O knihe Zakázaná výstava.

Kniha Otváracie hodiny je súborným vydaním doterajšej básnickej tvorby Jána Štrassera.

Ján Zambor v knihe interpretuje predstaviteľa mesianistickej línie v slovenskom romantizme Sama Bohdana Hroboňa.

Zbierku Na prahu počuteľnosti vydal Ivan Laučík v roku 1988 po osemnástich rokoch od debutu. Sám autor sa kedysi vyjadril, že preňho to bol, po rokoch zákazu publikovania, druhý debut.

Jedinečné nie sú údery osudu, ktoré sa nedajú zmeniť, ale špecifický je spôsob, ako ich zvládame.

Základom knihy je, prirodzene, Miltonov umelecký text, no popri bežných rámcových častiach knihy vytvoril prekladateľ vyše šesťdesiat strán precíznych poznámok a vysvetliviek, kalendárium a takmer osemnásťstranový doslov.

Kniha má dvoch autorských rozprávačov – Kolomana Sokola, ktorý rozpráva, a Eugena Gindla, ktorý počúval, čítal, zapísal a napísal.

Mnohým ľuďom Pavol Suržin prekážal čudáctvom, ktoré mohlo byť skrývanou bezradnosťou. Jeho samota však nebola iba prekliatím, ale mala aj liečivú silu a napokon sa stala produktívnou pre tvorbu.

U Juraja Mojžiša ťažko oddeliť prózu od eseje, od reflexie či výkladu umeleckého diela. Potvrdzuje to aj jeho kniha Detaily.

Bonowiczove verše vyjadrujú zdanlivo jednoduché javy v nerozlučnom svete človeka, v skutočnosti však ide o rovinu toho, čo ľudia nemôžu úplne spoznať a pochopiť, v čo môžu iba veriť alebo neveriť.

Vydavateľstvo Skalná ruža vydalo zbierku Donny Stonecipherovej Modelové mesto. Poézii, ktorá sa pohybuje na hranici inovatívnej básnickej výpovede a komunikatívne prístupnej lyriky, dominuje fascinácia mestom.

V Babeľovej knihe nájdeme publicistiku i prózu, článok o vzťahu sovietskej moci k nemu, listy či rozhovor s jeho dcérou a vnukom.

Vo vydavateľstve Skalná ruža vyšla zbierka amerického básnika, laureáta Pulitzerovej ceny Roberta Hassa.

Jana Bodnárová v zbierke Terče vyjadruje traumy osobné i také, ktoré zasiahli spoločenstvá ľudí v rôznych dejinných časoch ľudstva.

Ivan Štrpka prešiel z Osamelých bežcov najdlhšiu trasu a predstavuje najvytrvalejšieho zo všetkých troch, píše v jeho monografi Zoltán Rédey.

Kniha Mojich tridsať rokov predstavuje podľa editora Fedora Gála čosi ako generačné krédo adresované nastupujúcej generácii.

V knihe Veľká potreba lampášov nejde o chronológiu udalostí, ale o obraz u človeka, ktorý ho mal a má, nosil a nosí ho v sebe stále.

Nová kniha Jána Púčeka je zaujímavo skomponovaným multižánrovým, synkretickým dielom.

Mnohí, dnes známi a úspešní prozaici, začínali svoju tvorbu práve v súťaži Poviedka a zásluhou K. K. Bagalu mohli vydať aj svoje debuty.

Próza Pavla Rankova Legenda o jazyku sa opiera o historické fakty, reálie, a tie dávajú len minimálny priestor fikcii či až fantázii.

Keďže sa v knihe spájajú umenie výtvarné so slovesným, máme pred sebou príťažlivý dokument o slovenskom literárnom živote.

Vo vydavateľstve Modrý Peter vyšla kniha básní nórskeho autora Jona Fosseho, ktorého poznáme aj ako prozaika či esejistu.

Z textov Petra Milčáka sa nedá nič vypustiť, jedna myšlienka podmieňuje druhú, je to reťaz faktov, príbehov, indukcií a dedukcií. Potvrdzuje to aj jeho najnovšia kniha.

Alexandra Salmela, Slovenska žijúca vo Fínsku, napísala tragickú, pochmúrnu knihu, akýsi futuristický obraz zanikania planéty Zem.

Všetky svoje úvahy, skúsenosti a spomienky v knihe Nechcel som byť žid nazýva Juraj Špitzer správou. A je to správa veľmi vážna a dôležitá.

Pri čítaní a interpretovaní esejí Marcela Prousta nemožno nespomínať jeho Hľadanie strateného času, lebo všetko, čo napísal, smerovalo postupne k tomuto vrcholnému románovému dielu.

Základným princípom je úžasne zložitá psychika postavy rozprávača i postavy autora, prežívajúca „pravdivý“ príbeh a súčasne príbeh vlastných predstáv, ktoré by za určitých okolností mohli byť realitou.

Daniel Pastirčák v esejach svojej knihy Bene nota prechádza od najsilnejšej jemnosti miestami až do jemnej údernosti. Nech je téma akákoľvek.

Jon Fosse uvažovaním a príznačným štýlom vytvára v esejach druh zaujímavého napätia, charakteristického aj pre jeho prozaické dielo.