Nespochybniteľnou pravdou v súvislosti s „tlakom politiky na justíciu“ je len jedno – prípadné zametanie káuz pod koberec políciou alebo prokuratúrou nemá s justíciou absolútne nič spoločné.

Sudcovia z povahy svojej funkcie nesmú byť glosátormi politického života v krajine, ktorá im okrem iného zverila aj nezávislú kontrolu tohto politického života.

Od sudcu nemožno očakávať, že bude glosátorom aktuálnych tém, no aj my máme právo nezdržať sa.

Súdna moc nemôže kreovať „samu seba“, nemôže ísť o totálne uzavretý systém a primeraná angažovanosť ostatných mocí v štáte je priam nevyhnutná.

Sudcovia sa nebránia serióznej kritike, ale ťažko sa im pregĺga nie zriedkavá povrchnosť mediálnych výstupov o ich práci.