Génius, búrlivák, inovátor. To všetko a ešte omnoho viac stelesňuje Ludwig van Beethoven, jeden z najväčších skladateľov všetkých čias. S úplnou presnosťou dátum jeho narodenia určiť nevieme; najčastejšie sa však, vzhľadom na dátum jeho krstu, skloňuje 16. december 1770. Nedostihnuteľný symfonik by tak 250 rokov slávil práve v týchto dňoch.

Emmanuel Villaume je našej verejnosti známy najmä ako bývalý šéfdirigent Slovenskej filharmónie. Dnes je riaditeľom viacerých popredných inštitúcií na oboch stranách Atlantického oceánu. Využili sme jeho návštevu Slovenska na rozhovor o hudbe v časoch pandémie a porovnávali sme rozdiely medzi Európou a Amerikou z hľadiska dopadu krízy na umenie. Rozoberali sme, čo všetko sa v hudobnom priemysle vďaka koronavírusu už nikdy nevráti do pôvodného stavu, ktoré hudobné inštitúcie pravdepodobne krízu neprežijú, aký je vplyv sociálnych médií na hudbu, čo si myslí o streamovaní, čo hrozí dočasne zatvoreným divadlám, prečo kvôli Covidu menia v Opere Dallas inštrumentácie a orchestrálnu jamu a taktiež prečo sa súčasný kompozičný jazyk vyčerpal. Na záver Emmanuel Villaume ponúkol aj svoj filozofický pohľad na vývoj hudby za posledných 400 rokov a podelil sa s nami, ako vníma objektivitu rôznorodých zverejňovaných informácií o Covide a našu schopnosť orientovať sa v nich.

Ako som písal už aj v poslednom svojom príspevku, účinkujúci a diváci Viedenskej štátnej opery zostali počas minulotýždňového teroristického útoku niekoľko hodín uviaznutí vo vnútri divadla. Podobná situácia nastala v Burgtheatri, v Albertine, v Konzerthause a v mnohých ďalších kultúrnych inštitúciách a divadlách v centre Viedne. 

Po minulomesačnom úspešnom debute Slávky Zámečníkovej vo Viedenskej štátnej opere, bola v nedeľu 25. októbra v tomto opernom dome premiérovaná ďalšia produkcia, pri ktorej má zmysel sa na chvíľu bližšie pristaviť, pretože Slovensko v nej má aj tentokrát svoje želiezko v ohni. Ide o premiéru novej inscenácie Čajkovského opery Eugen Onegin v ktorej účinkuje Slovenský filharmonický zbor (ďalej SFZ).

Keď slovenský operný spevák debutuje vo viedenskom opernom dome na Ringu, je to vždy udalosť hodná zaznamenania. Jednak preto, že Viedenská štátna opera patrí medzi päť najlepších a nejprestížnejších operných domov na svete a jednak preto, že sa to nestáva každý deň.

Slovenské národné divadlo sobotu a v utorok uviedlo prvú a druhú premiéru opery Giuseppe Verdiho Aida. Táto produkcia s rozpočtom 130 000 eur mala byť pôvodne výkladnou skriňou jubilejnej stej divadelnej sezóny našej erbovej inštitúcie, avšak koronavírus zmenil všetky plány a premiéra sa odsunula až na začiatok 101. sezóny.

Hudobný a filmový svet v pondelok navždy opustil jeden z najvýznamnejších skladateľov filmovej hudby Ennio Morricone. Médiá po celom svete okamžite zaplavili fotografie výnimočnej osobnosti svetových hudobných dejín. Len akosi intuitívne sme vedeli, že ho na fotografiách aj tak najpútavejšie zachytil práve slovenský fotograf. Jeho rukopis je nezameniteľný a ak ste niekedy videli dokonalú fotografiu z koncertu popovej, rockovej alebo opernej hviezdy, z divadelnej či koncertnej sály, hudobného festivalu, jej autorom je Zdenko Hanout. Dvadsať rokov fotí európske hudobné festivaly Nova Rock, Sziget, Colours of Ostrava, Pohoda, Viva Musica!, či Bratislavské Jazzové dni. Pred jeho objektívom stáli Metallica, Kiss, Faith No More, Depeche Mode, B. B. King, Cranberries, Jessie J., Limp Bizkit, Iron Maiden, Rammstein ale aj Dalibor Jenis, Štefan Kocán, či Adriana Kučerová. Pravidelne fotí produkcie Štátnej opery v Banskej Bystrici, či príležitostne v Slovenskom národnom divadle. Jeho fotografie majú zvláštnu silu vás presvedčiť o tom, že “to musíte vidieť”. Od roku 2015 bol súčasťou produkčného tímu turné Ennia Morriconeho s výnimočným statusom “all access”.

Dirigent Martin Leginus oddirigoval sobotné predstavenie obľúbenej inscenácie Verdiho Nabucca v opere Slovenského národného divadla so zlomenou pravou rukou. 

Výberový proces na post riaditeľa Bratislavského kultúrneho a informačného strediska vyvoláva mnohé vášnivé diskusie. Výhrady k tomu, či postup, ktorý bol zvolený, je naozaj transparentný, alebo nie, prichádzajú z rôznych strán. Je zrejmé, že v každom výberovom konaní sú uchádzači, ktorí sa dostanú až do užšieho výberu (teda majú nádej byť zvolení) a vyhrá len jeden z nich. To potom zvyčajne vzbudzuje nespokojnosť tých kandidátov, ktorí nevyhrali. A tí môžu napádať samotný výberový proces aj z osobných dôvodov, kvôli sklamaniu zo svojho neúspechu.

V SND panuje presvedčenie, že moderné réžie vyhnali diváka preč z divadla. Názor zaznieva nielen vo vedení inštitúcie, ale častokrát aj medzi umelcami. Je pravda, že návštevnosť opery nie je vysoká a príčiny tohoto javu nie sú jednoznačne pomenované. Mnohí sú však presvedčení, že extravagantné režisérske výklady z nedávnej minulosti, častokrát úplne pritiahnuté za vlasy a balansujúce na hrane (ako napríklad Sadko v réžii Daniela Kramera) boli natoľko v rozpore s estetikou bežného slovenského diváka, že len návratom ku klasicky chápanému spôsobu inscenovania bude možné pritiahnuť strateného diváka späť.

Vo štvrtok 13. februára 2020 mala v petrohradskom Mariinskom divadle premiéru opera Rodiona Ščedrina Lolita v réžii slovenskej režisérky Slávy Daubnerovej. Tá inscenáciu pôvodne pripravila pre aktuálnu sezónu pražského Národního divadla a do Petrohradu ju len štyri mesiace po premiére prišla adaptovať na miestne podmienky a naštudovať s novým castom. Je to vôbec po prvýkrát od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, kedy je slovenská réžia uvedená na prestížnej medzinárodnej scéne. Prípravy v Petrohrade však poznačila chronická nedochvíľnosť dirigenta Valerija Gergijeva, ktorý predstavenie naštudoval.

Vo štvrtok 13. februára 2020 sa v petrohradskom Mariinskom divadle premiérovo uvedie opera najznámejšieho žijúceho ruského skladateľa Rodiona Ščedrina Lolita v réžii slovenskej performerky, autorky a režisérky Slávy Daubnerovej. Ide pravdepodobne o prvú inscenáciu slovenského režiséra uvedenú na pôde renomovaného zahraničného operného domu. Inscenácia vznikla pôvodne na pôde pražského Národního divadla a do Mariinskeho ju prináša jeden z najvýznamnejších svetových dirigentov súčasnosti – Valerij Gergiev. Dosť dôvodov na to, aby sme vám priniesli príbeh vzniku tejto inscenácie a rozhovor s jej režisérkou. 

Neuveriteľný a pritom pravdivý príbeh slovenskej Židovky Heleny Citrónovej, ktorá sa v koncentračnom tábore Osvienčim zamilovala do jednoho z dozorcov. Aj takto by sa dala do jednej vety zhrnúť love story, ktorou minulý týždeň žilo thajské hlavné mesto. Svoj pobyt v Osvienčime Helena prežila práve vďaka utajenému esesáckemu milencovi, pričom v tom čase už bol nad ňou dokonca vynesený rozsudok smrti. Britská televízna stanica BBC o tejto skutočnej udalosti natočila v roku 2005 dokumentárny film, ktorý hovorí nielen o Helene, ale podrobne popisuje aj špecifické pomery panujúce v časti koncentračného tábora, kam bola pridelená. Na thajského hudobného skladateľa Somtowa Sucharitkula natoľko zapôsobil, že sa mu stal inšpiráciou pre napísanie rovnomennej opery. Jej fragmenty boli uvedené na jeseň tohoto roku v koncertnom štúdiu slovenského rozhlasu a odtiaľ odvysielané do niekoľkých desiatok krajín sveta. Kompletná opera mala v thajskom hlavnom meste minulý týždeň svoju svetovú premiéru.

12. januára 2015 zomrela slávna ruská operná speváčka Jelena Obrazcovová. Svetové agentúry uviedli, že mala 75 rokov. Vychádzali z dátumu narodenia, ktorý si speváčka sama uvádzala vo svojom životopise (7. 7. 1939) a ktorý sa nachádza aj vo všetkých jej oficiálnych materiáloch. To však nie je skutočný dátum narodenia tejto svetoznámej umelkyne. Jelena Obrazcovová sa narodila 7. júla 1937 vo vtedajšom Leningrade a teda mala v čase svojej smrti 77 rokov.

Vo veku 79 rokov zomrel v piatok večer ománsky sultán Kábus bin Saíd – panovník, ktorý nechal neďaleko púšte postaviť jeden z najmodernejších a technicky najdokonalejších operných domov na svete – Kráľovskú operu v Maskate. Bola postavená v čase, kedy jedinou inou skutočne funkčnou operou v arabskom svete bola tisícky kilometrov vzdialená opera v Káhire. Udialo sa tak navyše v krajine, kde ešte v roku 1970 bola akákoľvek hudba zakázaná.

Keď Giacomo Puccini v roku 1907 prvý raz pricestoval do USA, poskytol rozsiahle interview denníku New York Times. Vyšlo 20. januára na siedmej strane novín. Keďže tento najprestížnejší americký denník pred časom previedol celý svoj archív do digitálnej podoby, dnes pre nikoho nie je problém (po zaregistrovaní sa a zaplatení) si listovať kompletnými vydaniami amerických novín z ktoréhokoľvek dňa, hoci aj sto rokov dozadu. A vyhľadať si tak napríklad aj Pucciniho interview a zoznámiť sa s autentickými pohľadmi tohoto hudobného velikána.

Nemyslel som si, že budem niekedy písať o hudobnej udalosti, v ktorej jedným z účinkujúcich (okrem aparátu profesionálnych muzikantov) bude aj osoba guvernéra národnej banky. NBS minulý víkend darovala deťom svojich zamestnancov hudobný darček v podobe  symfonickej rozprávky Peter a vlk od Sergeja Prokofieva. Koncert sa uskutočnil v sobotu v Slovenskom rozhlase (z budovy centrálnej banky len oproti cez ulicu) v hudobnom naštudovaní Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu pod taktovkou Petra Valentoviča.

AKTUALIZOVANÉ. V liste zaslanom prostredníctvom mailu riaditeľovi Opery SND Rastislavovi Štúrovi oznámil dirigent Ondrej Lenárd, že odstupuje od svojho prísľubu naštudovať na našej prvej scéne Rusalku a Aidu. Ako dôvod uviedol, že ministerka kultúry Ľubica Laššáková nesplnila prísľuby, ktoré dala národnému divadlu a riaditeľovi Rastislavovi Štúrovi osobne. Ministerstvo kultúry obvinil z nezáujmu o Operu SND.

Nebýva zvykom zverejňovať recenzie, v ktorých sa napokon neobjaví žiadne meno účinkujúceho. V prípade Mikulášskeho koncertu v opere SND v stredu 4. decembra som sa však rozhodol popísať skôr dojmy z koncertu ako takého a niektoré princípy, ktoré platia úplne vo všeobecnosti. Pri takomto obsahovom zameraní nebolo vôbec účelné hodnotiť všetkých jeho protagonistov. A menovite vypichnúť len mená jednoho alebo dvoch z nich mi zas nepripadalo vhodné.

Koncert ruskej opernej divy Anny Netrebko, ktorý sa tento mesiac uskutočnil v Prahe, sa počas prípravnej fázy zasekol na úplne neočakávanom mieste a nechýbalo veľa k tomu, aby sa v pôvodnom obsadení vôbec nekonal. Padali úvahy, že bude musieť prísť k výmene orchestra. Čo sa stalo?

Jedna z najzásadnejších osobností operného sveta tejto doby, speváčka Anna Netrebko, sa po roku opäť vrátila do Prahy. Zatiaľ čo vlani sa predstavila v recitáli s piesňovým repertoárom, na nedávnom koncerte 7. novembra zvolila áriový program s ťažiskom v dielach Giuseppe Verdiho. Ako garde si na koncert tradične pozvala svojho manžela Jusifa Ejvazova (Yusif Eyvazov), tretím sólistom bol britský barytón Christopher Maltman. 

Prvou premiérou jubilejnej, šesťdesiatej sezóny banskobystrickej Štátnej opery bola opera Eva českého skladateľa Josefa Bohuslava Foerstera. Zriedkavo uvádzané dielo opomínaného súčasníka Leoša Janáčka či Vítězslava Nováka bolo v roku 1959 prvým titulom, ktorý na doskách bystrickej scény zaznel. Inscenovať ho aj v tejto sezóne bol teda opodstatnený, logický krok: vďaka úrovni prevedenia sa však premiéra nestala len dramaturgickým, ale aj hodnotným umeleckým počinom.

Štátna opera v Banskej Bystrici túto sezónu oslavuje 60 rokov od svojho vzniku. O tom, ako ju v meste pod Urpínom oslávia, ako program opernej sezóny vôbec vzniká, o tom čo je operetný gýč a kde sa traduje, o úskaliach rekonštrukcie spevohry s textami prvorepublikovej filmovej hviezdy Oldřicha Nového, o tom prečo môže byť folklór na javisku problémom a o mnohých ďalších otázkach som sa zhovárala s dramaturgičkou Štátnej opery Alžbetou Lukáčovou

Recenzia na štvrtkový koncert Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu na BHS vyvolala neobvykle veľké množstvo reakcií, ktoré podrobne vysvetľovali pozadie udalostí odohrávajúcich sa na pódiu. Hráči sa nemohli koncentrovať, nakoľko pravideľný pukot neznámeho telesa “tikajúci” v úplne inom rytme, než ukazovali gestá dirigenta, orchester do značnej miery paralyzoval. Účinkujúci počuli pukanie ešte silnejšie než diváci v hľadisku. Dirigent Ondrej Lenárd dokonca pohrozil, že ak technici nedokážu situáciu cez prestávku okamžite vyriešiť, položí taktovku a druhá polovica koncertu vôbec neodoznie. Vzhľadom na to, že koncert sa vysielal v priamom prenose na rozhlasovej stanici Devín, prípadné vyplnenie tejto hrozby by zrejme malo ďalekosiahle následky.

Bratislavské hudobné slávnosti vo štvrtok 10. októbra pokračovali koncertom Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu pod vedením jeho staronového šéfdirigenta Ondreja Lenárda.

Pri príležitosti premiéry najslávnejšieho muzikálu na svete Les Misérables (Bedári) na Novej Scéne v Bratislave navštívili naše hlavné mesto jeho autori Alain Boublil a Claude-Michel Schönberg. Rozprávali sme sa o tom, prečo v minulosti do titulnej úlohy Jeana Valjeana odmietli Plácida Dominga, prečo by Maria Calas mohla byť aj dobrou muzikálovou speváčkou, ktorá pieseň z Bedárov dnes znie na demonštráciách v Honkongu, čo riešil Schönberg s Pavarottim pri spoločnom obede, alebo či čierne oči zo známej árie Escamilla patria býkovi alebo Carmen. Rozoberali sme viaceré známe aj menej známe rozdiely medzi operou a muzikálom. Pri rozhovore bola prítomná aj Boublilova manželka Marie Zamora, ktorá bratislavskú produkciu režírovala a ktorá okrem iného prejavila rozhorčenie nad tým, že na Slovensku nemajú umelci v muzikáloch zaplatený skúšobný proces a celé mesiace pracujú zadarmo.

Na Bratislavských hudobných slávnostiach bude 9. 10. 2019 uvedený koncert ruského skladateľa Rodiona Ščedrina. Rozprávali sme sa spolu nielen o pripravovanej pražskej premiére opery Lolita, jej provokatívnom príbehu zakázaného sexuálneho vzťahu, ale aj o jeho manželstve s primabalerínou Majou Pliseckou, ich prvej spoločnej ceste na Západ za Marcom Chagalom, o živote vrcholového umelca v stalinistickom Rusku, o detstve pod ochrannými krídlami Dmitrija Šostakoviča, či o umeleckej autocenzúre a (ne)prijímaní kritiky.

Veľkolepé sály, pútavá fasáda, červené koberce a poloha v centre niektorého kultúrno-spoločensky významného mesta. V zásade takýto obraz si väčšina z nás vybaví pri slovnom spojení „operný dom“. Novinári sa zvyknú v článkoch venovať tým naprestížnejším z nich, ohurujúcich speváckymi hviezdami, dramaturgiou a vysokou návštevnosťou. Málokedy sa však píše o tých, ktoré stoja na neobývanom mieste, nemajú takmer žiadne stále publikum a napriek tomu dokážu fungovať celé desiatky rokov.