne neočakávanom mieste a nechýbalo veľa k tomu, aby sa v pôvodnom obsadení vôbec nekonal. Padali úvahy, že bude musieť prísť k výmene orchestra. Čo sa stalo?

Jedna z najzásadnejších osobností operného sveta tejto doby, speváčka Anna Netrebko, sa po roku opäť vrátila do Prahy. Zatiaľ čo vlani sa predstavila v recitáli s piesňovým repertoárom, na nedávnom koncerte 7. novembra zvolila áriový program s ťažiskom v dielach Giuseppe Verdiho. Ako garde si na koncert tradične pozvala svojho manžela Jusifa Ejvazova (Yusif Eyvazov), tretím sólistom bol britský barytón Christopher Maltman. 

Prvou premiérou jubilejnej, šesťdesiatej sezóny banskobystrickej Štátnej opery bola opera Eva českého skladateľa Josefa Bohuslava Foerstera. Zriedkavo uvádzané dielo opomínaného súčasníka Leoša Janáčka či Vítězslava Nováka bolo v roku 1959 prvým titulom, ktorý na doskách bystrickej scény zaznel. Inscenovať ho aj v tejto sezóne bol teda opodstatnený, logický krok: vďaka úrovni prevedenia sa však premiéra nestala len dramaturgickým, ale aj hodnotným umeleckým počinom.

Štátna opera v Banskej Bystrici túto sezónu oslavuje 60 rokov od svojho vzniku. O tom, ako ju v meste pod Urpínom oslávia, ako program opernej sezóny vôbec vzniká, o tom čo je operetný gýč a kde sa traduje, o úskaliach rekonštrukcie spevohry s textami prvorepublikovej filmovej hviezdy Oldřicha Nového, o tom prečo môže byť folklór na javisku problémom a o mnohých ďalších otázkach som sa zhovárala s dramaturgičkou Štátnej opery Alžbetou Lukáčovou

Recenzia na štvrtkový koncert Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu na BHS vyvolala neobvykle veľké množstvo reakcií, ktoré podrobne vysvetľovali pozadie udalostí odohrávajúcich sa na pódiu. Hráči sa nemohli koncentrovať, nakoľko pravideľný pukot neznámeho telesa “tikajúci” v úplne inom rytme, než ukazovali gestá dirigenta, orchester do značnej miery paralyzoval. Účinkujúci počuli pukanie ešte silnejšie než diváci v hľadisku. Dirigent Ondrej Lenárd dokonca pohrozil, že ak technici nedokážu situáciu cez prestávku okamžite vyriešiť, položí taktovku a druhá polovica koncertu vôbec neodoznie. Vzhľadom na to, že koncert sa vysielal v priamom prenose na rozhlasovej stanici Devín, prípadné vyplnenie tejto hrozby by zrejme malo ďalekosiahle následky.

Bratislavské hudobné slávnosti vo štvrtok 10. októbra pokračovali koncertom Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu pod vedením jeho staronového šéfdirigenta Ondreja Lenárda.

Pri príležitosti premiéry najslávnejšieho muzikálu na svete Les Misérables (Bedári) na Novej Scéne v Bratislave navštívili naše hlavné mesto jeho autori Alain Boublil a Claude-Michel Schönberg. Rozprávali sme sa o tom, prečo v minulosti do titulnej úlohy Jeana Valjeana odmietli Plácida Dominga, prečo by Maria Calas mohla byť aj dobrou muzikálovou speváčkou, ktorá pieseň z Bedárov dnes znie na demonštráciách v Honkongu, čo riešil Schönberg s Pavarottim pri spoločnom obede, alebo či čierne oči zo známej árie Escamilla patria býkovi alebo Carmen. Rozoberali sme viaceré známe aj menej známe rozdiely medzi operou a muzikálom. Pri rozhovore bola prítomná aj Boublilova manželka Marie Zamora, ktorá bratislavskú produkciu režírovala a ktorá okrem iného prejavila rozhorčenie nad tým, že na Slovensku nemajú umelci v muzikáloch zaplatený skúšobný proces a celé mesiace pracujú zadarmo.

Na Bratislavských hudobných slávnostiach bude 9. 10. 2019 uvedený koncert ruského skladateľa Rodiona Ščedrina. Rozprávali sme sa spolu nielen o pripravovanej pražskej premiére opery Lolita, jej provokatívnom príbehu zakázaného sexuálneho vzťahu, ale aj o jeho manželstve s primabalerínou Majou Pliseckou, ich prvej spoločnej ceste na Západ za Marcom Chagalom, o živote vrcholového umelca v stalinistickom Rusku, o detstve pod ochrannými krídlami Dmitrija Šostakoviča, či o umeleckej autocenzúre a (ne)prijímaní kritiky.

Veľkolepé sály, pútavá fasáda, červené koberce a poloha v centre niektorého kultúrno-spoločensky významného mesta. V zásade takýto obraz si väčšina z nás vybaví pri slovnom spojení „operný dom“. Novinári sa zvyknú v článkoch venovať tým naprestížnejším z nich, ohurujúcich speváckymi hviezdami, dramaturgiou a vysokou návštevnosťou. Málokedy sa však píše o tých, ktoré stoja na neobývanom mieste, nemajú takmer žiadne stále publikum a napriek tomu dokážu fungovať celé desiatky rokov.

Ak si dvaja ľudia zaumienia, že jedného dňa dotiahnu do Prahy medzinárodnú spevácku súťaž Plácida Dominga Operalia, môže to spočiatku vyzerať ako veľmi trúfalý nápad. Dvojica Radek Hrabě a Gabriela Boháčová ho však doviedla až do úspešného konca. Ako postupovali a aké prekážky museli za pochodu zdolávať, som sa pýtal nežnejšej časti dvojice – Gabriely Boháčovej. Stáva sa, že rozhovor sa niekedy vyvíja takým spôsobom, že pre mňa najzaujímavejšie informácie prichádzajú až v jeho poslednej tretine. Väčšinou nemávam problém aspoň časť z nich presunúť aj do úvodnej časti poprehadzovaním poradia otázok. V tomto prípade som sa však rozhodol do poradia otázok príliš nezasahovať, aby sa nenarušila chronológia ich príbehu.

Najznámejšia medzinárodná spevácka súťaž Plácida Dominga Operalia v uplynulých dňoch priviedla do Prahy špičkových manažérov viacerých popredných operných domov, ktorí ju sledovali ako porotcovia. So zástupcami dvoch najvýznamnejších – s umeleckým správcom Metropolitnej opery v New Yorku Jonathanom Friendom a kastingovým riaditeľom Royal Opera House v Londýne Petrom Katonom sme sa porozprávali o tom, aké sú kritériá pri obsadzovaní mladých začínajúcich spevákov v ich operných domoch, kto má dnes šancu uspieť a prečo je pekný hlas len 50 percent úspechu. O Operalii prezradili, prečo a čím majú porotu inú, než v ostatných súťažiach, čo porotcov na spevákoch zvykne iritovať, či dnes záleží na tom, ako spevák vyzerá a či ten, kto vyhrá Operaliu je vlastne naozaj víťazom, alebo si kontrakt odnesie niekto iný. Hoci obaja páni odpovedali na rovnaké, alebo podobné otázky, častokrát na ne nachádzali rozdielne odpovede. Jonathan Friend a Peter Katona.

Posledným premiérovaným titulom tohtoročnej sezóny Opery pražského Národního divadla bol Smetanov Dalibor, uvedený 27. a 29. júna. V momentálnej napätej situácii v prvej českej scéne vznikla pre niektorých trochu kontroverzná, avšak po mnohých stránkach celkom vydarená inscenácia hrdinského príbehu legendárneho českého rytiera.

Ako je všeobecne známe, Bratislava doposiaľ nemá žiadny letný operný festival. V meste, v ktorom fungujú tri veľké symfonické orchestre, profesionálne i amatérske zbory, sídlia tu hudobné konzervatóriá a akadémia, neexistuje jediné open air podujatie, na ktorom by sa počas horúcich letných nocí mohli stretávať milovníci operného umenia.

Otvorený list

Zamestnanci pražského Národního divadla v stredu vyhlásili štrajkovú pohotovosť a zverejnili svoje požiadavky. To je podľa všetkého prvý krok na ceste k vyhláseniu ostrého štrajku.

Slovenské národné divadlo uviedlo 14. a 15. júna 2019 premiéru novej inscenácie Hoffmanových poviedok v hudobnom naštudovaní Tomáša Braunera a v réžii Pavla Smolíka. Hoffmanové poviedky Jacquesa Offenbacha sú jednou z najhranejších francúzskych opier na svete. Rozprávajú príbeh muža a jeho vzťahu k trom ženám – Olympii, Antonii a Giuliette, do ktorých bol hlavný hrdina Hoffmann postupne zamilovaný, pričom ani jednu z nich napokon nezískal.

V Pražskom Národnom divadle bola po dlhej 56 ročnej prestávke opätovne uvedená fantazijná rozprávková opera Sergeja Prokofieva Láska k trom pomarančom. Premiéra prišla v relatívne turbulentnom období, kedy vzťahy medzi časťou vedenia tejto inštitúcie a zamestnancami sú napäté. Napriek tomu sa dusná atmosféra na inscenácii nijako nepodpísala, práve naopak. Vzniklo dielo, ktoré pozitívne prekvapilo po všetkých stránkach.

Silvia Hroncová dnes doručila riaditeľovi Národního Divadla Janovi Burianovi svoju rezignáciu na post riaditeľky Opery ND a Státní opery ku dňu 23. 5. 2019. Postavila sa tak za zamestnancov protestujúcich voči nominácii Pera Boyea Hansena do funkcie umeleckého riaditeľa opery, ktorej sa má ujať 1. augusta 2019.

Národné divadlo v Prahe prežíva v týchto dňoch veľmi turbulentné obdobie. Niektorí zamestnanci zvažujú možnosť štrajku, hoci zatiaľ navonok nič v tomto zmysle nie je oficiálne deklarované. Mala by mu najskôr predchádzať štrajková pohotovosť, aby nemohol byť postup protestujúcich právne spochybňovaný. Zamestnanci v otvorenom liste adresovanom riaditeľovi Národního divadla Janovi Burianovi zatiaľ len sformulovali 31 otázok. List podpísalo viac ako tristo zamestnancov, ktorí vyjadrili touto formou znepokojenie nad súčasnou “kritickou situáciou”. Signatármi sú aj riaditeľka opery Silvia Hroncová, umelecký riaditeľ Petr Kofroň, hudobní riaditelia Jaroslav Kyzlink a Andreas Sebastian Weiser, sólisti, dirigenti, členovia orchestra, zboru a ďalší.  

Opera SND v sobotu večer uviedla premiéru novej slovenskej opery pre deti Rozprávka o šťastnom konci. Autorom hudby je hudobný skladateľ Peter Zagar, autorom námetu a libreta Svetozár Sprušanský, text do veršov prebásnil Daniel Hevier. 

Pražské Národní divadlo uviedlo začiatkom apríla pozoruhodnú inscenáciu Mozart… a ti druzí. Ide pritom o spojenie dvoch kratších opier: jednej s názvom Dopisy, hádanky a příkazy Michaela Nymana a druhej, uvádzanej ako Klasika od Stevena Stuckyho. Pod režijným vedením Alice Nellis tak do repertoáru prvej českej scény pribudla jedinečná pripomienka génia, ktorého život a tvorba sa niekoľkokrát výrazne pretli aj s Prahou a Stavovským divadlom. Pre mňa, pre ktorú je Mozart absolútne srdcovou záležitosťou, skrátka „must-see“ tejto sezóny. 

Plácido Domingo prvý krát účinkoval v Prahe v roku 1990, kedy spolu s Ileanou Cotrubas odspieval koncert v kostole Sv. Jakuba. Pre Dominga to bolo prvé podujatie, na ktorom spieval aj v češtine (Leoša Janáčka) a pre Cotrubas jedno z jej posledných verejných vystúpení. V nasledujúcich rokoch zavítal Domingo do Prahy ešte niekoľkokrát, vždy však účinkoval len koncertne – nikdy v žiadnom opernom predstavení.

Džezu a jemu príbuzným žánrom sa na slovenských hudobných školách venuje veľmi málo priestoru a klasicky vyškolení skladatelia tak u nás skúsenosti s tvorbou takejto hudby získavajú len ťažko. Aspoň čiastočne prispieť ku zmene tohto stavu a vytvoriť príležitosť – či už pre študentov kompozície alebo mladých hudobných skladateľov, si kladie za cieľ aktuálny projekt programu Kompozičné laboratórium, v pozadí ktorého stojí bratislavské občianske združenie Hurhaj.

Na českú scénu sa po viac ako 90 rokoch vracia „jazzová“ opera Ernsta Krenka Jonny vyhráva (Jonny spielt auf). Táto opera o černošskom jazzovom muzikanovi sa zapísala do dejín okrem iného aj tým, že dobový plagát k opere s vyobrazeným afro-americkým muzikantom hrajúcim na saxofón nacisti zmenili, pridali naň žltú hviezdu a z muzikanta urobili opicu. V takejto podobe sa potom stal sa oficiálnym plagátom propagandy tzv. zdegenerovaného umenia (Entartete Kunst). 

S Gabrielou Beňačkovou sme sa stretli v neapolskej kaviarni neďaleko Teatro di San Carlo, v ktorom práve stvárňovala Kabanichu v Janáčkovej opere Káťa Kabanová. Zhovárali sme sa o tom, akým spôsobom striedať ťažšie a ľahšie roly, prečo sa svojho času bála spievať Libušu, prečo jej v minulosti nedovolili nahrávať pre zahraničné spoločnosti a prečo sa ani dnes nevie dostať k vlastným nahrávkam pre Supraphon. Prezradila čo si myslí o odvolaní Jamesa Levina v súvislosti s kampaňou #metoo, prečo dala v osemdesiatych rokoch výpoveď z Národního divadla, aké mala pocity pri spievaní atonálnej hudby a aké má názory na modernú réžiu. Hneď v úvode sme rozoberali aj jej účinkovanie na popredných scénach s Lucianom Pavarottim a Plácidom Domingom a pustili sme sa dokonca do porovnávania oboch týchto velikánov. Prezradila aj, prečo Puccniho nemožno spievať ako verizmus a aké praktické rady do operného života jej dal Dr. Janko Blaho.

Do operného domu Teatro di San Carlo v Neapole sa v decembri po päťdesiatich rokoch vrátila opera Leoša Janáčka Káťa Kabanová – tentokrát aj s výrazným česko-slovenským zastúpením. Jej aktuálny comeback práve v roku, v ktorom si pripomíname 90. výročie Janáčkovho úmrtia, presadil hudobný riaditeľ operného domu, slovenský dirigent Juraj Valčuha.