V Nórsku nie je dôvod neveriť politikom. Klamú zriedka, a keď ich pri tom pristihnú, stojí ich to kariéru. Naopak, nedôvera slovenského obyvateľstva v spoločenský systém je rovnako nebezpečná ako samotná pandémia.

Bežný nórsky človek žije v presvedčení, že mu politici, novinári alebo lekári hovoria pravdu, zatiaľ čo slovenský si myslí, že mu všetci klamú.

11-tisíc slovenských hrobov má svojich vinníkov takmer všade, kam sa len pozriete.

Niekedy to vyzerá, že najlepším riešením mnohých problémov Slovenska by bol dobrý prekladateľ z krajiny, ktorá sa dá so Slovenskom ako-tak porovnať.

Tam, kde sa opakovane popiera pravda a spravodlivosť, sa darí akémukoľvek vírusu. Ohrozené často nebýva fyzické zdravie ľudí, ale mentálna kondícia, ktorá paralyzuje celú spoločnosť. Výsledkom je, že ľudia prestávajú veriť všetkému. 

Mnohé opisy, charakteristiky a príbehy o Františkovi Kašickom sa absolútne nehodia do obrazu, ktorý som vnímal ja.

Slovenskí evanjelickí biskupi by sa mali vážne zamyslieť nad tým, akú cirkev budujú a aké miesto v nej bude mať dôvera, spolupatričnosť a štedrosť.

Nórski biskupi sú už, našťastie, jednotní v tom, že ich poslanie je o hľadaní ducha, nie o potieraní tela.