Každé dieťa na Slovensku môže byť na chvíľu „štátne“. Stačí, ak sa jeho rodičia nedohodnú ako sa oň budú starať po tom, čo sa rozídu. Potom, keď vletia do súdneho sporu mu je okamžite ustanovený kolízny opatrovník, ktorý ho zastupuje – vlastne je to taký advokát dieťaťa. A to, ako ten „advokát“ komunikuje so svojím klientom, vašim dieťaťom, vyzerá najčastejšie takto: sociálna pracovníčka či pracovník zhodnotí kde a ako býva, to je takzvané šetrenie v domácnosti, a raz – dva krát (skôr raz) ročne sa s dieťaťom stretne a rozpráva s ním. Za zavretými dverami, väčšinou krátko – pár minút, väčšinou v kancelárii, kde je ich viac (akože svedkovia). Vy si myslíte, že je to banalita (máte predsa kopec dôkazov o tom, ako žijete) – a potom s otvorenými ústami v súdnej sieni počúvate, ako ten cudzí človek navrhuje, koľko má s vami vaše dieťa stráviť víkendov, koľko nocí, koľko dní v roku si s ním môžete naplánovať dovolenku, alebo či bude musieť chodiť k psychológovi len preto, že jedného z rodičov nemôže ani cítiť. Zaostríte lepšie a uvidíte, že sudca tým slovám (na rozdiel od tých vašich) verí. Až vtedy vám dôjde, akú obrovskú moc tí nenápadní ľudia majú.