Bývalý prezident Kiska nebol ani náhodnou súčasťou nejakých machinácií s pozemkami; iba bol, ako solventná osoba, zneužitý. 

Predseda Národnej rady naplno odhalil svoj politický a ústavný narcizmus.

Pellegriniho kabinet sa zámerne stavia do submisívnej polohy voči Zuzane Čaputovej.

Kotleba má z hľadiska viny a trestu len dve možnosti. Zlú a horšiu.

Vláda môže konať, ale nekoná. Namiesto toho vyzýva prezidentku, aby urobila to, čo ona urobiť nemôže.

Návrh, aby absolventi medicíny zostali po vyštudovaní minimálne desať rokov na Slovensku, ak nechcú platiť 55-tisíc eur, pripomína skôr pohon ako program.

Výčitka prvého senátu Ústavného súdu v prípade českého premiéra a jeho zápisu vo zväzkoch ŠtB je nielen problémová, ale aj vecne nesprávna, formulovaná zjavne účelovo, v rozpore s nálezom z roku 2017 a platným právnym stavom. 

Právna fikcia je zložitý, ale dovolený spôsob tvorby zákonov. V legislatívnej aj v inej praxi sa s fikciami pracuje už od čias rímskeho práva.

Ústavnosť návrhu zákona známeho ako lex Haščák neurčujú len formálne štandardy, ale aj alarmujúci stav zdravotnej starostlivosti na Slovensku.

V prípade bývalého prezidenta chýba jasne vyjadrený právny názor na to, z akých dôvodov sa vyšetrovateľ rozišiel s konštantnou judikatúrou trestných súdov.

Minister spravodlivosti by mal Harabinovu žiadosť o prerušenie výkonu funkcie sudcu hodiť do koša.

Pokračovanie legislatívneho príbehu s príchuťou sklamania. Aj keby sa všetci ponáhľali, Ústavnému súdu zostáva na rozhodnutie o moratóriu veľmi málo času.

Pochybenie v disciplinárnom stíhaní Jankovskej je nezrozumiteľné do tej miery, že sa ponúka otázka, či nešlo o zámer.

Justícia je na tom lepšie než súdnictvo pred Nežnou revolúciou, ale potrebuje účinný návrat k sľubu sudcu.

Zdá sa to byť divné, nepochopiteľné alebo nezmyselné. Zdanie však občas klame.

Prísne moratórium na zverejňovanie prieskumov ponecháva z práva na informácie v prípade volieb prázdnu škrupinku, ktorá je už len potemkinovskou dedinou. 

Ak sa čas na nápravu vo vlastnej réžii pre justíciu vyčerpal, potom sa musí iniciatívy ujať niekto iný. Politici. 

Na napísanie disciplinárneho návrhu proti sudcovi Harabinovi by stačila hodina, ale zodpovední sa k tomu nemajú. Kde je problém?

Naše súdy by v prípade ataku voči akémukoľvek návrhu vlády asi „sklapli opätky“ a život by išiel ďalej.

Odkedy v tomto pochybnom združení nevedia o základnej slobode na vyjadrenie názorov a postojov?

Zuzana Čaputová je pred vymenovaním predsedu Najvyššieho súdu povinná aplikovať výklad ústavy z roku 2012 vo veci nevymenovaného kandidáta na generálneho prokurátora. 

Porušovanie rovnosti dosiahlo nevídané rozmery. Ľudia prišli o akýkoľvek pocit elementárnej dôstojnosti.

Klamstvá a jedovaté sliny na každom kroku. Výmysly a prekrúcanie faktov. Záplava slov, ktoré nepatria do slovníka sudcu, ba ani slušného človeka. Tak by predseda Najvyššieho súdu nemal vyzerať.

Ide o veľmi priehľadnú manipuláciu s verejnou mienkou, ktorá stojí nielen na vode, ale aj na hrubej a azda aj vedomej neznalosti zákonov.

Ivan Fiačan nechce predsedať súdnemu orgánu, ktorý sa bude vyhýbať ochrane ústavnosti, základných práv a slobôd zamietaním návrhov len pre nedostatok hlasov.

Predstavovať si fašistov ako čudné monštrá v uniformách je zásadný omyl. V skutočnosti sa tvária ako záchrancovia.

Ak uvažujem správne, konanie pred týmto súdom by nemalo trvať príliš dlho. Rozhodne menej ako jeden rok.

V každom právnom štáte sa minister spravodlivosti vyjadruje spôsobom, ktorý potvrdzuje, že vie, o čom hovorí. Gábor Gál už neraz porozprával veci, ktoré nemali zmysel.

Väčšina výboru Národnej rady stratila ostych a zrejme naslepo uložila prezidentovi republiky pokutu.