Ich knižnica sa rozrastá skoro tak veselo ako tá naša, ale aj oni v nej majú knihy, ku ktorým sa vracajú radšej a častejšie než k iným. Je ich síce veľa, ťažko sa vyberá spomedzi všetkých tých dinosaurov, včiel, rozprávok po telefóne, stromodeti a hubových škriatkov, ale nakoniec vybrali niekoľko najobľúbenejších.

Niektoré všeobecné pomenovania vecí, ktoré bežne používame, boli pôvodne názvami konkrétnych výrobkov alebo firiem, a za mnohými z nich môžeme nájsť zaujímavé príbehy z histórie.

Pohľad na dejiny minulého storočia formou experimentálnej prózy, v ktorej je len veľmi ťažké určiť, kde končí historický exkurz a kde už začína irónia, a napodiv to funguje výborne.

Švédsky umelec, ilustrátor a dizajnér Simon Stålenhag tvorí retro sci-fi výtvarné diela, ktoré už stihli na internete spôsobiť menšiu senzáciu. Doteraz vydal pomocou mimoriadne úspešného crowdfundingu tri knihy založené na svojom originálnom vizuálnom svete, ktoré sa pre nedostatok vhodnejšieho zaradenia zvyknú označovať aj ako „narrative art books“.

Eugen Ruge napísal román o tom, ako utópie dvadsiateho storočia generáciu po generácii strácajú svoju príťažlivosť tak, ako večer pomaly ubúda denného svetla. Nie je to ale politický román v žiadnom zmysle slova, je to román o východonemeckej rodine a jej živote v rôznych okolnostiach dvadsiateho storočia, za ktorý právom dostal Nemeckú knižnú cenu.

Sf&f žánrová klasika aj zaujímavé novinky s príbehmi na dlhé zimné večery, ktoré len tak neodložíte.

O tom, aké zvláštne slová japončina má a aké bizarnosti sa nimi niekedy pomenúvajú, existuje množstvo článkov.

Debut oceňovaného spisovateľa líbyjského pôvodu Hišáma Matara o živote jednej obyčajnej rodiny počas Kaddáfího režimu vychádza z jeho vlastných skúseností

Ak vás aspoň trošku zaujíma etymológia, okrem Stručného etymologického slovníka vyšla ešte jedna zaujímavá publikácia, ktorá poodhaľuje pôvod vyše stovky ustálených slovných spojení.

Julian Barnes na pozadí životného príbehu Dmitrija Šostakoviča napísal beletrizovanú esej o tom, ako funguje strach a ako totalitná moc pokrivuje myslenie človeka. Čo už môže lepšie poukázať na absurdnosť sovietskeho režimu než človek, ktorý každú noc stojí s kufrom pri výťahu? Je to muž ako stovky iných, ktorí každú noc čakajú na zatknutie.

V Absynte vyšla po dvadsiatich rokoch kniha Jana Urbana, ktorý pôsobil počas vojny v Bosne ako zahraničný reportér priamo na mieste. Táto zmes postrehov, esejí, politických úvah, prepisov rozhovorov a reportáží zavedie čitateľa na známe aj menej známe miesta a priblíži mu známe aj menej známe udalosti tohto mimoriadne krutého obdobia balkánskych dejín.

Keď Kráľovská akadémia rozhodla, že tento rok neudelí Nobelovu cenu za literatúru, švédske umelecké kruhy sa zmobilizovali a vytvorili alternatívnu Novú akadémiu, aby sme o prestížnu literárnu cenu neboli ukrátení.

Hoci fenomén hororového Slendermana už na internete pomaly zapadá prachom, stále je dobrým mementom toho, ako deti vo virtuálnom priestore ťažko rozlišujú medzi fikciou a realitou.

Diela Penelope Lively sa dvakrát dostali do užšieho výberu Man Bookerovej ceny, ktorú v roku 1987 nakoniec aj získala za svoj román Moon Tiger.

Nie, nie je to od slova panic. Pôvod mnohých frazeologizmov, teda ustálených slovných spojení, je dobre známy, ale nájdu sa medzi nimi aj zaujímavé príbehy.

A to konkrétne to, ako merať zemepisnú dĺžku na mori. Veľmi dlho sa to snažili vyriešiť tie najväčšie vedecké kapacity doby, a aj napriek tomu námorníci doslova storočia nevedeli presne určiť, kde na mori sa presne nachádzajú. Aj preto sa výraz „určiť zemepisnú dĺžku“ začal používať na označenie nevyriešiteľného problému.

Ryszard Kapuściński už od svojich novinárskych začiatkov v Poľsku odrezanom od západného sveta železnou oponou pociťoval silnú túžbu prekročiť hranicu a vidieť, čo je za ňou. Nakoniec sa mu podarilo presvedčiť svoju šéfredaktorku, aby ho poslala na zahraničnú cestu, a tak sa začalo veľké reportážne dobrodružstvo, ktoré trvalo celý jeho život.

Ak by ste nevedeli, čo si vybrať ako ľahké čítanie na príjemne ospalý letný deň, tak dvaja majstri inteligentne ľudského humoru pomôžu.

Život nie je román. Aspoň tak zvyknú ľudia hovoriť. To by sa ale nemohli dostať do románu Laurenta Bineta.

Keď sa etymológia spojí s mapami, môže z toho vzniknúť fascinujúci historický príbeh. Presne ako v prípade čaju. Slová pre čaj vo väčšine svetových jazykov sú až na pár výnimiek odvodené z dvoch základných koreňov, a to podľa toho, akou cestou sa čaj do konkrétnej krajiny pôvodne dostal.

Ku-klux-klan od roku 1866, kedy vznikol, nikdy v skutočnosti úplne nezanikol. Je zavŕtaný v tkanive americkej spoločnosti ako vírus, ktorý sa dokáže dokonale asimilovať a prispôsobiť okoliu. Vycíti, kedy môže rozpútať epidémiu a kedy je lepšie priveľmi sa neukazovať, ako trefne poznamenáva poľská reportérka Katarzyna Surmiak-Domańska.

Asi by ste povedali, že slovníky sú všeličo, napríklad užitočné, ale že s nimi môže byť aj neskonalá zábava, to asi ani veľmi nie. A už ste skúsili prelistovať ten etymologický?

O tom, ako výbuch jednej sopky zmenil svet, čosi z geografie, stredovekého vnímania peňazí, a aj zo sveta parazitov.

Február je na potulky Lisabonom ideálny, a to nielen vďaka menším návalom turistov, ale aj vďaka počasiu. Vtedy je tam príjemných štrnásť stupňov a ak navyše svieti slnko, čo tam často, prechádzky kamennými uličkami sú určite znesiteľnejšie než v letných horúčavách.

Jean-Michel Guenassia, autor nezabudnuteľného Klubu nenapraviteľných optimistov, prináša v knihe Vysněný život Ernesta G. citlivo namiešaný príbeh historických udalostí a fikcie o ceste československého lekára z Prahy do Paríža a francúzskeho Alžírska, aby nakoniec stratil ilúzie za železnou oponou v šedi komunistického Československa.

Niekedy dokážu hrýzť, bojovať či svoju obeť prenasledovať, niekedy sa dokážu zapletať a spájať ako jemné pavučinky a rozbehnúť sa smermi, ktoré by od nich nikto nečakal. Deti v nich dokážu vnímať nedefinovateľné magické tajomno, ktoré už ako dospelí nevidíme, a tieto dva príbehy to čaro skutočne magického príbehu prinášajú späť. A hoci sú úplne odlišné, v konečnom dôsledku sú obidva o moci príbehov a rozprávania.

Vydavateľstvo Absynt vo svojej chvályhodnej (a pre čitateľov veľmi potešujúcej) činnosti prinášania kvalitnej reportážnej literatúry nepoľavuje ani za mak, a tak si máme stále z čoho vyberať. A že vyberať si z absyntoviek nie je vôbec ľahké, to už asi všetci vieme, pretože všetky sú výborné.

Korvínov hrad, rímska Sarmizegetusa Regia a Oradea.

Transfagarašskou magistrálou do Sibiu.