Denník N

Blog N: Filip Murgaš

Najnovšie články autora

O rybách

V poviedke uvedenej nižšie, ktorej Boh zdeluje ich posolstvo rybám to autor vystihol naozaj krásne a trefne.
Ryby sú najcitlivejšie znamenie zverokruhu. Nieje ľahké byť rybou ,chce to veľa krát obrovské sebazaprenienie, pevnú vôľu a čo je pre ryby asi najťažšie, naučiť sa držať pri zemi ,neulietavať si.
Autor píše o slzách ,no nemusí to vždy znamenať tragický prístup k zivotu.
Maju na výber. Ak si vyberú slzy smútku, zostanú sa točiť v nekonečnej špirále vymyslených útrap, z ktorej si myslia ,že je možné sa doslova vyplakať či vytrápiť von. No sú na omyle. Nedá, a im sa budú opakovať rovnaké situácie do nekonečna,kým nepochopia. Nemusí sa to stať vôbec.
No môžu si zvoliť slzy šťastia a vďačnosti za všetky dobré aj zlé veci ktoré sa im v živote dejú, citlivosť a empatiu ktorými oplývajú, a toto všetko využiť na vytvorenie svojej životnej sily, ktorá dokáže byť neuveriteľné húževnatým nástrojom na prekonávanie všetkého čo ich v živote ďalej postretne.
Koniec koncov ,všetko je na niečo dobré, všetko sa nám deje pre niečo.
Je to len na nich samotných, ako sa rozhodnú…

Vám rybám
Dávam najťažšiu úlohu zo všetkých. Vašou úlohou bude zozbierať všetok žiaľ sveta a vrátiť ho Mne. Vaše slzy budú v konečnom dôsledku Mojimi Slzami.

Žiaľ, ktorý v sebe pohltíte má pôvod v tom, že ľudia nepochopili Môj Zámer. S ľuďmi však budete súcitiť, a preto im dáte druhú šancu.

A preto, keďže som vám dal najťažšiu úlohu, dávam vám aj ten najväčší dar. Budete jediné z mojich dvanástich Detí, ktoré ma budú chápať.

Vašim darom, Ryby, je teda Porozumenie. Keď sa ho však budete snažiť šíriť ďalej, ľudstvo vás nebude počúvať.

…A Ryby sa vrátili späť na svoje miesto.

Potom deti vstali a odišli, každé jedno s odhodlaním splniť si svoju úlohu čo najlepšie tak, aby mohli prijať svoj dar.

Avšak ani jedno z detí nepochopilo úplne svoju úlohu ani svoj dar, a keď sa bezradne vrátili späť, Boh im povedal:

„Každý z vás si myslí, že ostatné dary sú lepšie než ten, ktorý dostal on sám. Preto vám dovolím, aby ste si dary medzi sebou vymieňali.“

Nachvíľu sa všetky deti zaradovali, pretože si predstavili všetky možnosti ich novej misie. Ale Boh sa usmial a povedal:

„Vrátite sa ku mne ešte mnohokrát a budete ma žiadať, aby som vás zbavil vašej úlohy. A ja zakaždým vyhoviem vášmu prianiu.

Prejdete nespočetnými inkarnáciami, až nakoniec splníte pôvodnú misiu, ktorú som vám určil na samom začiatku.

Na splnenie tejto úlohy vám preto dávam neobmedzený čas, no vrátite sa ku Mne až vtedy, keď úlohu splníte.“

O vedomej abstinencii.

Alkohol v našej psychyke vytvára akú si pomyselnú bariéru ,dokonca aj v prípade že momentálne niesme pod jeho vplyvom . Ak po alkohole siahame pravidelne ,je jedno či každý den vysedávame v krčme alebo po ňom siahneme raz za týždeň ,no zrovna v období keď je toho na nás veľa. Navyše si to zbagatelizujeme a nazveme to „reštart“ . Áno ,reštart to teda je ,asi taký ako keby ste chceli reštartovať vás počítač tým že ho oblejete pohárom vody a potom ho necháte vyschnúť kým sa opäť nebude dať zapnúť …Reštart – vypnúť a zapnúť od znova. Už z toho vyplýva že na niečom makáte ,snažíte sa ,(či už v škole ,v zdokonaliť sa v práci ,vymakať vo fitku) ,potom sa opijete ,dáte reštart ,a začínate zase od začiatku .
Všetko je to len rokmi vštepovaný a našou spoločnosťou ospravedlňovaný alkoholický vzorec správania. Možno si práve veľa z vás teraz povedalo že sa mýlim, že si dáte pohárik z času na čas na uvoľnenie ,alebo len pár pív po práci ,že to je v norme , že to zvládate atď. A možno aj zvládate ,možno nie. Mne je to jedno . Robte si co chcete. Nikoho nesúdim ,nehovorím že niečo nezvládate. Alebo že alkohol je zlý. Je to neživá vec čiže mu nemôžeme prisudzovať nejaké morálne vlastnosti. Zlý je jedine náš zlozvyk využívať ho vo svojom živote. Je mi tak ľahostajný že naňho ani nejdem zvaľovať svoje problémy z minulého života ,predtým som to mal v obľube. Nehovorím že neprispel ,no sám sa mi do hrdla nelieval…

Každý máme svoje mentálne schopnosti ktoré používame na riešenie problémov ,stresu smútku atď. Keď sa všetko nakopí,a my už nevieme nájsť riešenie napriklad na jednu zo spominanej trojice emócií (tých emócií môže byť samozrejme viac,a iný druh,je to individuálne a záleží na situacií) táto mentálna bariéra nás obmedzí v rozvoji ďalších možností riešenia ťaxkej situácie či emočného tlaku a my siahame po chlaste. Pretože je to jednoduhšie a náš mozog si to osvojí. Je to vlastne taká jeho komfortná zóna, pretože mu to „stačí „. Opakujem že množstvo a intenzita sú irelevantné. Jedná sa o princíp ,o postoj k alkoholu ako k niečomu čo nám pomôže poradiť si s problémom s ktorým si my poradiť nedokážeme resp.si to nahovárame. Podvedome si vytvoríme akýsi pevný bod ,ku ktorému sa dostaneme s pomocou alkoholu a od ktorého potom môžme začať od znova ,oddýchnutí,zrelaxovaní, šťastnejší, reštartovaní. Je to fikcia. Nonsens -nieco čo nám škodí ,nám nikdy nemôže pomôcť .

Jednoduché…

Keď človek abstinuje(mám na mysli dobrovoľnú abstinenciu na základe slobodnej vôle jedinca ,ktorý sa tak rozhodol sám ,kôli sebe a pre vlastné dobro ,dobro svojich blízkych a uvedomuje si negatívne vplyvy konzumácie alkoholu na svoju povahu. Nie jedinca ktorý síce nepije, ale musí sa k tomu premáhať a sníva otom kedy sa bude môcť konečne rozbiť . To nieje abstinencia ale sebaklam.) postupne sa táto mentálna bariéra začne rozplývať ,pretože jeho mozog je nútený hľadať iné riešenia,či už na zložité, krízové alebo aj celkom bežné situácie. Doslova sa vám začnú otvárať nové obzory. Nové široké spektrum spôsobov riešenia problémov a uhľov pohľadu na život ako taký…

Je piatok ,v práci máte naozaj ťažký týždeň ,snažíte sa ako len môžte no aj tak sa všetko kazí ,proste celé zle. Nemusíte byť pravidelný krčmový štamgast aby váš mozog od rána sám seba ukludňoval pocitom ,že večer sa spoločne ,vy a on ,zbavíte všetkej tej nepohody s fľašou vína v ruke. To nieje riešenie.
No pokiaľ ste alkohol zavrhli a presvedčili sami seba otom že vo vašom svete proste neexistuje,vaša myseľ je kľudná počas celého týždňa ,počas všetkých tých stresujúcich situácii či konfrontácii, od rána do večera. Nepotrebuje sa odvolávať na nejaký reštart ,ona si proste v kľude beží v normálnom režime ,nepreťažuje sa. Ak si nahovárate že áno ,je to len váš uhol pohľadu, postoj. A týmto postojom si ju preťažujete sami. Navršujete ten mentálny sediment v nádeji že ho cez víkend spláchnete obľúbenou značkou alkoholu, namiesto toho zametať ho z hlavy priebežne. Môžte upratovať váš byt raz do týždňa a spôsobom že naberiete 10 litrové vedro vody a rozhodíte ho po byte, alebo môžte skúsiť upratovať šetrne voči svojmu bríbytku a priebežne každý deň.
Je to rozdiel.
Reštart v podobe takej ako ste ho poznali do teraz, nepotrebuje. Predstavte keby zo sveta v jednej sekunde zmyzol všetok alkohol,alebo že by sa z centra pamäte vo vašom mozgu v sekunde vytratila spomienka naňho. Museli by ste sa s problémami vyrovnať hneď v momente kedy vznikli a jedine pomocou vašich schopností a duchaprítomnosti. Ja som napríklad v sebe objavil schopnosti o ktorých som ani netušil že tam niekde hlboko sú . Odporúčam .

Dalej.
Sme proste nešťastní kôli nejakým problémom. Povedzme teda že v danej chvíli máme negatívnu náladu. A my si ju prosím pekne rozhodneme zmeniť umelo. Pitím . Zamyslime sa. Zmení sa nálada ? Alebo naše vnímanie reality. Vyriešime dôvod našej aktuálnej nálady od koreňa tak aby sa mohla reálne zmeniť na pozitívnu ? Nie. Zázračne sa zmaže problém ,kôli ktorému máme aktuálnu náladu ? Iste že nie. A čo keď nemáme problém žiadny a naša nálada je dobrá. Povieme si že sa ideme zabaviť. Aj napriek tomu že naša nálada je pozitívna už teraz. Aj bez alkoholu. Kontraproduktívne. A že sa chceme len zabaviť ? To znie ako keby sme boli natom tak zle, že to nedokážeme prirodzeným spôsobom. Opäť sa jedná o uhol pohľadu. Príklad. Povedzme že má baví trénovať svojho psa. Tak ho trénujem a výborne sa pritom zabavím. Zabavím sa natom ako mu to ide alebo ako sa smiešne chová keď nevie čo od neho chcem, baví ma jeho progres v poslušnosti. Pretože ma to predsa baví.Vyplýva to priamo z toho slova. Teraz si predstavte že aby som sa pritom chcel zabavit viac a pred tréningom sa opijem. Nenaučil by som ho nič,pes by bol nesvoj pretože by vycítil že som opitý ,z tréningu by bola katastrofa. Nepotrebujem sa predsa „baviť viac“ pokiaľ sa prirodzene bavím maximálne ako sa dá. Viac ako maximum. To predsa ani nejde.
Takže čo nás vlastne baví reálne ?
Je to náš pohľad na svet, naša interpretácia reality.

Dosiahneme eufóriu?
Dosiahnuť falošnú eufóriu je jednoduché. Zájdeme do obchodu ,kúpime si víno či fľašu tvrdého ,začneme piť a do hodinky nás začne zavaľovať príjemný pocit „eufórie“. Táto eufória je však falošná ,krátkodobá ,pomíjivá. Nestojí za nič…
Pre mňa skutočná eufória pramení z radosti zo seba samého. Z toho ako sa v danej chvíli dokážem postaviť k veci,bez ohľadu na jej charakter či vlastnosti. Z toho že dokážem z daného okamihu vyťažiť maximum. Eufória ktorá vzniká pomaly ,postupne ,priamo úmerne s našim osobnostným rastom ,zdokonaľovaním svojich schopností a objavovania nových . Z uvedomovania si svojich negatívnych povahových risov a každodennej vedomej snahy zredukovať ich na minimum . A časom to zautomatizovať. Eufória z toho že dokážem žiť vedomí a plnohodnotný život s tým čo mám momentálne k dispozícií (nemám teraz na mysli hmotné záležitosti).
Nazývam to „vyššia eufória“.

Prečo by som mal mať pocit nedostatku pri zažívaní pekných okamihov ,ktoré sú krásne také aké sú ,kôli tomu ,že pri nich nepijem alkohol ? Zamyslime sa, opäť nonsens.

Opijeme sa. Naše mentálne a kognitívne schopnosti strácajú na kvalite. Neskôr poriadne ani nevieme čo robíme,chováme sa iracionálne, hovoríme veci, ktoré by sme v živote nepovedali. Robíme veci ktoré by sme v živote vedome nerobili. Naša rovnováha medzi emočnou a racionálnou stránkou kolíše ako loď bez posádky na rozbúrenom mori. Náš organizmus trpí dehydratáciou až stratou vedomia. A toto nazývame eufóriou…

Opakujem ,nikoho nesúdim,sám som toho vypil v živote oveľa viac než dosť. Váš vzťah k alkoholu ako takému je subjektívny a ja ho rešpektujem. Tento článok je konštatovanie môjho postoju k nemu, nie kázeň či odhováranie od jeho pitia. To by myslím bolo naivné a zbytočne plytvanie energie.
No na záver vám poviem jednu skutočnosť.
Od kedy abstinujem, mám pocit ako keby som predtým žil v 2D svete ako Korčuliarka ktorá sa celý život pohybuje po hladine vody ,no v skutočnosti ani len netuší že pod ňou sa skrýva neskutočná hĺbka (ne)poznania a nad jej hlavou širokánske nebo plné hviezd čakajúce len nato ,kým ho objaví.

Spoveď jedného muža

Keď sa jedná o prerušenie vzťahu ,ktorý musel byť ukončený jednou zo zúčastnených osôb aj napriek tomu že tieto osoby k sebe stále prechovávajú city, jedna sa o komplikovanú situaciu.
Poďme si ale vysvetliť ako k takýmto situáciám vo vzťahu medzi mužom a ženou dochádza.
Povedzme že v tomto prípade ukončila vzťah žena. Mohlo by sa teda zdať že vinu nesie muž. Samozrejme že ak od neho žena odyšla,veľkú časť zodpovednosťi za toto jej rozhodnutie nesie práve muž. No celkovú zodpovednosť nesú obaja.
Vysvetlím.
Podiel ženy : Žena sa na začiatku zamiluje do muža. No zabudne alebo možno nevie ,že láska sa nemá urýchliť. Je to však normálne ,srdcu proste nerozkážete. Je poblaznená,cíti sa ako školáčka, ma zahmlené racionálne vnímanie reality okolo svojho nového partnera. V podstate sa zamiluje do halucinácie. Do svojej vysnenej predstavy o mužovi. Niet jej čo vyčítať. Sme proste ludia. Navyše, možno vtedy nemala potrebné skúsenosti ci schopnosti udržať si v tomto prípade dostatočne zdravý úsudok nato aby si svojho budúceho partnera preverila. Proste sa zamilovala hlava nehlava.
Od začiatku mala vo vzťahu s mužom, od neho nejaké ,apson základné očakávania, aby spĺňal princípy pre fungovanie zdravého a šťastného vzťahu s ňou. No mala ošiaľ,ako to v začiatkoch ešte nezrelých vzťahov býva klasikou. Preto svoje potreby a princípy na ktorých si,čo sa týka partnerského vzťahu,zakladá, začne odsúvať na druhú koľaj a ťahá to s ním dalej pretože má pocit že sú na tomto svete pre seba, a čaká že sa muž napraví.
Možno si v tej chvíli neuvedomuje že tým pádom začne odsúvať na druhú koľaj aj svoju hrdosť,svoje hranice. No ak je silná a inteligentná,postupom času začne zisťovať,že muž jej tieto očakávania splniť nedokáže a rozhodne sa vzťah prerušiť. Avšak stále v sebe udržuje vieru ,že sa muž zmení. Tu nastáva kameň úrazu a jej nevedomí podiel zodpovednost za trápenie ktoré nastáva medzi nimi dvoma. Nevedomí pretože jej na mužovi záleží a robí to v mene lásky.
Nepreruší s ním kontakt úplne, pretože ona miluje a STÁLE čaká (neskôr už len dúfa ,potom už ani to nie) že v mužovi sa niečo zlomí a celú situáciu pochopí…
“Ked sa žena zamiluje do muža ,nič na svete ju nedokáže od neho odradiť . Jedine muž sám …“
Podiel muža : zatiaľ čo sa žena dohňo bezhlavo zamiluje, on ju od začiatku berie len ako spoločnosť či sexuálny objekt. Zatiaľ čo ona je od začiatku k nemu vo svojich citoch úprimná,on jej hovorí len to čo vie ,že chce ona počuť. Tlačí jej kaleráby do hlavy. Robí to,pretože to ešte nieje muž ale nezrelý chlapec ktorý nedokáže prijať zodpovednosť za svoje činy. Dokonca je tak zaslepený svojim egom,že si ani neuvedomuje čo činí. Berie jej emócie a city na ľahkú váhu. Zahráva sa s nimi, a s tak krehkou dôverou ženy. Isteže,táto nevedomosť ho neospravedlňuje.
Pokojne s ňou vkĺzne do vzťahu za účelom naplnenia svojich sexuálnych potrieb či vyplnenia samoty. Tvrdí o sebe aký je chlap a žena mu nato naletí. Tvári sa že je oporou. A možno že aj je, pretože mu na nej začne záležať . No nemá to žiadnu váhu keďže jej začína byť viac príťažou ,dôvodom jej opakovaných sklamaní v to ,čomu ona stále naivne a vytrvalo verí.
Nastávajú ďalšie problémy. Na povrch sa ukazuje jeho nezáujem ženu vnímať,pracovať na vzťahu a posúvať sa v ňom vpred pretože sa bojí prevziať zodpovednosť za svoje konanie. Opakovane jej dáva na javo že s ňou nieje spokojný, a za dôvody nespokojnosti si predkladá nezmyselné zámienky. Žena si to začne uvedomovať,no dáva mužovi šance,dokonca jednu za druhou. Pretože ho miluje takého proste takého aký je, teda takého akým by mohol byť keby dooho vložil snahu a začal by chcieť. Pretože v neho verí… No on nechce. Nechce počúvať, komunikovať, nechce vnímať znamenia,nechce prijať zodpovednosť. Ešte horšie je že si to neuvedomuje, no ako hovorím ,to nieje ospravedlnenie. Odmieta dozriet pretože je slabý a bojí sa vystúpiť zo svojej komfortnej zóny,zo svojej falošnej ego bubliny,zo svojej mentálnej detskej izby. Je tak zaslepený že si myslí že mu bude ochotne ležať pri nohách a ze je s ním šťastná. Nevníma dokonca ani jej smutný výraz na fotkách ktoré mu posiela,výraz v očiach kričiaci : „haló,pre boha ,preber sa konečne ,ľúbim ťa ale už to dlho nevydržím a proste odýdem,naozaj to chceš?! “ No on nereaguje…

A tak sa jedného dňa keď už pretečie pohár trpezlivosti, žena rozhodne zo vzťahu vycúvať.

Žena síce zo vzťahu vycúva no stáva sa jeho „kamarátkou“. Chce mužovi dať jasne na javo,že si nenechá skákať po hlave a že keď ma in pocit že mu nevyhovuje a nieje s ňou spojojný s takou aká je,nech si ide svojou zaslepenou cestou. Ona má predsa na viac.
A koná správne.
No pravdepodobne ho stále miluje,a začne očakávať (neskôr dúfať,nakoniec už ani to) že muž si to konečne uvedomí ,dospeje a začne rásť. Možno opäť spoločne s ňou. Dokonca sa mu postupne stáva akousi nápovedou,aj na úkor svojich mentálnych síl či svojich energetických zdrojov,z ktorých značnú časť investuje do snahy pomôcť mu zmeniť sa. V hĺbke duše ešte čaká že sa dokáže zmeniť a že jej prítomnosť v jeho živote k tomu bude nápomocná. No vtedy ešte možno netuší že tento muž potrebuje nato aby dozrel dostať oveľa oveľa väčšiu facku.
Z jeho pohľadu,resp z pohľadu ,vtedy nezrelého chlapca sa totižto stalo niečo úplne iné.
Pre jeho falošné detské ego, ktoré v tej dobe zahlcuje väčšinu jeho mysle ,a nedovoluje prejsť na povrch jeho mužnosti, sa stala obrovská tragédia. Neberie túto skúsenosť ako možnosť prijať realitu,poučiť sa zo svojich chýb a posunúť sa v živote ďalej,či už pri ňom táto žena zostane alebo nie.
Jednoducho žije v bubline.
Zavrie sa do svojej mentálnej detskej izby, odrazu je z frajera malý,plačúci chlapec ,nariekajúci za hračkou,ktorá mu bola odobratá. Áno,to je výstižné, presne tak totižto zaobchádzal so ženou,ktorá si to ani v najmenšom nezaslúžila. A začne vyvádzať a utápať sa . Jeho najlepším priateľom je alkohol,spolu v tomto šialenom počínaním tvoria skutočne dokonalý pár. A síce nevedome ale predsa ,rozpútal zlo. V mene lásky ,hovoril si. Myslel si. Chcel opäť dobiť jej srdce no netušil ako nato a tak začal využívať taktiky ,staré vzorce správania z minulých vzťahov o ktorých si myslel že sú správne. Iné nepoznal. Jednalo sa o citové vydieranie ,sebaľútosť,presviedčanie o svojej pravde toho druhého,odmietanie reality či výčitky voči žene za jej pocity. Až sa zamotal do siete sebaľútosti a snažil sa tam zatiahnuť aj svoju bývalú polovičku.
Postupne si začal uvedomovať čo sa vlastne stalo a o akú vzácnu osobu prišiel.
No to nestačí.Točil sa neustále v začarovanom kruhu,a dialo sa to z jediného dôvodu ,ktorý v tom čase nenapadol ani jedného zo zúčastnených. Tým dôvodom bola neustála prítomnosť ženy v jeho živote. Že neprerušili kontakt hneď.
On sa stal zavyslí na jej radách ,ako má ďalej postupovať,a ona zavysla na myšlienke že ho nejakým spôsobom dokáže zmenit.
V začarovanom kruhu sa točili obaja.
Až kým sa citové puto medzi nimi,síce bolo silné ,nestalo toxickým.
A keďže muž bol stále slabý,opat musela zasiahnuť žena. V poslednej chvíli.
Spravila ražný škrt cez jeho márnu snahu, a odyšla z jeho života už nadobro.
A práve teraz ani len netuší ,že spravila priam geniálne rozhodnutie.
Nielen pre seba ,ale pre oboch. Potrebovali to obaja.
Ona aby zase našla svoj vnútorný pokoj,silu a hrdosť na ktorych tak ťažko pracovala a budovala po prekonaní životných útrap, a on aby sa stal prvý krát v živote stal skutočne sám sebou,zrelým normálnym mužom a nastúpil na tú správnu životnú cestu.
Stále ju má rád ,a záleží mu na nej, cíti ju vo svojom vnútri ,no už chápe že na lásku sú potrebný dvaja.
Že láska je harmónia dvoch srdcí,nie snaha jedného dobíjať to druhé. Už príjma realitu taká aká je,a verí v dobrý koniec. Nieje dôvod na obavy buď sa stretnú keď nato budú obaja pripravení, ,každý z nich bude v živote šťastný aj oddelene , alebo aj , nakoniec iným partnerom. Ani jedna z možností totižto nieje zlá …
“To čo hľadáme ,hľadá nás…“

Venované “jej“