Z pohľadu „Sovietskych občanov“ sú nelegitímne všetky krajiny, ktoré získali či znovuzískali nezávislosť po kolapse Sovietskeho zväzu.

V povedomí verejnosti pretrvá, že veľké krajiny a veľké organizácie, ktoré mali byť strážcami našej bezpečnosti, nás nechali tak.

Celé roky bol svet ochotný zatvárať oči pred porušovaním ľudských práv. Argumentovalo sa tým, že síce ide o poľutovaniahodné veci, ale širší obraz je pozitívny či aspoň tolerovateľný. Nebola to pravda.

Kombinácia prvkov KGB, nového ruského establišmentu, veľkého biznisu a gangsterstva, ktorá nadobudla svoj tvar v Petrohrade, zmutovala a nakoniec prevzala vládu nad celým Ruskom.

Precvičte si sebadisciplínu a vaša produktivita oproti práci v kancelárii vystrelí nahor.

Každá krajina si dnes bude musieť premyslieť, či je dostatočne pružná, čo sa týka fyzických zásob, súdržnosti inštitúcií i tréningu, ktoré sú v núdzových situáciách nevyhnutné.

Vďaka mojim skúsenostiam z komunizmu sa nedostatok z posledných niekoľkých týždňov našej domácnosti takmer nedotkol.

Čínske humanitárne gestá sú obdivuhodné, netreba ich zľahčovať, ale nakoniec budú mať svoju cenu.

Vrcholné úspechy európskej integrácie z posledných tridsiatich rokov padajú ako kolky.

Nebolo by lepšie ukázať solidaritu teraz, než čakať, kým sa tyrani z Pekingu rozhodnú, že teraz prišiel rad na vás?

Zdanlivo zastarané technológie sú prekvapivo odolné. Napríklad aj preto, že ich nemožno heknúť či sledovať.

Britský premiér nevyhral na základe toho, čo už dosiahol v úrade, ale na základe toho, že bol menej zlý ako iné alternatívy. Ale to neznamená, že to dopadne zle.

Rozdelenie nemeckého hlavného mesta zapadá prachom, ale poučenia zostávajú.

Ak je NATO vo vratkej pozícii, treba ho podoprieť, nie napádať. Európa zaň zatiaľ nemá žiadnu náhradu.

Kremeľ zarába peniaze a vyrába rozbroje, kým Európa a Amerika celý kontinent ignorujú.

Americké tajné služby prestali dôverovať svojmu prezidentovi, lebo si nedokáže udržať ich zistenia pre seba. Nie je to problém len pre Spojené štáty, ale aj pre ich spojencov.

Pakt Hitler – Stalin si zaslúži odsúdenie. Zabúdame však na náš vlastný diel zodpovednosti za tragédiu Európy.

Nemci si akoby neuvedomujú svoje ekonomické, vojenské a diplomatické záväzky.

Keď sa v Československu zbierali podpisy pod Několik vět, v Estónsku, Lotyšsku a v Litve mávali pol storočia zakázanými vlajkami.

V Babišových novinách spochybňujú integritu vodcov revolúcie. Na období po roku 1989 je stále čo skúmať, ale základné črty príbehu by sme mali pred revizionistami brániť.

Dokážeme identifikovať zasahujúcich policajtov, poznáme ich šéfov. Nič nám nebráni, aby sme ich sankcionovali.

Reakcie na protesty v Moskve i v Hongkongu ukazujú, že Putin i čínski komunisti majú zo svojich občanov strach.

Tohtoročné tridsiate výročie pádu komunizmu by nás malo pomknúť k činnosti a premýšľaniu, nie k tomu, aby sme uviazli v nostalgii.

Pri Ukrajine sme zlyhali. Teraz, keď je čas zamerať sa na oblasti, kde svoju moc uplatňuje Peking, by sme to už nemali zopakovať.

Pekinské šikanovanie môže zničiť hongkonské slobody, ale nie tie naše. Na čínsku snahu podriadiť sa tamojšiemu vnímaniu sveta by sme mali reagovať tým, že budeme obraňovať svoju vlastnú normálnosť.

V strednej a východnej Európe by nikto nemal jasať nad tým, že sa do americko-nemeckých vzťahov dostala trpkosť. A nikto by nemal napriek tvrdiť, že Nemecko svojich východných susedov zradilo.

Oslavy udalostí z roku 1989 sú veľmi potrebné, ale budúcnosť je vzrušujúcejšia ako minulosť.

Škandály okolo financovania rakúskych Slobodných a ich väzby na Rusko môžu znížiť ich príťažlivosť.

Len príliš pomaly dokážeme pomenovať totalitné režimy. Zvlášť vtedy, keď sa ako Čína tvária moderne, efektívne a úspešne. Tieto prívlastky však jej pravú podstatu nezakryjú.