Americká prítomnosť v Afganistane by neviedla k vojenskému víťazstvu, ale odvrátila by kolaps vlády, ktorá, aj keď bola nedokonalá, bola oveľa vhodnejšia ako alternatíva, ktorá teraz preberá moc.

Kedy a odkiaľ vystrelili raketu, sa dá zistiť ľahko, ale zistiť, že došlo ku kybernetickému útoku, môže trvať dlho a ešte dlhšie môže trvať pátranie, kto je zaň zodpovedný.

Neexistuje dôvod myslieť si, že covid-19 bude poslednou pandémiou. Naopak, takmer určite prídu ďalšie, či už pôjde o nový koronavírus, alebo niečo iné.

Americký prezident má stále značnú moc a vplyv. Ako však ukázalo jeho prvých sto dní, jednu vec americkí prezidenti nemôžu kontrolovať: kontext, v ktorom pôsobia.

Za smrť novinára môže korunný princ. No prestať s ním rokovať by nebolo rozumné.

Súčasný systém je hlboko chybný a nereprezentatívny, no napriek tomu nie je možné dosiahnuť konsenzus na reforme, pretože akákoľvek potenciálna oprava by zvýhodňovala jedných a poškodila druhých.

Bývalý premiér veril, že Izrael musí zostať rovnako židovský, ako demokratický, a rozumel, že si to vyžaduje dva oddelené štáty.

Najsilnejšie svetové veľmoci majú takú OSN, akú chcú mať, no nie takú, akú svet potrebuje.

Nakoniec sa všetky vlády dostanú pod enormný tlak, aby sa najprv postarali o vlastných občanov. Vakcínový nacionalizmus takmer iste vyhrá nad vakcínovým multilateralizmom.

Americká verejnosť a volení predstavitelia zamerali svoju energiu na domáce výzvy. Problémom však je, že veľa vecí sa deje aj vo svete.

Keď už raz lídri zistili, že vojna je nevyhnutná, čoskoro si uvedomili, že nemajú zbrane, ktorými by mohli bojovať.

To, čo je dnes v ponuke, je oveľa menej, než bolo Palestínčanom ponúkané v minulosti.

Trump chcel ukončiť blízkovýchodnú politiku svojich predchodcov, ale rana, ktorú uštedril Iránu, sa mu ešte môže vypomstiť.

Trump má averziu k vojenským operáciám a nezaujíma ho ani diplomacia, no už si uvedomuje, že stiahnutie sa z Blízkeho východu nebude jednoduché ani lacné.

S myšlienkou zadovážiť si vlastný arzenál sa pohráva veľa krajín. Preteky, kto získa skôr a viac jadrových zbraní, môžu vyvolať preventívnu vojnu.

Trump si mýli „nekonečné vojny“ s vojenskou prítomnosťou s otvoreným koncom. To prvé sa dialo v Iraku a v Afganistane, no to, čo Spojené štáty robili v severnej Sýrii, bolo múdre a efektívne.

Štátna suverenita má svoje hranice, najmä keď hranice presahuje aj rúbanie a vypaľovanie lesa.

India je prirodzeným partnerom, ktorý môže pomôcť vyvažovať vplyv Číny.

Môže sa stať, že sa v budúcnosti budeme na dnešok pozerať ako na dobu, keď sa momentálne ekonomicky najúspešnejšia časť sveta začala rozpadať.

Súčasné americké sankcie voči Iránu fungujú, no môžu viesť aj k tomu, že krajina zatlačená do kúta rozpúta vojnu. Cestou, ako z toho von, je opäť rokovať a pokúsiť sa o novú jadrovú dohodu.

Kým Blízky východ zostáva v takom zlom stave ako doteraz, zvyšok Ázie stále bohatne a stáva sa centrom medzinárodnej politiky. A k tomu treba pridať stále väčšiu nestabilitu sveta.

Dokonca aj keby sa izraelsko-palestínsky konflikt úplne skončil, iné blízkovýchodné problémy budú pokračovať.

Prípadná kríza by predstavovala veľké riziko pre všetkých zúčastnených. Najlepšie by teda bolo vyhnúť sa symbolickým krokom, ktoré sú pre iných neprijateľné. 

Amerika i ostatné krajiny NATO by v krajine mali ponechať aspoň časť vojakov. Nie, aby vyhrali, ale aby spolu s Afganistanom neprehrali.

Z viacerých dôvodov ide na európskom kontinente veľa vecí dole vodou a neexistuje jeden spôsob, ako tomu zabrániť. Navyše tentokrát nepomôže ani Amerika.

Zosnulý americký prezident nastavil štýl a očakávania, počúval a trval na formálnom procese. A potom viedol.

Dôležitejší ako akékoľvek sankcie by bol verejný i súkromný tlak na saudskoarabského korunného princa, ktorý by mal ukončiť vojnu v Jemene a neprehlbovať konfrontáciu s Iránom.

Vo vzťahu s Tureckom sme vychádzali z dvoch predpokladov: že ide o liberálnu demokraciu a že v medzinárodnej politike stojí na našej strane. To už neplatí.

Americký prezident nedbá na prípravu ani na spoločné komuniké, a to prináša veľa rizík.

Keby sa Severná Kórea otvorila západným podnikateľom, čoskoro by zistila, že sa v nej ešte intenzívnejšie objavujú aj západné idey.