Hoci koronavírus je výsostne zdravotnícky problém, aj sem razantne preniká cynická politika.

Často upadáme do omylu, že racionálna, nesentimentálna interpretácia našej minulosti je nepriateľským, prípadne cudzím pohľadom na národné a štátne dejiny.

„Kaviarenskí povaľači“ a „duševní trpaslíci“ trápili časť Slovenska aj v roku 1940.

Politici, ktorí svojimi doslova trápnymi vyhláseniami ospravedlňujú neobhájiteľné činy, prejavujú pohŕdanie spoluobčanmi.

Historik nemá určovať, kto je vinný alebo nevinný. Dejepiscova úloha je hľadať, identifikovať a pomenúvať osobnú zodpovednosť.

Výsledky druhej svetovej vojny mali a majú jednoznačne oslobodzujúci význam.

Politická moc priam neomylne prenasledovala vždy tých najschopnejších tvorivých pracovníkov – najmä v oblasti spoločenských vied a kultúry vôbec.

Odhliadnuc od insitného obsahu podobných vyjadrení ma na Matovičových slovách znepokojilo, že politik znova dáva historikom rady, o kom, o čom a ako majú písať.

V štandardne fungujúcom parlamentnom demokratickom systéme nemožno očakávať po žiadnych voľbách prevratné zmeny.

Úlohu propagandy pri manipulácii s občanom najviac využívali a dodnes zneužívajú totalitné režimy.

Niektorí politici sú nepoučiteľní a presvedčení o vlastnej nenahraditeľnosti.

Všetky významné i tie najpozitívnejšie zmeny prinášajú so sebou zároveň nereálne očakávania.

V slovenských dejinách sa už viac ako sto rokov opakuje jeden jav: pri každej štátoprávnej a režimovej zmene prichádza k rozsiahlym majetkovým presunom.

Miesto štipky sebareflexie politici zo seba opakovane robia obete verbálneho lynčovania zo strany médií a len preto rezignujú na svoje funkcie.

Každodenný život sa môže zdať menej dramatický i menej „hrdinský“ než bojové akcie, ale nie je to pravda.

Obaja muži stáli pri formovaní židovskej partizánskej jednotky, ktorá sa zapojila do Povstania.

V situácii, kde vládnu nespokojnosť a pasivita spoločnosti, sa vytvára vhodná pôda, aby nám ochotne priskočili na pomoc rôzni samozvaní spasitelia.

Personálne zloženie i smerovanie výskumu ústavov na skúmanie totalitných režimov sa dostali pod kuratelu politických strán a hnutí.

V údajnom kapitulačnom dokumente nebolo ani slovo o kapitulácii.

Tolerancia by nemala byť iba snaha o zmierenie za každú cenu, ale aj boj so zlom a s nenávisťou.

Nacisti po „víťaznej vojne“ nerátali ani s trvaním svojho „vzorového“ satelitného štátu.

Medzi ponovembrovými ani dnešnými politickými elitami na Slovensku nemá autentického nasledovníka.

55 pracovníkov Historického ústavu SAV pripravilo originálnu knihu o našich dejinách.

Jedným z horúcich favoritov na najväčšieho Slováka je zbojník Jánošík. Jeho mýtus stále populisticky zneužíva politická propaganda.

Opäť sa vracajú otázky a dilemy, aké sme už v histórii zažili.

Keby 28. októbra 1918 nevzniklo Československo, o dva dni by sa slovenskí predstavitelia v Martine nemali k čomu prihlásiť.

Dnešná stredná a staršia generácia u nás mala príležitosť zažiť krátky „hviezdny čas“ až dvakrát.

Nepríjemné kritické slová a pripomínanie nepohodlných právd majú národ kultivovať a robiť odolnejším a zdravším.

Metódy dnešných extrémistov sa až nápadne podobajú nacistickej agitácii v Nemecku alebo taktike ľudákov v tridsiatych rokoch minulého storočia na Slovensku.