Dnešný deň nepotrebuje veľké slová, silné gestá, predvolebné sľuby, veľké mítingy, šarvátky a spory. Odkazom Jána a Martiny je pravda. Keď budeme pravdiví voči sebe aj voči ostatným, tak vtedy bude pamiatka Jána a Martiny v našom živote naplnená.

Pán Ježiš Kristus povedal uvedené slová potom, keď zabránil zúrivému  davu a vtedajším fundamentálnym konzervatívcom ukameňovať ženu, ktorá bola pristihnutá pri cudzoložstve. Pán Ježiš Kristus samozrejme uvedenú ženu napomenul, a vyzval ju aby zmenila životný štýl, no to podstatné je to, že nedovolil davu, aby jej ublížil, a samých ich označil za minimálne rovnakých vinníkov ako cudzoložnicu samotnú, pretože v pôvodnom texte ich označil tiež za cudzoložníkov, Známy slovenský preklad verša: Kto je bez viny, nech prvý hodí do nej kameň, v pôvodnom texte totiž znie: „Kto nie je cudzoložník, nech prvý do nej hodí kameň.“.

Je pravé poludnie, na Vianočných Ostrovoch začal pred hodinou Nový rok 2020, a tak Vám píšem svoj prvý blog v Novom roku 2020. Aj keď sedím doma na Slovensku.

Dom, v ktorom bývame, má veľa prasklín, nestabilné základy, postupne rozožratí termitami z vnútra. Toto je stavba v ktorej žijeme. Áno, žijú v ňom aj včely, ktoré sa svojou usilovnosťou, motiváciou, energiou, aj obetou, snažia, aby náš dom prosperoval. No zatiaľ vo vojne s termitmi prehrávajú.

Biblia často vyjadruje vzťah medzi Božím záchrancom Ježišom Kristom a Jeho ľudom ako vzťah ženícha a nevesty. V čase Vianoc bude veľa rozprávok, v niektorých z nich bude aj princ alebo bohatier zachraňovať svoju vyvolenú. Ivan svoju Nasťenku, princ svoju popelku.  V každej z nich vystupujú sestry – tá dobrá, usilovná, milovania hodná a tá zlá ktorá sa nám hnusí, je zákerná a zlá.  Záchranná misia Ježiša Krista je úžasná, škandalózna v tom, že prišla zachrániť tú zlú a vybrať si za nevestu tiež tú zlú. Lebo tú dobrú Boh jednoducho na tejto planéte nenašiel.

Je na nás podľa akého hodnotového DNA bude slovenský ethnos rozpoznateľný.  Ako biblický kresťan viem, že bilbordové slogany typu „za Boha a národ“ , ktoré sú stavané na biologickom alebo neetickom príncípe neobstoja.  Boh nie je jednoducho na ich strane, čo Biblia jasne dokazuje. Skĺbiť rasizmus, fašizmus, nacionalizmus s kresťanstvom je nemožné. Lebo ich hodnotový svet je oxymoron. 

Keď komunistická polícia 17.Novembra 1989 bila študentov, tak to nerobila s úmyslom aby som v januári 1998 mohol slobodne počuť zvesť evanjelia a slobodne sa rozhodnúť stať kresťanom. Preto aj napriek tomu, že okolo seba vidíme mnoho nejasných úmyslov od ľudí s rôznymi pohnútkami, nebojme sa toho, že napriek tomu môže prísť do nášho života a života spoločnosti v ktorej žijeme niečo dobré a prospešné.

Demokracie v západných krajinách prešli 400 ročným vývojom. Vykúpeným mnohými zlyhaniami, stratami, obeťami, slepými uličkami. Je pravda, že pozorovaním sa môžeme mnohému poučiť a vyvarovať  no nezdá sa mi, že by sme to robili. Neviem si spomenúť na žiadny verejný postoj alebo debatu, kde by sme náš demokratický vývoj mapovali s tým, ktorý prebehol v zabehnutých demokraciách

Demokracia, je založená na princípe ponuky a dopytu politickej moci, ktorá má ambíciu poslúžiť tejto krajine. To je celé. Ponuka a dopyt. Či sa Vám to páči alebo nie pre voliča je politická strana tovarom, ktorý si vyberá, aby prevzal správu nad touto krajinou. Osoby, ktoré kandidujú v týchto stranách sú marketingom týchto strán, preto o ne v politickom boji prebieha taký zápas.

Týmto, ako som ho nazval Syndrómom Egyptských Hrncov (SEH), trpíme ako jednotlivci aj ako spoločnosť. Jeho primárnym symptómom je selektívna nostalgia. Podvedome filtrujeme a vymedzujeme negatívne udalosti a javy z našej minulosti, a uchovávame si tie pozitívne spomienky . Toto v rozumnej miere nemusí byť zlé, rád spomínam na čas, Keď naše deti boli malé a na chvíle, čo sme spolu zažili. Rád študujem históriu, aby som porozumel vzorcom spoločenských šablón v súčasnom svete.  To nie je SEH. SEH ma infikuje vtedy, keď v čase keď sa mi niečoho nedostáva, mám túžbu sa vrátiť do minulosti, keď daná potreba bola naplnená, no neuvedomujem si za akú cenu.

Na nádeji a optimizme nie je nič zlé, pokiaľ nepodľahne ilúzii istoty. O tom nakoniec varoval Ježiš Kristus svojich učeníkov, keď im prikazoval, aby sa nestarali o zajtrajší deň, lebo ten dnešný má dosť starostí sám o sebe. Lebo starať sa o budúci deň je zrejme nášmu naturelu pohodlnejšie, ako sa starať o ten dnešný. Preto sa nedajme obalamutiť prísľubmi akýchkoľvek istôt týkajúcich sa nášho pozemského života.   Naopak, neistota nie je zlá, dovolím si uviesť na príklade ako je prospešná.

Čo sa týka spoločenskej etiky, treba si uvedomiť jednu vec a síce, že v každom spoločenskom zriadení bez výnimky, žili a budú žiť bohatí ľudia, bez ohľadu na to, či by Vám aj niekto tvrdil niečo iné. Od feudalizmu, buržoázie cez socializmus až po demokraciu. Z povahy tohto sveta, vyplýva, že nikdy nebudú mať všetci rovnako, dokonca Biblia opisuje, že aj v nebi budú existovať jedinci, ktorí budú odmenení viac ako ostatní.  Je to práve spoločenská etika, ktorá zabraňuje parafrázujúc esej Ferdinanda Peroutka  spoločenskú epidémiu opuchnutia mozgu typu Gorila.

Z čoho mám frustráciu? To si už naozaj táto krajina nezaslúži niečo iné? Len hádky, boj o moc, zradu, pod-pásovky, narcizmus, egoizmus, cynizmus a iný hnus, všetkých tých ktorí hovoria ide nám o Slovensko ale ich myšlienky, slová a činy ukazujú že nie? To naozaj sú tak príťažlivé tie korytá zo štátneho rozpočtu, chiméra vlajky víťaza vo fiktívnom volebnom boji , čo stojí za to, aby táto krajina, bola stále slabšia, bezmocnejšia, chorľavejšia, bez zmyslu a dôvodu existencie?

Slovensko je ako loď na rozbúrenom mori. Pani prezidentka Zuzana Čaputová môže byť majákom, ktorý ho ukotví na bezpečnom brehu.

Jednu z vecí, ktorú spôsobila tragická smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je aj to, že mnohí sme sa zdesili z toho, kde až môže skončiť polarizácia presvedčenia – smrťou oponenta. preto si myslím, že snaha o premostenie je aj preventívnym opatrením voči eskalácii nálad, ktoré častokrát viedli až k občianskym vojnám. Otázka znie: „Môžeme sa rešpektovať tak aby nebolo poznačené naše svedomie?“ Lebo svedomie človeka by sa malo rešpektovať , bez ohľadu na to, na ktorej strane pomyselného mosta stojí.

(Z)vratky sú slovenským národným športom. Aj preto naša krajina vyzerá ako vyzerá. S nádejou vzhliadame niekoho, kto by to mohol zmeniť. Preto nemôže byť akceptovateľné, aby ten kto volá po očistení politického, etického a spoločenského života, kto zapaľuje sviečku pri vyjadrení piety a úcty voči zavraždenému človeku, ktorý zomrel pre odhaľovanie podvodov v najvyšších kruhoch a medzi iným poukazoval aj na (z)vratky, sám taký človek so sviečkou v ruke, bol nájdený ako taký, ktorý sa pošpinil (z)vratkami.

Ako ľudia máme radi spriaznené duše. Máme radi tých, ktorí majú radi tie iste kvety ako my, jedia tie isté jedlá ako my, fandia tým istým športovým klubom ako my. Sme totiž stvorení patriť k nejakej spriaznenej skupine, a tá sa väčšinou v nás vytára našimi preferenciami a presvedčením , ktoré často, či už v dobrom alebo v zlom vytvára filtrovanie a percepciu všetkých okolo nás. Vrátane potencionálnych lídrov v krajine kde žijeme. To je základ každého populizmu.

Empatia, je tá charakteristika nášho správania, ktorá najlepšie vystihuje lásku k blížnemu, a ktorá nadraďuje záujmy iných nad vlastné záujmy. Z celého srdca si želám, aby rok 2019 bol pre Slovensko znovuzrodením empatie, pretože nasledovný príbeh, je pre nás všetkých varovaním, že jej absencia dokáže vyústiť v smrti miliónov ludi.

Naši inžinieri, za posledných 30 rokov, svojim odhodlaním a obetou priniesli komunikačné spojenia, kde nikto iný nechcel ani vkročiť, spávali v pralesoch Afriky, obnovovali komunikáciu vo Fukušime, ktorá bola po havárii plná radiácie. 30 rokov driny a sebazaprenia. To je Huawei, ktorý poznám ja

Ak budeš pred horiacou budovou, pred zaplaveným domom, alebo troskami zahádzanom , po zemetrasení zničenom meste – budeš zisťovať, filtrovať, preverovať ľudí, ktorí potrebujú Tvoju pomoc, a rozhodneš sa pomôcť až potom a tým, ktorých si vyberieš?

„Je mi jedno, kto tu vládne, pokiaľ je mier!“ Táto veta zaznela v druhej časti poľského seriálu „1983“, ktorý začal vysielať Netflix. Seriál vynikajúco opisuje život v novodobej diktatúre, a tak v kontexte udalostí a zmien v ktorých žijeme, som sa rozhodol pozrieť hlbšie na obsah tej vety.