Poradca predsedu Národnej rady pre dejinnú problematiku považuje prevažnú časť slovenských dejepiscov za nesvojprávnych epigónov s vlažným, ba nepriateľským vzťahom k národu.

Všetky absurdne znejúce návrhy Židovský kódex naplnil a zhmotnil v praktickom živote štátu.

Druhý najvyšší ústavný činiteľ štátu si zrejme neuvedomuje, aké absurdné prirovnanie použil, keď nezaočkovaných prirovnal k prenasledovaným židom.

Vari žiadna vedná disciplína nepriťahuje na seba toľko výstižných, no aj ironizujúcich či sarkastických bonmotov.

Bez chýbajúcich informácií nemožno robiť seriózne závery. Znepokojujúca je však metóda riešenia celého problému.

Aj napriek ich nedostatkom je nebezpečné spochybňovať potrebu existencie politických strán.

Naši politici sa navzájom síce tvrdo kritizujú, ale pritom sa na seba podobajú.

V moderných dejinách máme množstvo prípadov deformovania dejín, ktoré vyvolávajú búrlivé diskusie vyúsťujúce do stratena alebo do trápnych výsledkov.

Verejnosť najviac poburuje fakt, ako politici podceňujú mienku, skúsenosti, pamäť a vedomosti občana.

Znova sa vytvára veľmi priaznivé prostredie na šírenie nezmyselných mýtov, tentokrát zaodetých hlavne do množstva konšpiračných „teórií“.

Princíp prezumpcie neviny treba rešpektovať, ale nie iba vtedy, keď to vyhovuje vlastným politickým záujmom.

Niektorým politikom pri ich výrokoch a činoch chýba čo len štipka zodpovednosti za svoje slová.

Hoci koronavírus je výsostne zdravotnícky problém, aj sem razantne preniká cynická politika.

Často upadáme do omylu, že racionálna, nesentimentálna interpretácia našej minulosti je nepriateľským, prípadne cudzím pohľadom na národné a štátne dejiny.

„Kaviarenskí povaľači“ a „duševní trpaslíci“ trápili časť Slovenska aj v roku 1940.

Politici, ktorí svojimi doslova trápnymi vyhláseniami ospravedlňujú neobhájiteľné činy, prejavujú pohŕdanie spoluobčanmi.

Historik nemá určovať, kto je vinný alebo nevinný. Dejepiscova úloha je hľadať, identifikovať a pomenúvať osobnú zodpovednosť.

Výsledky druhej svetovej vojny mali a majú jednoznačne oslobodzujúci význam.

Politická moc priam neomylne prenasledovala vždy tých najschopnejších tvorivých pracovníkov – najmä v oblasti spoločenských vied a kultúry vôbec.

Odhliadnuc od insitného obsahu podobných vyjadrení ma na Matovičových slovách znepokojilo, že politik znova dáva historikom rady, o kom, o čom a ako majú písať.

V štandardne fungujúcom parlamentnom demokratickom systéme nemožno očakávať po žiadnych voľbách prevratné zmeny.

Úlohu propagandy pri manipulácii s občanom najviac využívali a dodnes zneužívajú totalitné režimy.

Niektorí politici sú nepoučiteľní a presvedčení o vlastnej nenahraditeľnosti.

Všetky významné i tie najpozitívnejšie zmeny prinášajú so sebou zároveň nereálne očakávania.

V slovenských dejinách sa už viac ako sto rokov opakuje jeden jav: pri každej štátoprávnej a režimovej zmene prichádza k rozsiahlym majetkovým presunom.

Miesto štipky sebareflexie politici zo seba opakovane robia obete verbálneho lynčovania zo strany médií a len preto rezignujú na svoje funkcie.

Každodenný život sa môže zdať menej dramatický i menej „hrdinský“ než bojové akcie, ale nie je to pravda.

Obaja muži stáli pri formovaní židovskej partizánskej jednotky, ktorá sa zapojila do Povstania.

V situácii, kde vládnu nespokojnosť a pasivita spoločnosti, sa vytvára vhodná pôda, aby nám ochotne priskočili na pomoc rôzni samozvaní spasitelia.

Personálne zloženie i smerovanie výskumu ústavov na skúmanie totalitných režimov sa dostali pod kuratelu politických strán a hnutí.