O predsudkoch voči psychiatrii, ktoré som kedysi aj ja sama mala

O tom ako sa pokúšam v stabilizovanom stave fungovať na nižších dávkach liekov

Ako sa radosť, smútok a rôzne úzkosti vo mne dávno tak nestriedali

Anhedónia je nechuť do života, neschopnosť prežívať radosť. Ja tomu hovorím – pocitová vyprahnutosť.

Ako sa mi podarilo znížiť antipsychotiká a ako sa tým skvalitnilo aj moje žitie

Ako mi dva rôzne tohoročné výlety v dobrom narušili každodenný stereotyp všedných dní

V januára 2015 sa reumatologickí pacienti z Komárna „rozpŕchli“ na reumatólogické vyšetrenia po širokom okolí. Reumatologičku, ktorá odišla do dôchodku, totiž nik nenahradil. Bolo obtiažne nájsť reumatológa, ktorý by nového pacienta prijal, v celom Nitrianskom samosprávnom kraji.

Ako ma po ôsmich rokoch zaskočila ďalšia epizóda psychickej poruchy

Ako mi život mení skutočnosť, že som dávky psychiatrických liekov znížila

Niečo o mojej liečbe, písaní, pomocných rukách a zachraňovaní sveta

O tom, že psychiatria na Slovensku žije v akomsi vákuu a že to vo svete ide aj inak

O mojej ceste za kvalitnejším životom s psychickou chorobou

Včera som zas bojovala so svojou psychickou chorobou.

Mnohí na tom nevidia nič zlé. Mne však nad tým rozum zastal. Nejde totiž o zábavu, ale o šírenie pochybných informácií.

Zmenilo sa počasie. Po horúčavách prišli dažde a aj moje nálady sa prudko zmenili. Z aktívnej ženy sa stala apatická.

„Je lepšie, keď ste v miernej depresii, tá vás nehádže do relapsu. To skôr mánia vám spúšťa ďalší atak,“ vravievala mi psychiatrička.

Znižovanie či vysádzanie psychiatrických liekov môže dopadnúť aj veľmi veľmi zle. Môže prísť relaps, ďalší psychotický atak a človek môže skončiť na uzavretom oddelení psychiatrie. Preto to nechcem a nesmiem unáhliť.

S duševnou poruchou žijem už pätnásť rokov. Päťkrát ma pristihla nepripravenú.

Keď ma chytí mánia, najradšej by som bola aktívna v kuse niekoľko dní, ale už viem, že by to nedopadlo dobre.

Druhá vec je, koľko síl to mamu s operovanými kolenami v 70-ke bude stáť.