Košické štátne divadlo uviedlo v dňoch 8., 9. a 10. júla tri predstavenia džezovej operety Imre (Emmericha) Kálmána Vojvodkyňa z Chicaga.

Ani jedno z nich nebolo označené ako premiéra, tá prebehne až v septembri. Oficiálne išlo o dve verejné generálky a predpremiéru, ktorá sa ako jediná mala ukutočniť vo forme open air predstavenia pod šírym nebom.

Opera SND v sobotu 19. júna 2021 uvedie reprízu Dvořákovej Rusalky. O tom, aké sú potenciálne spevácke nástrahy v tomto diele z pohľadu tenoristu som sa pred časom vo Viedni rozprával s Piotrom Beczałom, ktorý v ten večer spieval postavu Princa vo Viedenskej štátnej opere. Rozhovor som pôvodne plánoval zverejniť pri príležitosti plánovaného uvedenia jednej z repríz Rusalky v SND, pandémia a následné zatvorenie nášho divadla však uskutočneniu tohoto plánu zabránili. Napriek tomu, že od interview medzičasom uplynul už viac ako rok, zajtrajšie uvedenie Rusalky v SND mi opätovne poskytlo príležitosť sa k myšlienke publikovania rozhovoru – hoci aj s takýmto veľkým časovým odstupom – znovu vrátiť. 

S umeleckým riaditeľom opery SND Daliborom Jenisom sme sa rozprávali o tom, v akom stave našiel sólistický ansámbel našej prvej scény, aké sú šance získať na účinkovanie v Bratislave mladých slovenských sólistov etablovaných vo svete, aký typ inscenácii v nedávnej minulosti bol ”vyhadzovaním peňazí do luftu”, kedy vypredáte aj dvadsať predstavení toho istého titulu po sebe, prečo sa mení doterajšia koncepcia operného štúdia a aký bude jeho ďalší osud. Prezradil aj, akým smerom chce ovplyvňovať dramaturgiu opery SND, prečo ruší niektoré svoje účinkovania v zahraničí a ako vidí prechod hrania na blokový systém.

Vo štvrtok 10. júna 2021 bol v centre Bratislavy na Františkánskom námestí otvorený nový divadelný priestor. Stane sa domovom divadla Teatro Colorato, ktoré existuje na slovenskej divadelnej scéne už 13 rokov, doteraz však pôsobilo ako zájazdové. Okrem dramatickej tvorby sa venuje aj hudobnému divadlu, operete či tvorbe pre deti. Doteraz nikdy nemalo vlastné priestory.

Slovenská filharmónia ponúkla v piatok svojim divákom veľmi zaujímavý a hodnotný program, škoda len, že ho nedokázala vhodným spôsobom aj mediálne zúžitkovať. Túto recenziu preto začnem pomerne netradične. Namiesto toho, aby som sa venoval skladbám postupne, ako na koncerte odzneli, dovolím si prehodiť poradie recenzovania prvých dvoch a začnem rovno tou druhou. 

V nedeľu podvečer uviedlo Divadlo Nová Scéna v poradí už šiesty zo série komorných koncertov s názvom Malá nočná hudba, na ktorom sa tentokrát sólovo predstavila muzikálová speváčka Lenka Machciníková. Na jej kvality ma upozornil Claude-Michel Schönberg, autor hudby muzikálu Bedári, ktorého doslova nadchol jej výkon v úlohe Éponine počas premiéry slovenskej verzie muzikálu.

S riaditeľom SND Matejom Drličkom sme sa rozprávali o ozdravnom pláne, o tom, akým spôsobom chce SND identifikovať svojho diváka, čo bude s inscenáciami zazmluvnenými predchádzajúcim vedením, prečo sa bude znižovať počet premiér v činohre, prečo divadlo nemôže odpredávať vyradené kulisy a o jeho predstavách, ako to zmeniť. Rozoberali sme projekt SME Národné, dôvody prečo nevychádza časopis Portál, ako aj podrobnosti rekonštukcie historickej budovy a prechod na blokový systém hrania. V rozhovore poodhalil plánované rušenie pracovných miest, zákulisie divadelnej kuchyne, svoje vízie, predstavy a ciele, ako aj okolnosti, ktoré by ho donútili z funkcie odísť. Matej Drlička.

Zaujímalo by vás, ako postupovať, ak chcete zvrátiť výsledok výberového konania, ktoré vyhral niekto iný, než ste chceli? Nuž, najprv asi v každom súdnom človeku prevládne pocit, že keď už je raz rozhodnuté, tak sa s tým asi nič nedá robiť. Veď zápisnica s menom víťaza a bodovým hodnotením ostatných kandidátov bola zverejnená, takže sa dá ľahko dohľadať, koľko bodov bolo komu pridelených.

Ministerstvo kultúry včera informovalo, že novým riaditeľom Divadla Nová scéna sa stal Peter Oravec. Informácia vzbudila prekvapenie, nakoľko výberové konanie vyhrala Ingrid Fašiangová. Ministerka kultúry môže menovať riaditeľa divadla aj priamo, nepotrebuje vyhlasovať výberové konanie, avšak ak sa raz rozhodne výberové konanie vyhlásiť, potom musí jeho výsledky rešpektovať. V tejto chvíli je už známe stanovisko viacerých advokátov, ktorí považujú zvolený postup Ministerstva kultúry za nezákonný. Podrobnú analýzu, vrátane jednotlivých právnych stanovísk, ako aj názory aktérov kauzy, prinesieme v najbližších dňoch. Zatiaľ zverejňujeme otvorený list ministerke kultúry Natálii Milanovej, ktorý podpísalo 80 zamestnancov divadla.

Od vymenovania nového riaditeľa SND Mateja Drličku a jeho tímu spolupracovníkov uplynulo práve v týchto dňoch prvých sto dní. To je doba, počas ktorej nové vedenie už malo dostatok času a možností zistiť, čo z počiatočných plánov na zmenu je reálne a čo nie. Doteraz uskutočnené kroky začínajú čoraz zreteľnejšie vykresľovať kontúry predpokladaného nového smeru.

Génius, búrlivák, inovátor. To všetko a ešte omnoho viac stelesňuje Ludwig van Beethoven, jeden z najväčších skladateľov všetkých čias. S úplnou presnosťou dátum jeho narodenia určiť nevieme; najčastejšie sa však, vzhľadom na dátum jeho krstu, skloňuje 16. december 1770. Nedostihnuteľný symfonik by tak 250 rokov slávil práve v týchto dňoch.

Emmanuel Villaume je našej verejnosti známy najmä ako bývalý šéfdirigent Slovenskej filharmónie. Dnes je riaditeľom viacerých popredných inštitúcií na oboch stranách Atlantického oceánu. Využili sme jeho návštevu Slovenska na rozhovor o hudbe v časoch pandémie a porovnávali sme rozdiely medzi Európou a Amerikou z hľadiska dopadu krízy na umenie. Rozoberali sme, čo všetko sa v hudobnom priemysle vďaka koronavírusu už nikdy nevráti do pôvodného stavu, ktoré hudobné inštitúcie pravdepodobne krízu neprežijú, aký je vplyv sociálnych médií na hudbu, čo si myslí o streamovaní, čo hrozí dočasne zatvoreným divadlám, prečo kvôli Covidu menia v Opere Dallas inštrumentácie a orchestrálnu jamu a taktiež prečo sa súčasný kompozičný jazyk vyčerpal. Na záver Emmanuel Villaume ponúkol aj svoj filozofický pohľad na vývoj hudby za posledných 400 rokov a podelil sa s nami, ako vníma objektivitu rôznorodých zverejňovaných informácií o Covide a našu schopnosť orientovať sa v nich.

Ako som písal už aj v poslednom svojom príspevku, účinkujúci a diváci Viedenskej štátnej opery zostali počas minulotýždňového teroristického útoku niekoľko hodín uviaznutí vo vnútri divadla. Podobná situácia nastala v Burgtheatri, v Albertine, v Konzerthause a v mnohých ďalších kultúrnych inštitúciách a divadlách v centre Viedne. 

Po minulomesačnom úspešnom debute Slávky Zámečníkovej vo Viedenskej štátnej opere, bola v nedeľu 25. októbra v tomto opernom dome premiérovaná ďalšia produkcia, pri ktorej má zmysel sa na chvíľu bližšie pristaviť, pretože Slovensko v nej má aj tentokrát svoje želiezko v ohni. Ide o premiéru novej inscenácie Čajkovského opery Eugen Onegin v ktorej účinkuje Slovenský filharmonický zbor (ďalej SFZ).

Keď slovenský operný spevák debutuje vo viedenskom opernom dome na Ringu, je to vždy udalosť hodná zaznamenania. Jednak preto, že Viedenská štátna opera patrí medzi päť najlepších a nejprestížnejších operných domov na svete a jednak preto, že sa to nestáva každý deň.

Slovenské národné divadlo sobotu a v utorok uviedlo prvú a druhú premiéru opery Giuseppe Verdiho Aida. Táto produkcia s rozpočtom 130 000 eur mala byť pôvodne výkladnou skriňou jubilejnej stej divadelnej sezóny našej erbovej inštitúcie, avšak koronavírus zmenil všetky plány a premiéra sa odsunula až na začiatok 101. sezóny.

Hudobný a filmový svet v pondelok navždy opustil jeden z najvýznamnejších skladateľov filmovej hudby Ennio Morricone. Médiá po celom svete okamžite zaplavili fotografie výnimočnej osobnosti svetových hudobných dejín. Len akosi intuitívne sme vedeli, že ho na fotografiách aj tak najpútavejšie zachytil práve slovenský fotograf. Jeho rukopis je nezameniteľný a ak ste niekedy videli dokonalú fotografiu z koncertu popovej, rockovej alebo opernej hviezdy, z divadelnej či koncertnej sály, hudobného festivalu, jej autorom je Zdenko Hanout. Dvadsať rokov fotí európske hudobné festivaly Nova Rock, Sziget, Colours of Ostrava, Pohoda, Viva Musica!, či Bratislavské Jazzové dni. Pred jeho objektívom stáli Metallica, Kiss, Faith No More, Depeche Mode, B. B. King, Cranberries, Jessie J., Limp Bizkit, Iron Maiden, Rammstein ale aj Dalibor Jenis, Štefan Kocán, či Adriana Kučerová. Pravidelne fotí produkcie Štátnej opery v Banskej Bystrici, či príležitostne v Slovenskom národnom divadle. Jeho fotografie majú zvláštnu silu vás presvedčiť o tom, že “to musíte vidieť”. Od roku 2015 bol súčasťou produkčného tímu turné Ennia Morriconeho s výnimočným statusom “all access”.

Dirigent Martin Leginus oddirigoval sobotné predstavenie obľúbenej inscenácie Verdiho Nabucca v opere Slovenského národného divadla so zlomenou pravou rukou. 

Výberový proces na post riaditeľa Bratislavského kultúrneho a informačného strediska vyvoláva mnohé vášnivé diskusie. Výhrady k tomu, či postup, ktorý bol zvolený, je naozaj transparentný, alebo nie, prichádzajú z rôznych strán. Je zrejmé, že v každom výberovom konaní sú uchádzači, ktorí sa dostanú až do užšieho výberu (teda majú nádej byť zvolení) a vyhrá len jeden z nich. To potom zvyčajne vzbudzuje nespokojnosť tých kandidátov, ktorí nevyhrali. A tí môžu napádať samotný výberový proces aj z osobných dôvodov, kvôli sklamaniu zo svojho neúspechu.

V SND panuje presvedčenie, že moderné réžie vyhnali diváka preč z divadla. Názor zaznieva nielen vo vedení inštitúcie, ale častokrát aj medzi umelcami. Je pravda, že návštevnosť opery nie je vysoká a príčiny tohoto javu nie sú jednoznačne pomenované. Mnohí sú však presvedčení, že extravagantné režisérske výklady z nedávnej minulosti, častokrát úplne pritiahnuté za vlasy a balansujúce na hrane (ako napríklad Sadko v réžii Daniela Kramera) boli natoľko v rozpore s estetikou bežného slovenského diváka, že len návratom ku klasicky chápanému spôsobu inscenovania bude možné pritiahnuť strateného diváka späť.

Vo štvrtok 13. februára 2020 mala v petrohradskom Mariinskom divadle premiéru opera Rodiona Ščedrina Lolita v réžii slovenskej režisérky Slávy Daubnerovej. Tá inscenáciu pôvodne pripravila pre aktuálnu sezónu pražského Národního divadla a do Petrohradu ju len štyri mesiace po premiére prišla adaptovať na miestne podmienky a naštudovať s novým castom. Je to vôbec po prvýkrát od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, kedy je slovenská réžia uvedená na prestížnej medzinárodnej scéne. Prípravy v Petrohrade však poznačila chronická nedochvíľnosť dirigenta Valerija Gergijeva, ktorý predstavenie naštudoval.

Vo štvrtok 13. februára 2020 sa v petrohradskom Mariinskom divadle premiérovo uvedie opera najznámejšieho žijúceho ruského skladateľa Rodiona Ščedrina Lolita v réžii slovenskej performerky, autorky a režisérky Slávy Daubnerovej. Ide pravdepodobne o prvú inscenáciu slovenského režiséra uvedenú na pôde renomovaného zahraničného operného domu. Inscenácia vznikla pôvodne na pôde pražského Národního divadla a do Mariinskeho ju prináša jeden z najvýznamnejších svetových dirigentov súčasnosti – Valerij Gergiev. Dosť dôvodov na to, aby sme vám priniesli príbeh vzniku tejto inscenácie a rozhovor s jej režisérkou. 

Neuveriteľný a pritom pravdivý príbeh slovenskej Židovky Heleny Citrónovej, ktorá sa v koncentračnom tábore Osvienčim zamilovala do jednoho z dozorcov. Aj takto by sa dala do jednej vety zhrnúť love story, ktorou minulý týždeň žilo thajské hlavné mesto. Svoj pobyt v Osvienčime Helena prežila práve vďaka utajenému esesáckemu milencovi, pričom v tom čase už bol nad ňou dokonca vynesený rozsudok smrti. Britská televízna stanica BBC o tejto skutočnej udalosti natočila v roku 2005 dokumentárny film, ktorý hovorí nielen o Helene, ale podrobne popisuje aj špecifické pomery panujúce v časti koncentračného tábora, kam bola pridelená. Na thajského hudobného skladateľa Somtowa Sucharitkula natoľko zapôsobil, že sa mu stal inšpiráciou pre napísanie rovnomennej opery. Jej fragmenty boli uvedené na jeseň tohoto roku v koncertnom štúdiu slovenského rozhlasu a odtiaľ odvysielané do niekoľkých desiatok krajín sveta. Kompletná opera mala v thajskom hlavnom meste minulý týždeň svoju svetovú premiéru.

12. januára 2015 zomrela slávna ruská operná speváčka Jelena Obrazcovová. Svetové agentúry uviedli, že mala 75 rokov. Vychádzali z dátumu narodenia, ktorý si speváčka sama uvádzala vo svojom životopise (7. 7. 1939) a ktorý sa nachádza aj vo všetkých jej oficiálnych materiáloch. To však nie je skutočný dátum narodenia tejto svetoznámej umelkyne. Jelena Obrazcovová sa narodila 7. júla 1937 vo vtedajšom Leningrade a teda mala v čase svojej smrti 77 rokov.

Vo veku 79 rokov zomrel v piatok večer ománsky sultán Kábus bin Saíd – panovník, ktorý nechal neďaleko púšte postaviť jeden z najmodernejších a technicky najdokonalejších operných domov na svete – Kráľovskú operu v Maskate. Bola postavená v čase, kedy jedinou inou skutočne funkčnou operou v arabskom svete bola tisícky kilometrov vzdialená opera v Káhire. Udialo sa tak navyše v krajine, kde ešte v roku 1970 bola akákoľvek hudba zakázaná.

Keď Giacomo Puccini v roku 1907 prvý raz pricestoval do USA, poskytol rozsiahle interview denníku New York Times. Vyšlo 20. januára na siedmej strane novín. Keďže tento najprestížnejší americký denník pred časom previedol celý svoj archív do digitálnej podoby, dnes pre nikoho nie je problém (po zaregistrovaní sa a zaplatení) si listovať kompletnými vydaniami amerických novín z ktoréhokoľvek dňa, hoci aj sto rokov dozadu. A vyhľadať si tak napríklad aj Pucciniho interview a zoznámiť sa s autentickými pohľadmi tohoto hudobného velikána.

Nemyslel som si, že budem niekedy písať o hudobnej udalosti, v ktorej jedným z účinkujúcich (okrem aparátu profesionálnych muzikantov) bude aj osoba guvernéra národnej banky. NBS minulý víkend darovala deťom svojich zamestnancov hudobný darček v podobe  symfonickej rozprávky Peter a vlk od Sergeja Prokofieva. Koncert sa uskutočnil v sobotu v Slovenskom rozhlase (z budovy centrálnej banky len oproti cez ulicu) v hudobnom naštudovaní Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu pod taktovkou Petra Valentoviča.

AKTUALIZOVANÉ. V liste zaslanom prostredníctvom mailu riaditeľovi Opery SND Rastislavovi Štúrovi oznámil dirigent Ondrej Lenárd, že odstupuje od svojho prísľubu naštudovať na našej prvej scéne Rusalku a Aidu. Ako dôvod uviedol, že ministerka kultúry Ľubica Laššáková nesplnila prísľuby, ktoré dala národnému divadlu a riaditeľovi Rastislavovi Štúrovi osobne. Ministerstvo kultúry obvinil z nezáujmu o Operu SND.